Formovanie úrody počas dozrievania je prísne regulované endogénnymi procesmi tvorby biologicky aktívnych látok (hormónov a enzýmov) a súvisí s translokáciou nizkomolekulárnych látok aminokyselín a monosacharidov do klasu, ktoré sú prekurzormi tvorby polymérnych zásobných látok (bielkovín a škrobu). Obsah zásobných látok v endosperme rozhoduje o úrode zrna a jej kvalite. Dozrievanie pestovaných plodín je významne modulované aj počasím. Osobitne vysoké teploty, ale aj výdatné atmosférické zrážky v čase dozrievania obilnín negatívne vplývajú na tvorbu úrody a jej kvalitu.
Vysoké teploty a sucho sú spravidla príčinou zahorenia úrody. Naproti tomu nízke teploty a dlhotrvajúce dažde, ktoré sa často vyskytujú v dobe dozrievania obilnín v severných regiónoch Slovenska, významne narušujú tvorbu úrody zrna.
Ideálny scenár tvorby úrody zrna počas dozrievania:
V počiatočnej fáze dozrievania vo fáze mliečnej zrelosti dominuje vysoká aktivita hydrolytických enzýmov a vysoká koncentrácia hormónov GA3, čo priaznivo vplýva na transport produktov – asimilátov z nadzemných orgánov, najmä vlajkového listu a stebiel do klasu a ich utilizácia vo forme zásobných látok v endosperme. V ďalšej fáze ontogenézy, najmä vo fáze voskovej zrelosti postupne dochádza k tvorbe fytínu, ktorý imobilizuje anorganické ióny (najmä Mg2+, Ca2+, K+) vo forme organominerálnych komplexov, čo sa prejaví v znížení iónovej sily cytoplazmy, a tým poklese katalytickej aktivity hydroláz (najmä alfa-amylázy), čo má pozitívny vplyv na tvorbu a akumuláciu škrobu v zrne. Pokles hladiny GA3 vyvolá predovšetkým represiu expresie amylázového génu, a tým aktivity alfa –amylázy. V záverečnej fáze voskovej zrelosti pri 80 % sušine zrna aktivita alfa-amylázy v porovnaní s mliečnou zrelosťou poklesne cca 200 násobne. Následne pokračuje úbytok vlhkosti a nárast sušiny zrna. Koncom voskovej zrelosti expresia VP1 génu a následne tvorba kyseliny abscísovej (ABA) priaznivo ovplyvní akumuláciu zásobných látok v endosperme a nástup fázy dormancie. Za predpokladu, že sa naplní naznačený scenár dozrievania, potom sa úroda vyznačuje vysokou HTZ aj obsahom lepku nad 25 % i hodnotou čísla poklesu v rozsahu 220-250 sekúnd a tým úroda naplní kritériá kvality platné pre potravinársku pšenicu.
Foliárna aplikácia dusíkatých hnojív vo fáze začiatku mliečnej zrelosti (hnojenie na kvalitu) zohráva pozitívny efekt na tvorbu zásobných bielkovín, ktoré čiastočne inhibujú aktivitu amylolytických enzýmov, čo priaznivo vplýva na tvorbu bielkovinového komplexu zrna, urýchlenie dozrievania a nástup dormancie.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
