Kyselina abscisová (ABA) patrí medzi prírodné inhibítory rastových procesov a sú známe ako dormíny, ktoré spôsobujú navodenie stavu vegetačného pokoja – dormancie. Východiskovým substrátom jeho syntézy je Acetyl CoA.
ABA potlačuje kvitnutie a ukončuje dozrievanie spojené s dehydratáciou cytoplazmy, prerušením metabolických a syntetických procesov v bunke, vyvoláva opadávanie listov. Obsah v rastlinách je okolo 1 – 10 mg/kg sušiny. Koncentrácia 0,1 – 10 mg/l potlačuje klíčenie semena obilnín. Kyselina abscisová sa vyznačuje 100-200 násobne vyššou aktivitou v porovnaní s účinkom fenolových inhibítorov. Izolované prírodné molekuly sú rýchlo transformované na neaktívnu formu. Preto v praxi pre potreby defoliantov sa aplikujú iba syntetické preparáty (vo forme racemátov), ktorých aktivita je 2 krát nižšia v relácii s prírodným produktom (trans-izomery). ABA urýchľuje dozrievanie a nástup dormancie, brzdí metabolické a syntetické procesy i vrátane klíčenia. Okrem giberelových hormónov je antagonistom aj ďalších fytohormónov. Je považovaný za stres-hormón, jeho fyziologická aktivita sa prejavuje za extrémnych podmienok, kde v stave stresu jeho koncentrácia významne narastá. Aktivita ABA je spojená s jeho účinkom na priepustnosť bunkových membrán a inhibíciu alebo aj aktiváciu biosyntetických procesov. Inhibuje tvorbu a aktivitu mnohých enzýmov, potlačuje iónový transport (toky iónov) a rast pletív. Naproti tomu zvyšuje mrazuvzdornosť rastlín.
Vo finálnej fáze dozrievania obilnín, kedy dochádza ku dehydratácii zrna, vzniká stav vodného deficitu, ktorý pôsobí ako vodný stres, čo sa prejavuje vo zvýšenej tvorbe ABA, ktorá navodí stav dormancie. Preto môžeme iba pochybovať, čo je prvotné (príčina) a čo je druhotné (dôsledok) – je to aktivita ABA alebo deficit vody?
Etylén je nefarebný plyn, dobre rozpustný vo vode. Iba huby a vyššie rastliny sú schopne syntetizovať etylén, ktorý vzniká z metionínu prostredníctvom S-adenozyl metionínu. Starnutím pletív dochádza ku nárastu jeho tvorby. Stimuluje dozrievanie a opadávanie listov, čiastočne znižuje priepustnosť buniek. V praxi nachádza uplatnenie pri regulácii dozrievania plodov ovocia.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
