Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 – 3 °C, dobre odnožuje pri 5 – 7 °C a stebluje pri 10 – 12 °C, kvitnutiu praje 16 – 18 °C a dozrievaniu 18 – 20 °C. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum, teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú. Inými slovami rýchlosť, akou jačmeň rastie a prechádza každým vývinovým štádiom sa odvíja od teploty. Počas skorých rastových fáz je pri väčšine ozimných odrôd kľúčovým jarovizačné štádium – pôsobenie nízkych teplôt nad bodom mrazu, ktoré podmieňujú neskoršiu tvorbu generatívnych orgánov. Tento vývoj jačmeňa je možné ovplyvniť iba výberom formy/odrody a dátumom sejby, cieľom ďalších agronomických opatrení je ovplyvniť rast.
Suma efektívnych teplôt, ktoré jačmeň pre vývin potrebuje, je odlišná podľa formy. Jačmeň jarný počas krátkeho vegetačného obdobia pre svoj vývin potrebuje sumu efektívnych teplôt 1 300 – 1 800 °C. Pri jačmeni ozimnom dosahuje suma denných teplôt hodnoty o 800 – 1 000 °C vyššie ako pri jačmeni jarnom a v porovnaní s ostatnými obilninami dozrieva najskôr. Hlavným obmedzením pre pestovanie je vyššia citlivosť na mrazy a na teplotné výkyvy, na ktoré jačmeň reaguje citlivejšie ako pšenica. Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri pšenici ozimnej, preto pohľad na prezimovaný porast jačmeňa často nie je veľmi povzbudivý. Hlavne v severnejších polohách nie je vhodný na mrazivejšie svahy so severnou expozíciou. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé/prerastené rastliny, ako aj nedostatočne vyvinuté – porasty siate veľmi skoro a veľmi neskoro. Jačmeň jarný je voči zime odolný menej ako jačmeň ozimný.
Jačmeň začína klíčiť pri teplote 1 – 3 °C
Mladé rastliny jačmeňa nie sú na neskoré jarné mrazíky citlivé. Preto vhodným termínom sejby pre jačmeň jarný je marec a pokiaľ je možné, vysieva sa už koncom februára. V podmienkach KVO/RVO sa jarný jačmeň bežne vysieva v druhej polovici marca, vo vyšších polohách do konca apríla. Preto základnou podmienkou dobrej úrody sladovníckeho jačmeňa jarného je pomerne teplý a suchý marec. Naopak, pokiaľ sa počasie v apríli príliš oteplí, či prudšie oteplí, nepraje to ani odnožovaniu, ani vegetatívnemu štádiu. Počas teplého apríla jačmeň urýchľuje vývin, čo nakoniec vedie k skorému klaseniu, pričom nie je vytvorená dostatočná listová plocha a vývin klasov tiež nie je dostatočný, úroda a kvalita zrna klesá. Medzi odrodami jačmeňa jarného nie je veľký rozdiel v dĺžke vegetácie. Podstatný rozdiel spočíva v tvorbe menšieho počtu odnoží pri niektorých odrodách jačmeňa jarného, ktoré sú preto na oneskorený výsev vhodné ešte menej ako iné.
Aj keď jačmeň začína klíčiť pri 1 °C, pri tejto teplote trvá klíčenie veľmi dlho. Na pokusoch v KVO/RVO vzišiel jačmeň jarný rekordne rýchlo a kompletne za 4 dni, keď sa sial až veľmi neskoro – 20. apríla. Traduje sa, že jačmeň má vlastnosť udržať si v pôde klíčivosť, a preto obavy z poklesu teplôt po sejbe nie sú veľmi opodstatnené – klíčivosť nestráca a vyklíči za vhodných podmienok na klíčenie. Osivo stráca životaschopnosť, najmä pokiaľ opakovane napučí a stratí vlhkosť, pričom zárodočné korienky či koleoptyla vyschnú, hlavne v podmienkach nedostatku vlahy. Preto je potrebná priebežná kontrola osevu a podľa rozsahu poškodenia, prípadne aj opakovaný výsev.
Dátum sejby má silný vplyv na vývoj jačmeňa jarného aj ozimného
Neskôr zasiate porasty prechádzajú vývojovými štádiami rýchlejšie, pričom každú fázu rýchlejšie aj ukončujú, ako porasty vysiate skôr. Preto porasty zasiate s odstupom niekoľkých týždňov dozrejú zvyčajne iba s odstupom len niekoľko dní po sebe. Dĺžka vegetačného obdobia má vplyv na výšku aj kvalitu úrody, preto sa podľa podmienok dbá o čo najskorší termín výsevu. Skorší výsev má za následok nielen dlhšie obdobie vegetatívneho štádia, čo síce tiež podmieňuje vysokú úrodu, pri skoršom termíne sejby sa zvyšuje aj počet klasov na jednotku plochy, ako aj počet zŕn v klase v porovnaní s neskorším výsevom. Naopak, pri neskorom výseve – podľa výrobnej oblasti (odstupňované podľa aprílových dekád) sa znižuje úroda, ako aj jej kvalita, prípadne sa úroda jarného jačmeňa stáva pre sladovnícke účely nevhodnou.
Porasty ozimného jačmeňa, ktoré sú vysiate po prvej dekáde októbra, dosahujú v rokoch s normálovým priebehom počasia kľúčové vývojové fázy neskôr, ako je optimálny/referenčný dátum. Počas vegetačného obdobia sa však zmenšujú aj tieto rozdiely. Obdobie vhodné pre výsev ozimného jačmeňa je užšie ako pri ozimnej pšenici, pretože (i) nižšia požiadavka na jarovizáciu v podstate znamená aj to, že je menej vhodný na veľmi skorý výsev, keď sa vyskytujú ešte vyššie teploty a preto by veľmi rýchlo prerastal do fenofáz citlivejších na mrazy, a podobne (ii) pokles úrody zrna je výraznejší aj pri oneskorenom výseve – t. j. v druhej polovici októbra, resp. podľa výrobnej oblasti aj skôr.
Ozimný jačmeň je na zimné mrazy citlivejší ako pšenica – porasty jačmeňa poškodzujú dlhšie trvajúce holomrazy už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Do príchodu zimy by rastliny v ideálnom prípade mali vyvoriť 2 – 3 silné odnože, keď je ozimný jačmeň najlepšie pripravený na prezimovanie – ak sa v tomto období nepravé steblo hlavnej odnože už vzpriamuje, vtedy hrozí nebezpečenstvo jeho poškodenia vyzimovaním. Na spomalenie vývoja a rastu je v takomto prípade vhodné použitie rastového regulátora, napr. na báze chlormequat chloridu/CCC, ktorý v náležitej dávke spomalí vývoj hlavnej odnože o 1/2 až 1 etapu organogenézy. Aby sa brzdiaci účinok prejavil do príchodu zimy, je potrebná aplikácia pri teplotách do 7 °C, pričom sa spomalí rast hlavnej odnože a zároveň sa zlepší aj zakorenenosť. Tým sa zvýši a vyrovná aj príjem živín pre jednotlivé odnože, zvýši sa aj tvorba chlorofylu – a pri celkovo pozitívnom efekte sa priaznivo ovplyvní aj prezimovanie.
Príchodom zimného obdobia sa spomaľuje rast a vývoj, oziminy vrátane ozimného jačmeňa prechádzajú do obdobia tzv. mikrotermickej kryptovegetácie, rastového pokoja. V tomto období, pri nízkych teplotách a skrátenom dni, sa rastové procesy a procesy látkovej premeny spomaľujú – pri nástupe kryptovegetácie sa v odnožiach a listoch nahromadí väčšie množstvo rezervných látok, najmä cukrov. Počas vegetačného pokoja prebiehajú katabolické procesy – dýchanie, pričom organogenéza postúpi až o pol etapy, hoci navonok je porast v pokoji.
Rezervné, či zásobné alebo tzv. plastické látky vytvorené v prípravnom/prechodnom období, chránia rastlinu proti poškodeniu chladom. Najlepšími podmienkami na úspešnú prípravu na prezimovanie sú denné teploty 4 – 7 °C a nočné teploty okolo 0 °C – pri takýchto teplotách sa značne zabrzdia rastové procesy. Rastliny síce ešte asimilujú, nedýchajú však už tak intenzívne, práve dôsledkom toho sa zásobné ochranné látky hromadia. V ďalšej fáze sa v bunkách znižuje obsah vody a bunkové koloidy sa preskupujú – v tejto fáze už rastliny znesú určitú dobu aj niekoľko stupňov pod bodom mrazu. Takýmto obdobím prípravy na zimu/mrazy porasty úspešne prechádzajú, len ak sú vysiate včas a sú dostatočne vyživované.
Ozimný jačmeň sa biologicky od ostatných druhov ozimín podstatne líši, pričom jeho zimuvzdornosť je podstatne nižšia ako ozimnej raže a ozimnej pšenice. Odolné odrody ozimného jačmeňa v mieste odnožovacieho uzla znesú mrazy až -10 °C a s čiastočným poškodením až do -12 °C. Preto ak má ozimný jačmeň úspešne prezimovať, odnožovací uzol musí byť v dostatočnej hĺbke, a preto je dôležité siať do uľahnutej pôdy. Ak nakyprená pôda uľahne až po výseve, odnožovací uzol sa ocitne príliš blízko povrchu pôdy, kde je viac vystavený mrazom. Biologickou prednosťou ozimného jačmeňa nie je mrazuvzdornosť, ale odolnosť voči suchu, ktorá je spojená hlavne so skorosťou jačmeňa a mohutnejším vzrastom, a najmä hlbšie siahajúcimi koreňmi.
Jarný jačmeň sa u nás vysieva v prvej vlne jarných prác, zvyčajne od začiatku marca do konca apríla. V krajinách s podstatne miernejšou zimou ako u nás, sa jarný jačmeň vysieva už od decembra pri tzv. „veľmi skorom výseve na neskorú jeseň”. Keďže ide o plodinu na mrazy pomerne citlivú, výsevok sa poisťuje navýšením výsevku, prípadne sa poškodený porast prisieva aj na jar, avšak jarný jačmeň sa ani v takýchto krajinách takto neskoro na jeseň nevysieva v oblastiach so silnými mrazmi. S ohľadom na dôsledky ohlasovanej klimatickej zmeny, v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska sa výsev jarného jačmeňa na pokročilú/neskorú jeseň príležitostne osvedčuje, pričom namiesto decembra je vhodnejší prelom októbra/novembra, prípadne aj skôr, až takmer nadväzujúc na koniec výsevu ozimného jačmeňa. Vždy je však otázny priebeh zimy a úspešnosť prezimovania porastu jarného jačmeňa závisí od odrody, nadmorskej výšky aj ďalších podmienok.
Autor: Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Ústav agroekológie Michalovce
