Cieľom inhibície nitrifikácie je zamedziť premenu amoniaku na dusičnan, ktorý ďalej za vhodných podmienok (pH, teploty a vlhkosti) činnosťou mikroorganizmov je redukovaný na N2O a najmä molekulu dusíka – N2, ktorá v plynnej forme uniká z pôdy do atmosféry.
V minulosti na inhibíciu nitrifikácie boli testované preparáty známe ako N-serve a tiomočovina. V ostatnej dobe sa presadzuje na aplikáciu inhibítorov nitrifikácie (IN) komplexná zlúčenina (DCD+TZ) zložená z dikyandiamidu(DCD) a 1,2,4 triazolu(TZ), ktorá do amoniakálneho hnojiva a močoviny je aplikovaná v pomere DCD : TZ ako 10:1. Pokiaľ DCD je úplné biodegradovateľný a nezanecháva rezíduá, naproti tomu deriváty triazolu (TZ) vykazujú v pôde pomerne vysokú stabilitu. Triazol sa dobre vstrebáva v zažívacom trakte, vykazuje antibakteriálnu aktivitu, ktorá je porovnateľná s aktivitou antibiotika a ďalšie vlastnosti zrovnateľné s mnohými farmaceutickými preparátmi používanými v humánnej medicíne ako antidepresanty, protinádorové, antivirotiká a analgetiká, pritom pôsobí na centrálny nervový systém a kardiovaskulárny systém. Polčas degradovateľnosti (T1/2) triazolu sa rovná cca 160 dní, v pôde je dobre pohyblivý, preto je reálny predpoklad jeho akumulácie v rastlinnej biomase. Na základe uvedeného vznikajú reálne obavy využitia triazolu pri pestovaní plodín s ohľadom na požiadavky potravinovej bezpečnosti a zdravie ľudí.
Využitie IN pokladáme za jednu z viacerých možných riešení obmedzenia strát dusíka v pôde. Inhibícia nitrifikácie síce zvyšuje „pool“ amoniaku a naopak znižuje koncentráciu dusičnanov. Amoniak sa môže prijímať porastom, utilizovať biologickou sorpciou, čo môže čiastočne znižovať účinnosť jeho premeny na dusičnan. Výroba priemyselných hnojív sa orientuje na výrobu hnojív aditovaných IN. Enzymatické reakcie nitrifikácie síce sprostredkovane vytvárajú substrátové predpoklady (tvorba dusičnanov) pre ďalšiu kaskádu redukčných reakcií za vzniku N2. Avšak bezprostrednou príčinou tvorby N2 nie je nitrifikácia ale denitrifikácia. Vychádzajúc z tejto premisy, je žiaduce uplatniť inhibíciu predovšetkým denitrifikácie a osobitne aktivitu enzýmu nitrátreduktázy.
Poznatky o rozdielnom vplyve pH pôdy na príjem jednotlivých foriem dusíka naznačujú potrebu diferencovaného prístupu pri aplikácii amoniakálneho hnojiva obohateného o IN. IN za podmienok kyslej pôdnej reakcie sa môže prejaviť v znížení úrody. Príčina tohto fenoménu je v tom, že prednostný príjem dusičnanov sa uskutočňuje v podmienkach kyslej pôdnej reakcie a naproti tomu príjem amoniaku v neutrálnej až alkalickej pH. Pestovateľom pri aplikácii amoniakálnych hnojív s inhibítorom nitrifikácie odporúčame zohľadniť nasledovné okolnosti:
– obmedziť alebo vylúčiť aplikáciu hnojiva s IN na pôdach s kyslou pôdnou reakciou (< 5 pH), predovšetkým v rámci regeneračného a produkčného hnojenia ozimín. V dôsledku obmedzeného príjmu amoniaku, inhibícia tvorby dusičnanov môže vyvolať čiastočný deficit N, čo sa prejaví v znížení úrody,
– v čase regeneračného hnojenia aplikácia IN nie je opodstatnená. V dôsledku nízkej teploty pôdy je minimalizovaná mikrobiálna aktivita a preto i straty dusíka spôsobené biologickými procesmi „nitrifikácia – denitrifikácia“ sú minimalizované. Jednorazová aplikácia vysokých dávok amoniakálneho hnojiva s IN pre regeneračné hnojenie (> 60 kg N/ha) na pôdach s pH > 6,5 môže vyvolať amoniakálnu toxicitu.
Ekonomické a ekologické požiadavky akcentujú potrebu modelovať a regulovať výživu predovšetkým dusíkom tak, aby jeho produkčný účinok bol maximálny a straty boli minimalizované.
Na záver treba konštatovať, že v dostupných propagačných materiáloch o novej formulácii amoniakálneho hnojiva s obsahom IN chýba charakteristika pestovateľského prostredia, vhodného pre aplikáciu tohto hnojiva.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
