Obilná žatva kladie zvýšené nároky na organizačné zabezpečenie zberu, ako aj na prípravu techniky, keď dochádza k zvýšenému pracovnému pulzu na každom hospodárskom dvore. Žatva vždy patrila a bude patriť k vrcholu snaženia roľníka, keď sa zberom završuje celý súbor poľných prác spojených s pestovaním. Ide o technicky najzložitejší úsek, ktorý je potrebné zvládnuť tak, aby dochádzalo k čo najmenším stratám na úrode a jej kvalite. Všetky mechanizmy počínajúc kombajnom, dopravnými prostriedkami, pozberovými linkami a skladovacími priestormi by mali byť v bezchybnom stave, pripravené na plynulé zvládnutie priebehu žatevných prác. Zvláštna pozornosť perfektnej príprave strojov musí žatve zákonite predchádzať aj v prípade, ak na kvalite zberu záleží z dôvodu horšieho ročníka a slabších úrod. Z hľadiska dozrievania jačmeňa samotný zber nemá byť predčasný a nemá byť ani oneskorený.
Ozimný jačmeň je obilným druhom, ktorý v našich podmienkach dosahuje zberovú zrelosť ako prvý.Začiatok žatvy, zvýšené nároky na čistenie a prípravu zberovej techniky a pozberovej linky sa preto spájajú práve s jačmeňom ozimným. Ozimný jačmeň zberáme až v plnej zrelosti, pretože jeho zrno, na rozdiel od iných obilnín, drží zrno v klase pevnejšie. Zber je však potrebné urobiť v krátkom časovom intervale, pretože pri preschnutí slamy sa horné internódia stebla lámu a dochádza k vyšším zberovým stratám. Ozimný jačmeň je vhodný na kombajnový zber vtedy, keď kolienko horného internódia stebla je suché a zahnednuté. Obilka má byť pri zbere tvrdá a vlhkosť zrna nemá presiahnuť 16 – 18 %. U ozimného jačmeňa nie sú výraznejšie odrodové rozdiely vo vhodnosti termínu zberu. Pozberaný ozimný jačmeň skladujeme vo vlastných priestoroch podľa možností, v nutnom prípade nie príliš dlho a čím skôr ho odpredáme. Zakrátko nás totiž čaká náročnejšia časť žatvy, pšenica a jarný jačmeň.
Jačmeň jarný nastupuje do žatvy v poradí ako druhá či tretia plodina – zvyčajne po ozimnom jačmeni, ozimnej repke a čiastočne aj po ozimnej pšenici. Aj pri dostatočnej kapacite zberovej techniky sa môže stať, že žatvu jarného jačmeňa skomplikuje hromadný nástup porastov pšeníc do plnej zrelosti. Ak pri pšenici chceme uchovať požadovanú kvalitu, vysoký obsah lepku, nie je možné ponechať porast pšenice dlho na koreni. Suché a teplé počasie dozrievanie urýchľuje, naopak, chladné a daždivé počasie žatevné práce posúva, pričom oba prípady sa zvyčajne odrazia na kvalite aj množstve úrody. Stav porastov a zváženie hospodárskych dôsledkov určuje, či sa bude mlátiť skôr pšenica ozimná či jačmeň jarný, preto:
- ak jačmeň jarný rýchlo dozrieva, prezreté porasty sa znehodnocujú a strácajú na sladovníckej kvalite. Urýchlené dozrievanie spôsobuje, že zrná sú tenšie ako zvyčajne – sú zasušené a scvrknuté s nízkou hmotnosťou a dá sa očakávať aj vyšší obsah bielkovín. Dažde v tomto období spôsobia, že špičky zrna nahnednú a poklesne hodnota aj pri ďalších mechanických znakoch kvality. Klasy sa lámu a padajú, čím tiež dochádza k zmenám aj na kvalite úrody. Určitým východiskom je prerušenie žatvy pšenice a mlátiť porasty jačmeňa, teda žatvu pšenice ukončiť až po výmlate sladovníckeho jačmeňa. Samozrejme, že pracovné úsilie aj pracovná doba sa pritom zvyšujú na takú mieru, aby sa mohla ukončiť žatva v optimálnom čase, v opačnom prípade by všetko doterajšie úsilie strácalo zmysel.
- ak sa zber jačmeňa jarného posúva, zvyčajne dôsledkom neskorého termínu sejby a následne oneskorením vegetácie, nie je dobré zberať nedozreté porasty, aj za cenu toho, ak po zbere pšenice ostane 2- až 3-dňová pauza. V dôsledku neukončenia dozrievacích procesov v zrne jačmeňa ostáva vysoký obsah dusíka, čo sladovnícku kvalitu znižuje. Rovnako zníženou ostáva aj energia klíčenia, čo je chyba pri jačmeni určenom na slad, aj na osivo.
Porast jačmeňa na sladovnícke účely je potrebné zberať podobne ako osivársky porast, akonáhle dosiahne plnú zrelosť, prípadne tesne po tom. Najmä tu platí, že škody spôsobené zlou kvalitou zberu sú dvojnásobné – jednak ide o priame zberové straty a vysokými, zle nastavenými otáčkami bubna poštiepime zrná, čím znížime klíčivosť a viacero ďalších kvalitatívnych ukazovateľov. Zber sladovníckeho jačmeňa zabezpečujeme svedomitým kombajnistom na perfektne zoradenom kombajne, a to obzvlášť, ak vzhľadom na sucho sú porasty jačmeňa „superkrátke”, čo kladie zvýšené nároky na prácu kombajnistu. Takéto nízke porasty by sa nemali nechať prezrieť, keď klasy spadajú a kombaj ich nezoberie. V takýchto prípadoch skutočne platí, že „o potrebe nízkeho strniska musí byť presvedčený každý traktorista”.
Uskorený zber má za následok problémy s kvalitou zrna, je sprevádzaný najmä zvýšeným obsahom bielkovín a nižším obsahom škrobu, klesá tiež HTZ a podiel predného zrna – vplyv na sladovnícku kvalitu je zjavne negatívny. Ukladanie sušiny do zrna prebieha do určitej miery ešte aj potom, keď príjem vody zrnami z vegetatívnych orgánov jačmeňa je už ukončený a jačmeň prechádza z poloplnej do plnej zrelosti – preto sa uskorený/predčasný zber vyznačuje aj stratou na sušine/úrode. Zrno jačmeňa z predčasne zberaných porastov sa vyznačuje typicky slabšou energiou klíčivosti, i keď v samotnej klíčivosti sa rozdiely časom vyrovnajú. Po predčasnom zbere má zrno jačmeňa aj dlhšie obdobie pozberového dozrievania.
Sladovnícky jačmeň sa zberá, akonáhle porast dosiahne plnú zrelosť, resp. tesne po tom. Nadobudnutie plnej zrelosti sa v poraste sladovníckeho jačmeňa prejavuje tým, že 80 % klasov je trvalo vyháčkovaných aj počas skorých ranných hodín a za suchého dňa v týchto vyháčkovaných klasoch v predvečerných hodinách zrno neobsahuje viac ako 16 % vlhkosti. Slama a plevy sú svetložlté a posledné kolienko je tiež hnedé a zaschnuté, v žiadnom prípade už nie je zelené. Ďalším typickým znakom plnej zrelosti zrna jačmeňa sú svetložlté a lesklé plevy, keď aj osti stratili svoje pôvodné sfarbenie a zrno sa pod tlakom už neohne, zrno sa pri silnejšom tlaku prelomí.
Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Ústav agroekológie Michalovce
Viac sa dočítate v č. 8/25 časopisu Naše Pole.
