Trend redukcie aplikácie dusíkatých hnojív je motivovaný snahou významne obmedziť straty N a zároveň znížiť tvorbu emisií plynných foriem dusíka (N2O a N2), ktoré sú zodpovedné za tvorbu nežiaduceho skleníkového efektu a fenoménu otepľovania atmosféry. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že vplyv N2O na otepľovanie je 300-násobne účinnejší v porovnaní s CO2. Na základe uvedeného EÚ rozhodla do roku 2030 znížiť použitie priemyselných N-hnojív o 30 %. Pritom sa prehliada rola organického hnojiva (maštaľný hnoj a hnojovica), ktoré analogicky, ako aj priemyselne za optimálnych podmienok môže byť výdatným zdrojom plynných foriem dusíka. Maštaľný hnoj pri celkovom obsahu dusíka v rozsahu 0,3 – 0,5 % okrem organických foriem dusíka s podielom okolo 69 % obsahuje amoniak, na ktorý pripadá 28 %. Preto aplikáciou 30 t/ha maštaľného hnoja do pôdy vnášame cca 90 – 150 kg/ha celkového dusíka, z toho organických foriem okolo 60 – 100 kg/ha N a na amoniak pripadá 25 – 40 kg/ha. Organické formy dusíka a analogicky i minerálne formy (najmä NH3) mineralizáciou a nitrifikáciou poskytujú dusičnan a v procese reakcií denitrifikácie vznikajú plynné formy N2O a N2, ako aj v prípade použitia priemyselných N – hnojív. Okrem toho maštaľným hnojom vnášame do pôdy celý komplex mikroorganizmov, ktoré stimulujú procesy premeny foriem dusíka i vrátane nitrifikácie a denitrifikácie. Preto nie je pravdivý názor, že priemyselné hnojivá na rozdiel od organických sú ekologicky škodlivé. Z celkového množstva organických látok vrátane humusu v pôde podlieha ročne mineralizácii okolo 1 – 5 %, pričom vznikajú anorganické formy dusíka (Nan = NO3– + NH3) v rozsahu 100 – 200 kg/ha N. Na dobre kultivovanej pôde je dominancia obsahu dusičnanov, čo vyjadruje aj pomer medzi NO3– a NH3 ako 1 : 0,1 – 0,4. Preto za optimálnych podmienok (teploty, vlhkosti, mikrobiálnej aktivity, pH, pomeru C:N a koncentrácie O2) sú vytvorené priaznivé podmienky pre mineralizáciu a následnú denitrifikáciu pri aplikácii jednak priemyselných, ale aj organických (hospodárskych) hnojív. Poznaním molekulárneho mechanizmu premeny foriem N v pôde pestovateľ môže cielene regulovať procesy tvorby plynných foriem dusíka, a tým obmedziť aj straty N z pôdneho prostredia.
V ostatnej dobe v dôsledku skoro štvornásobnému nárastu cien fosílnych zdrojov energie (najmä zemného plynu) vznikli nepriaznivé ekonomické podmienky výroby priemyselných hnojív. Sme svedkami rapídnych zmien výrobných plánov producentov hnojív vrátané Duslo Šaľa. Okrem zníženia výroby predovšetkým dusíkatých hnojív a pozastaveniu exportu dusíkatých a fosforečných hnojív zo strany Ruska a Číny vytvára stav globálneho deficitu hnojív, čo bezprostredne negatívne ovplyvní úroveň rastlinnej výroby. Deficit hnojív na trhu je umocnený vysokými cenami (ceny močoviny dosahujú 850 €/t a liadkov nad 600 €/t), čo sa bezprostredne prejaví v redukcii aplikácie priemyselných hnojív. Je však reálne predpokladať, že nárast cien komodít čiastočne vykompenzuje zvýšené náklady na priemyselné hnojivá, čo neumožní naplniť predpoklady prognostikov na reálny pokles úrody pestovaných plodín o 40 – 50 %. Uvedené okolnosti priorizujú optimalizáciu výživy a hnojenia maximálnou racionalizáciou aplikácie priemyselných hnojív. Hnojivá prednostne aplikovať iba počas vegetácie pestovaných plodín. Je potrebné vo väčšej miere využívať prirodzenú pôdnu úrodnosť, zdroje živín a klasické agrotechnické postupy mobilizácie pôdnych zdrojov živín v záujme stabilizácie produkčnej udržateľnosti poľnohospodárskych ekosystémov. Naplnenie týchto cieľov vyžaduje využitie výsledkov komplexnej diagnostikácie existujúcich reálnych prístupných zdrojov dusíka v pôde, čo umožní racionálnu optimalizáciu výživy pri minimalizácii aplikácie priemyselných hnojív. Obmedzenie strát dusíka z pôdneho prostredia je možné riešiť i prostredníctvom stimulácie biologickej sorpcie dusíka, aplikácie pomaly pôsobiacich hnojív s obmedzenou rozpustnosťou. Je žiaduce zvyšovať obsah humusu, potenciál sorpčnej kapacity (výmennej a biologickej sorpcie) a zvyšovať stupeň sorpčnej nasýtenosti pôdneho sorpčného komplexu.
Nepriaznivé ekonomické reálie akcentujú potrebu účinného využitia agronomických princípov, šetrného spôsobu obrábania pôdy vrátane minimalizácie, dodržiavania princípov striedania plodín, vylúčenia monokultúrneho pestovania, využitia prirodzených zdrojov živín, ktoré poskytujú medziplodiny a predplodiny, zaradením motýľokvetých tráv (lucerna a ďatelina) do osevného postupu a využitie princípov zeleného hnojenia (spôsob obmedzenia strát N).
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
