Z dôvodu nefunkčnosti systému ISPOR (informačný systém prípravkov na ochranu rastlín) na stránke ÚKSÚP, sa moja signalizácia obmedzí iba na zopakovanie najdôležitejších chorôb jarných obilnín, proti ktorým je morenie osiva zamerané. Po spustení informačného systému Vás budeme o zmenách v autorizácii informovať.
Choroby jačmeňa jarného
Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres anamorfa: Drechslera teres, syn. Helmintosporium teres) napáda ozimný aj jarný jačmeň. Prezimuje hlavne v osive, na ozimnom jačmeni alebo výdrve. Na rastlinných zvyškoch má krátku životnosť. Primárna infekcia vzniká vždy z osiva. Mycélium zo zrna prerastá do klíčiacej rastlinky, ak zasiahne rastový vrchol, môže jačmeň odumrieť. Na rastlinách, ktoré ďalej vegetujú, prerastá do listov a tvorí svetlohnedé pásiky na hornej strane listov. Pásiky postupne tmavnú, šíria sa pozdĺžne aj priečne a tvoria sieťovú štruktúru. Tento typ hnedej škvrnitosti je označovaný ako sieťový typ (net typ). Ak huba tvorí iba oválne hnedé škvrny v strede tmavé so svetlým lemovaním bez sieťovania, je označovaná za škvrnitý typ (spot typ). Pletivo v strede oboch typov škvŕn nekrotizuje. Pri silnej infekcii a rozsiahlom poškodení list usychá. Sekundárnu infekciu spôsobujú spóry, ktoré sa vyvinuli na napadnutých listoch a po prenesení dažďom a vetrom na zdravé listy klíčia a poškodzujú ďalšie listy. Výsledkom je zníženie hmotnosti zŕn a redukcia úrody. Prvá vlna epidémie kulminuje vo fáze odnožovania, druhá v období steblovania až klasenia. Choroba sa vyskytuje v chladnejších a vlhších polohách. Optimálna teplota je 20°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 95 %. Epidémia môže vzniknúť v priebehu 5 – 7 dní.
Hnedá prúžkovitosť jačmeňa (Pyrenophora graminea, anamorfa: Helmintosporium gramineum).
Hlavným zdrojom infekcie je infikované zrno. Sekundárny zdroj sú konídie, ktoré sa tvoria na škvrnách napadnutých listov počas vegetácie. Nenapádajú však ďalšie listy, ale zelené zrno, kde prečkajú medzi plevou a obilkou do ďalšej sejby. Na povrchu zrna nie sú viditeľné žiadne príznaky napadnutia. V poraste pozorujeme najskôr nenápadné svetlé prúžky na pošvách prvých listov, neskôr v čase odnožovania výrazné žlté pruhy pozdĺž žilnatiny. Tieto postupne nekrotizujú, hnednú, listy sa strapkajú, až môže dôjsť k odumretiu rastliny. Podmienky rozvoja choroby sú rovnaké ako pri hnedej škvrnitosti jačmeňa.
Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa (Rynchosporium secalis) prezimuje ako mycélium v listoch jačmeňa alebo v pôde na rastlinných zvyškoch. Na jar sa na infikovaných listoch tvoria konídie, ktoré spôsobujú sekundárne infekcie. Nezanedbateľný zdroj infekcie sú aj burinné trávy v okolí pozemkov. Na jar vznikajú na listoch belavé škvrny rôznych tvarov (1 – 2 cm) s vonkajším tmavohnedým ostrým lemovaním a viditeľnými koncentrickými kruhmi. Postupne pletivo vo vnútri škvŕn vypadáva. Najviac bývajú postihnuté spodné listy, ktoré môžu odumierať celé. Šírenie podporuje vlhké a chladnejšie počasie, optimálna teplota 15 – 18 °C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 95 %. K infekciám dochádza pri nízkej teplote 10 – 20 °C a nízkej slnečnej radiácii už za 8 dní, pri nízkych teplotách až po mesiaci. Šírenie choroby obmedzí pestovanie tolerantných odrôd, striedanie plodín, dôkladné zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy. Na parcelách so silným výskytom pestovať prednostne pšenicu. Znížiť podiel jačmeňa v osevnom postupe. Osivom sa infekcia neprenáša, ale použitie moridiel proti iným škvrnitostiam na jačmeni priaznivo potláča skorý výskyt choroby na listoch. Fungicídy treba aplikovať pri prvých príznakoch napadnutia.
Prašná sneť jačmenná (Ustilago nuda). Choroba je prenosná osivom, pričom napadnutie zrna nie je viditeľné, možná je determinácia laboratórnymi metódami. Mycélium huby je prerastené vo vnútri obilky. Po vysiatí infikovaného a nemoreného osiva mycélium prerastá cez steblo až do klasu. Klas a napadnuté obilky si zachovávajú svoj tvar aj v štádiu klasenia, keď sa namiesto zrna tvoria chlamydospóry. Napadnutie je viditeľné až v čase kvitnutia, keď pokožka, ktorou sú chlamydospóry obalené, praská a namiesto zŕn sa vytvorí prašný útvar z čiernych chlamydospór. Rozprášením do okolia prerastajú do kvetov zdravých rastlín, prerastú do nových zŕn a prežijú vo forme mycélia do ďalšej sejby. Clamydospóry si udržujú klíčivosť niekoľko rokov. Na ich klíčenie sú vyhovujúce teploty 0 – 35 °C.
Vysievanie zdravého certifikovaného a moreného osiva je základnou podmienkou na obmedzenie šírenia prašnej sneti. Odporúča sa na jar skoršia sejba. Odstraňovanie snetivých klasov je neúčinné, lebo v štádiu, keď je ochorenie viditeľné, sú spóry okamžite prenášané na zdravé rastliny.
Choroby pšenice jarnej
Mazľavá sneť pšeničná (Tiletia caries), Mazľavá sneť hladká (Tiletia foetida)
Zdroj infekcie je infikované zrno. Chlamydospóry si udržiavajú v pôde klíčivosť 10 rokov. K infekcii dochádza po výseve do vlhkej pôdy, pri teplote 2 – 3 °C, optimum 18 – 20 °C. Mycélium prerastá cez steblo až do klasu. Zrná mení na mazľavú hmotu chlamydospór obalenú blankou, sú guľatejšie, mazľavej konzistencie a zapáchajú, neskôr tvrdnú, pri mlátení sa rozbíjajú na čierny prach a kontaminujú osivo.
Nepriama ochrana je vysievanie zdravého nekontaminovaného osiva, dodržiavanie osevných postupov, nevysievať do zamorených pôd aspoň 5 rokov. Najúčinnejší zásah proti šíreniu snetí je morenie osiva pšenice jarnej.
Septorióza plevová (Phaeosheria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum)
Spóry patogéna prežívajú na rastlinných zvyškoch alebo na výdrve a trávach. Nie sú prenosné pôdou. Septorióza plevová je prenosná aj osivom, preto je proti nej možné morenie. Napáda klasy. Prejavuje sa nepravidelnými svetlohrdzavými škvrnami s drobnými hnedočiernymi bodkami plodničiek v strede.
Helmintosporióza pšenice (Pyrenophora tritici-repentis, anamorfa Drechslera tritici-repentis) skratka DTR. Zdrojom infekcie sú spóry prezimujúce na rastlinných zvyškoch a infikované osivo. Prejavuje sa malými oválnymi škvrnami ohraničenými žltým nekrotizovaným pletivom na spodných listoch rastlín. Postupne škvrny splývajú a listy odumierajú. Infekcia môže preniknúť aj do stebla alebo klasu.
Choroby ovsa siateho
Hnedá škvrnitosť ovsa (Pyrenophora avenae, anamorfa Helmintosporium avenae)
Primárna infekcia nastáva z osiva, huba prerastá celou rastlinou, sekundárne z napadnutých listov a pozberových zvyškov. Na mladých listoch sa tvoria bledé škvrny, ktoré sa postupne sfarbujú do červenohneda, stred škvrny je svetlohnedý. Škvrny vytvárajú pozdĺžne pásiky medzi žilnatinou. Listy postupne odumierajú a huba napáda súkvetie a zrná. Infikované zrná sú menšie, ťažko dozrievajú.
Napadnutie podporuje skorý výsev do chladnej a mokrej pôdy, optimálna teplota okolo 20 °C.
Ochorenie obmedzí neskoršia sejba, menej citlivé odrody, ničenie ovsa hluchého, hlboká orba. Čistenie a morenie osiva. Priamo nie sú registrované žiadne moridlá, účinkujú moridlá povolené proti prašnej sneti ovsovej.
Prašná sneť ovsová (Ustilago avenae, synonymum Ustilago segetum)
Zdroj infekcie je osivo. Napáda ovos siaty, burinný ovos ojedinele. Choroba prerastá z osiva do klasu, po vytrúsení v čase kvitnutia je prenášaná na zdravé rastliny, kde prežíva v podobe mycélia v zrne do ďalšej sejby. Chlamydospóry klíčia pri teplotách 5 – 35°C, optimum 20 °C, životaschopnosť si uchovávajú až 13 rokov. Príznaky sú viditeľné až v čase kvitnutia, keď sa na infikovaných metlinách namiesto zrna objavia čierne masy chlamydospór.
Šírenie sneti eliminuje zdravé morené osivo, skorá sejba do hĺbky 3 – 5 cm a výber odolnej odrody.
Choroby raže jarnej
Mazľavá sneť pšeničná, septorióza plevová a prašné sneti sú popísané vyššie.
Autor: Ing. Alena Škuciová, ÚKSÚP – OOR Topoľčany
