I napriek tomu, že obsah živín v systéme „pôda – hnojivo – rastlina“ sa nachádza vo forme prvkov, iónov a zlúčenín, naďalej obsah živín vyjadrujeme v kysličníkoch, čo je v rozpore so skutkovým stavom. Naďalej dogmaticky sa držíme starej zásady, ako keby sme boli v zajatí historického precedensu.
Dozrel čas, aby agronomická, agrochemická odborná komunita a pestovateľská prax prehodnotila tento problém a navždy rozhodla o zmene označovania živín a definitívne uzákonila prvkové vyjadrovanie. V tomto smere Slovensko zostáva snáď jedinou krajinou, ktorá sa pridržuje vyjadrovania živín v kysličníkoch. V minulosti v označovaní živín vznikla analógia s hodnotením minerálov a hornín, kde prvky sú prevažne udávané vo forme kysličníkov. Avšak živiny prítomné v pôde, priemyselných hnojivách a prijímané rastlinami nie sú zrovnateľné s geologickými útvarmi.
1/ Chemické formy živín v pôde a prijímané rastlinami.
Vo všeobecnosti je známe, že živiny, akými sú uhlík, kyslík a vodík, sú prijímané v molekulovej forme, t.j. CO2 a H2O. Avšak prevažná väčšina makro a mikro živín je prijímaná predovšetkým v iónovej forme: dusík ako NO3– a NH4+; fosfor (H2PO4–, HPO42- a výnimočne aj PO43-) a síra ako síran či sulfát (SO42- ). Z aniónov molybdénu ako MoO42- a naproti tomu bór prevažne v nedisociovanej forme H3BO3. Analogicky aj katióny sú prijímané v iónovej forme (K+, Ca2+, Mg2+, Fe2+, Mn2+, Cu2+, Zn2+ a ďalšie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že živiny v pôde a najmä v pôdnom roztoku sú prítomné vo forme iónov a molekúl a v takejto forme sú aj prijímané koreňmi rastlín.
2/ Chemické formy živín v priemyselných hnojivách sa nachádzajú vo forme najrôznejších vo vode rozpustných solí. Preto nie sú relevantné dôvody, aby obsah živín v priemyselných hnojivách sa uvádzal vo forme kysličníkov. Označovanie živín v kysličníkoch, napríklad fosforu ako P2O5 a draslíka ako K2O, ale aj vápnika a horčíka pokladáme za archaizmus, ktorý nemá žiadne vedecké, ale ani praktické opodstatnenie. Pre pestovateľov pôsobí rušivo, komplikuje výpočet obsahu živín, je v rozpore s bežne zaužívanými prístupmi vyjadrovania prvkového zloženia rôznych substrátov a produktov. Pri hodnotení látkového zloženia prírodných substrátov, ale aj syntetických produktov (rastlinné a živočíšne produkty, krmivá, premixy do KZ, potraviny, potravinové aditíva a pod.) sa vždy obsah látok vyjadruje iba vo forme prvkov. Udávanie živín v kysličníkoch nevyjadruje podstatu chemickej väzby a štruktúry živín prítomných v pôde, v pôdnom roztoku, v hnojive a biologických pletivách.
Oprávnene si treba položiť otázku, prečo stále na Slovensku pretrváva artefakt nejednotnosti vo vyjadrovaní obsahu živín: pre dusík a mikroživiny vo forme prvkov, pre fosfor, draslík, vápnik a horčík v kysličníkoch. Komu takýto anomálny stav vyhovuje (?), predovšetkým výrobcom priemyselných hnojív a marketingu.
Nezrovnalosti vznikajú aj pri udávaní pomeru živín v hnojive N:P:K. I napriek tomu, že symboly živín sa označujú v prvkoch, hodnoty obsahu sú udávané ako v prvkoch, tak aj kysličníkoch. Pri udávaní živín v kysličníkoch sa dostávame do situácie, keď zdanlivo akoby vznikol deficit alebo prebytok hmoty v produkte(v tovare). V tomto prípade rozdiely v obsahu (udávané v prvkoch a kysličníkoch) pre fosfor sú až 2,29 násobné. Zdanlivo sa javí, akoby výrobca predával okrem živín aj kyslík, ktorého obsah je dominantný. V žiadnom prípade takáto prax nevyhovuje pestovateľom, pretože deklarované množstvo živín v hnojive de facto nezodpovedá skutkovému stavu absolútneho obsahu hmoty. Pestovateľ musí sústavné prepočítavať obsah živín v kysličníkoch na prvky a naopak.
Príklady prepočtu kysličníkov na prvky: P2O5 x 0,436 = P, K2O x 0,83 = K, CaO x 0,715 = Ca, MgO x 0,603 = Mg.
Prepočet prvkov na kysličníky: P x 2,291 = P2O5 ,K x 1,205 = K2O, Ca x 1,399 = CaO , Mg x 1,658 = MgO.
Schválenie jednotného prvkového označenia obsahu živín v pôde a v priemyselných hnojivách umožní aplikovať identický prístup vo vyjadrovaní obsahu všetkých živín. Zároveň sa odstráni duálne vyjadrovanie látkového zloženia, ktoré vyžaduje sústavné prepočítavanie prvkov na kysličníky a naopak.
Návrh riešenia:
1/ Je žiaduce, aby ÚKSÚP v súčinnosti s MPRV SR pripravil záväznú rezortnú normu úpravy udávania obsahu anorganických látok v pôde a hnojivách vo forme prvkov.
2/ Odporúčam pestovateľom, aby od výrobcov a obchodu s hnojivami a preparátmi používateľnými v RV vyžadovali udávanie živín v prvkoch.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
