Zabezpečenie trvalej pôdnej úrodnosti a udržateľnej produkčnej výkonnosti pôdy vyžaduje, aby živiny exportované úrodou boli nahradené vo forme priemyselných a organických (hospodárskych) hnojív. Hnojenie chápeme ako súčasť komplexu agrotechnických postupov pestovania.
Trend úrovne hnojenia za dlhodobé obdobie podľa výsledkov UKSUP-u je viac-menej stabilný. Výsledky poskytujú celoštátny pohľad na úroveň hnojenia. Z predloženej analýzy výsledkov za vegetačný ročník 2010-2011 vyplýva, že na celkovej ploche 1,064 tis. ha pestovania plodín boli aplikované priemyselné hnojivá v priemernej dávke NPK 99,43 kg/ha. Najvyššie dávky živín boli aplikované v Nitrianskom kraji (128 kg/ha) a naproti tomu najnižšie v Prešovskom kraji (iba 63,92 kg/ha). V priemere na Slovensku boli aplikované dávky dusíka 85,43 kg/ha, pritom najvyššie v Nitrianskom kraji (107,32 kg/ha) a najnižšie v Žilinskom kraji, iba 61,93 kg/ha. Je potrebné poukázať na neodôvodnené nízke dávky fosforu a draslíka, ktoré sú na úrovni iba 6,13 kg/ha fosforu a dávky draslíka 7,87 kg/ha. V dôsledku nízkej úrovne hnojenia P a K je nepriaznivý pomer aplikovaných priemerných hodnôt živín N:P:K ako 1:0,07:0,09, ktorý nezodpovedá reálnym potrebám pestovaných plodín. Osobitne kriticky nízka je úroveň hnojenia organickým hnojivom. Vo vegetačnom roku 2010-2011 priemerná spotreba maštaľného hnoja predstavovala iba 3,97 t/ha, čo je ekvivalentné cca 16 kg/ha N. Najvyššie priemerné dávky 8,88 t/ha maštaľného hnoja boli aplikované v Žilinskom kraji a najnižšie, iba 2,44 t/ha, v Nitrianskom kraji.
Pestovanie oz. Pšenice (pšenice letnej formy ozimnej) sa vyznačuje vyššou mierov hnojenia priemyselnými hnojivami v porovnaní s ostatnými plodinami, ktorá bola pestovaná na celkovej ploche 273 655 ha pri priemernej dávke NPK 129,10 kg/ha. Z toho na dusík pripadá 114,62 kg/ha, fosfor 6,52 kg/ha a draslík 7,96 kg/ha pri pomere živín N:P:K ako 1:0,06:0,07. Hnojenie dusíkom sa približuje optimálnej úrovni. Naproti tomu je extrémne nedostatočné hnojenie P a K. Požiadavky porastu na dusík boli dotované priemyselnými hnojivami na priemernú úrodu zrna 4,07 t/ha. Pritom potreby porastu na fosfor boli pokryté na 32 % a potreby draslíka na cca 10 %. Podľa výsledkov UKSUP-u aplikované priemerné dávky fosforu vytvorili potenciálne predpoklady pre úrody zrna 1,3 t/ha a draslíkom iba na úrodu 0,4 t/ha. Deficit P a K bol nahradený z pôdnych zdrojov (tzv. starej zásoby). Z našich výsledkov vyplýva závažný poznatok o tom, že „hladovanie“ porastov kukurice 40 dní od doby vyklíčenia spôsobili negatívne zmeny látkového metabolizmu i vrátane mechanizmu príjmu, ktoré významne obmedzili dodatočne pridaný fosfor prijať a ho metabolizovať. Uvedené výsledky akcentujú význam optimalizácie výživy fosforom v počiatočnom období rastu. Nedostatočná úroveň hnojenia priemyselnými a organickými hnojivami spôsobuje evidentný deficit živín, najmä P, K a organickej hmoty, čo sa negatívne prejavuje v produkčnej schopnosti pôd. Optimálne potreby živín pre dosiahnutie programovanej úrody zrna pšenice na úroveň úrody 1 tony/ha zodpovedajú cca 30 kg dusíka, 5 kg fosforu a 20 kg draslíka a mali by byť dominantne zabezpečené vo forme hnojenia.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
