Adekvátna harmonická výživa a hnojenie maku je dôležitou súčasťou jeho pestovateľskej technológie. Úroda 1 t semien a odpovedajúce množstvo makoviny odčerpá v priemere podľa Edelbauer a Stangel (1993) 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, (60 kg P2O5), 90 kg draslíka (108 kg K2O), 79 kg vápnika (111 kg CaO), 15 kg horčíka (25 kg MgO), 0,11 kg bóru, 0,2 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Podľa údajov Richtera a Lošáka (2004) odčerpá tiež 18 kg síry. Pri intenzívnych technológiách pestovania maku by sme mali zabezpečiť obsah pohotových živín v pôde zodpovedajúci úrode 2 t semien z hektára.
V prípade makrobiogénnych prvkov (N, P, K, Ca, Mg, S) je základom aplikácia živín (hnojív) do pôdy s následným príjmom cez koreňový systém z dôvodu ich vysokej potreby rastlinami maku (desiatky a stovky kilogramov na ha).
Mimokoreňová výživa je v tomto prípade iba doplnkovým zdrojom živín. Z vlastných skúseností môžeme odporúčať aplikáciu horčíka vo fáze listovej ružice 5 %-ným roztokom horkej soli (síran horečnatý). V prípade mikrobiogénnych prvkov – B, ZN, Mn, Cu, Fe, Mo – uprednostňujeme mimokoreňovú výživu, lebo pri (často opakovanom) použití nízkokoncentrovaných roztokov aplikovaných na nadzemné časti rastlín maku je možné pokryť celkovú spotrebu týchto prvkov makovými rastlinami (stovky gramov na hektár).
Z pohľadu výživného stavu a tvorby úrodotvorných prvkov je pre úrodu makového semena rozhodujúca fáza listovej ružice a tvorby stonky. Do fázy tvorby malých kvetných pukov je potrebné zaistiť i dobrý obsah bóru a zinku v rastlinách, konkrétne 30 – 50 mg/kg sušiny celej rastliny maku.
Bór
Tento prvok je potrebný pre metabolizmus cukrov a pre ich transport v rastline. Napomáha tiež k lepšiemu využitiu vápnika a je dôležitý i pre syntézu bielkovín a cytokinínov (fytohormónov) v rastline. Zasahuje tiež do procesu opeľovania a tým aj do úrody semien. Pri nedostatku bóru sú zasiahnuté delivé pletiva rastového vrcholu, ktorý postupne nekrotizuje, až celkom odumrie. Na horných listoch sa objavuje chloróza a nevytvárajú sa kvetné puky.
Aj keď obsah bóru v pôde kolíše, prístupnosť pre rastlinu je výrazne ovplyvnená kyslosťou pôdy. Zníženie rozpustnosti tejto živiny je častejšia na pôdach zásaditejších, alebo po vykonanom vápnení a tiež pri dlhotrvajúcim suchu a najmä v počiatočnom období rastu. Nedostatok bóru sa u rastlín môže prejaviť tiež pri nižších teplotách a na neprevzdušnených pôdach.
V rastline sa pri optimálnom obsahu bóru zvyšuje transport v listoch. Jeho dlhodobý nedostatok vedie ku kumulácii fenolytických zlúčenín a ku zvyšovaniu hladiny auxínov, čo sa prejavuje nekrózami vegetačného vrcholu. Pre zabezpečenie rastlín maku bórom sa osvedčila mimokoreňová výživa od fázy 6 pravých listov v dávke 200 – 250 g/ha bóru. Množstvo postrekovej kvapaliny by malo byť najmenej 300 litrov na hektár. To umožňuje do 5 hod. po aplikácii rastlinám príjem okolo 50 % bóru z aplikovaného množstva. Vzhľadom k tomu, že bór je stredne mobilná živina v rastline, je vhodné aplikáciu bóru opakovať, najmä pokiaľ by trvali nepriaznivé podmienky pre jeho príjem rastlinami. Opakovanú mimokoreňovú výživu bórom odporúčame realizovať vo fáze listovej ružice (až tvorby stonky). Pozitívny vplyv bóru, už 150 g/ha vo fáze 6 listov ukazuje tab. 1.
Tabuľka 1: Vplyv obsahu bóru v rastlinách v predlžovacom raste na úrodu semien a obsah morfínu v makovine (odroda Opál).
| Rok | Variant | DC 41 | Úroda semien | Obsah morfínu | |||
| Sušina rast. g | B
mg/kg |
t/ha | Rel.% | % | Rel.% | ||
| I. | NPK | 5,56 | 42 | 1,88 | 100 | 0,38 | 100 |
| NPK+B | 6,64 | 82 | 2,07 | 110,1 | 0,44 | 115,8 | |
| II. | NPK | 2,01 | 34 | 1,69 | 100 | 0,76 | 100 |
| NPK+B | 3,76 | 44 | 1,76 | 104,1 | 0,81 | 106,6 | |
Výsledky v nej uvedené dokazujú, že po aplikácii bóru sa zvýšila tak hmotnosť rastlín, ako aj obsah B v sušine, a to minimálne o 120 %. To sa súčasne prejavilo, pri optimálnom obsahu všetkých ďalších živín, tiež na zvýšení úrody o 4 – 10 %.
Vyššie úrody makových semien boli vo všeobecnosti v našich viacročných pokusoch s mimokoreňovou výživou dosiahnuté vtedy, ak boli rastliny vystavené rôznym stresovým situáciám, predovšetkým nedostatku zrážok. V závislosti od počasia v dobe dozrievania maku sa zvýšil i relatívny obsah morfínu v makovine o 6,6 – 15,8 %. Avšak z hľadiska viacročných priemerných výsledkov z viacerých poľných či nádobovych pokusov sa ukazuje efekt hnojenia bórom na obsah morfínu v makovine väčšinou ako nepreukazný. Obsah morfínu je primárne daný geneticky, pričom čiastočne môže byť stimulovaný vyššími dávkami dusíka.
Z hnojív môžeme k doplneniu bóru použiť popri kyseline boritej a boraxu dobre rozpustné listové hnojivá s bórom ako napr.: Wuxal Sus Boron (7 % B),YARA VITA Bor (150 g B/l), SULFIKA SB (5 % B), SULFIKA SBZn (5 % B, 2 % Zn), BOROSOL (150 g B/l), ROSABOR (150 g B/l), BOROSAN Forte (11 % B), Bór 150 (150 g B/l), CAMPOFORT Special B (vedľa N, Mg, S obsahuje 18g B/l), Fortestim-beta (vedľa N, Mg, S obsahuje 13 g B/l), AGRISULFOBOR (B viazaný v bóretanolamínovom a glycerolovom komplexe), Folibor (komplexne viazaný 50 g B/l) a iné.
Zinok
Je nutnou súčasťou celého radu enzýmov a popri tom je dôležitým aktivátorom celého radu reakcií. Ďalej je nepostrádateľný pre tvorbu rastových látok, ktoré podporujú predlžovací rast rastlín. Pri maku zinok pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád a tým prispieva k lepšiemu opeleniu a samozrejme lepšej tvorbe semien. Taktiež aj jeho príjem je závislý od pôdnej kyslosti. Výrazne obmedzený je jeho pohyb v neutrálnych pôdach, ktoré majú súčasne vysoký obsah fosforu a to vtedy, ak je dlhšiu dobu sucho.
Pri maku preukázal nutnosť aplikácie zinku Schreider (2001), ktorý odporúča aplikovať Zn formou mimokoreňovej výživy vo fáze peľových tetrád pukov, pri ktorých nevyfarbené okvetné lístky sú na úrovni vrcholu tyčiniek. Tesne pred touto fázou, teda v dobe tvorby stonky (predlžovací rast) aplikujeme 300 – 400 g/ha zinku. V prípade jeho zásadného nedostatku v pôde či v rastlinách je vhodné začať s prvou aplikáciou už vo fáze listovej ružice.
Zinok je rastlinami absorbovaný do 24 hod a v rastlinách je stredne mobilný. Z hnojív odporúčame používať iba jednozložkové, alebo požívať listová hnojiva obsahujúce aj ďalšie makrobiogénne prvky, ktoré môžu stimulovať rast rastlín. Z celého radu hnojív na trhu je možné použiť napr.:
Nitrozink (5 % Zn), Zinran (50 % Zn), FUMAG NK-Zn (10 % Zn), ZINKOSOL Forte (11 % Zn), YARA VITA Zintrac (700 g Zn/l), Zinek 120 (56 g S a 120 g Zn/l),CAMPOFORT Special Zn (vedľa N, Mg, S obsahuje 12 g Zn/l), Fortestim- alfa (vedľa N, Mg, S, obsahuje 7 g/l Zn) a i.
V prípade zásadného nedostatku zinku v pôde či v rastlinách je vhodné začať s prvou aplikáciou už vo fáze listovej ružice.
Mangán, železo a molybdén
Mak má značné nároky na tieto mikroelementy. Na základe chemických analýz sa ukazuje, že ich obsah v rastlinách je väčšinou na dostatočnej úrovni a poruchy spôsobené s ich nedostatkom doposiaľ neboli v dostupnej literatúre popísané. Na trhu, resp. v registri je celý rad hnojív, ktoré sú vhodné pre mimokoreňovú aplikáciu týchto mikroelementov, pričom účinnejšie sú hnojivá so stopovými prvkami v chelátovej forme (väčší prienik do listov a rýchlejšie využitie v rastlinách, až do centra metabolického zhodnotenia. Majú aj dlhodobejšie pôsobenie a vykazujú menší zmývanie dažďom. Preto hnojivá s chelátovou formou mikroprvkov, najmä cheláty s menšou formou molekuly umožňujú nižšie dávky mikroprvku a tiež sústrediť aplikáciu na jedno obdobie, teda na obdobie najväčšieho uplatnenia mikroprvku pre rastlinu.
Pokiaľ sú používané hnojivá s iontovými väzbami stopových prvkov, odporúčame voliť dávky vyššie, t.j. pri hornej hranici uvádzaného rozpätia, alebo celkovú dávku rozdeliť na dve aplikácie.
Záver
Bór a zinok sú dva rozhodujúce stopové prvky pri výžive a hnojení maku. Mimokoreňovú aplikáciu bóru odporúčame uskutočniť od fázy 6 pravých listov v dávke 200 – 250 g/kg.
Zinok odporúčame aplikovať vo fáze predlžovacieho rastu (tvorba stonky) pri dávke 300 – 400 g/ha. Za dobrý obsah bóru a zinku v sušine celej nadzemnej biomasy rastlín vo fáze listovej ružice až tvorby stonky považujeme 30 – 50 mg/kg. Pri harmonickej výžive ostatnými živinami môžeme po mimokoreňovej výžive B a Zn očakávať nárast úrody semien v priemere do 10 %, v prípade sucha i viac.
Použitá literatúra je k dispozícii u autorov.
Autori: prof. Ing. T. Lošák, Ph.D., Mendelova univerzita v Brne, Ing. J. Dostál, CSc., AGROEKO Žamberk s.r.o.
