Pod pojmom listovej alebo mimo koreňovej výživy rozumieme príjem a akumuláciu živín aplikovaných (spravidla postrekom) vo forme vodných roztokov živín (kvapalné alebo gélové hnojivo) na nadzemné orgány rastlín. I napriek tomu, že koreňový systém je orgánom minerálnej výživy, nadzemné vegetačné orgány okrem uhlíkovej výživy (fotosyntézy) a asimilácie plynnej síry sa taktiež podieľajú na príjme a akumulácii živín.
Listová výživa pestovaných plodín je iba doplnková a nie je náhradou koreňovej výživy. Uplatňuje sa predovšetkým profylakticky a terapeuticky na odstránenie prechodného nedostatku živín počas vegetácie. Aktuálnosť foliárnej aplikácie živín je predovšetkým v suchých obdobiach vegetácie, keď príjem živín z pôdy je významne obmedzený, ďalej v čase intenzívneho rastu porastu a na regeneráciu plodín po zimnom období, alebo jarných mrazoch.
Odlišné podmienky pre príjem živín čiastočne vplývajú rozdielne na rýchlosť a podiel jednotlivých mechanizmov membránového transportu na akumuláciu živín v cytoplazme. Najvyššiu rýchlosť akumulácie živín z aplikovaného hnojiva na list vykazuje dusík. Pre 50 % úroveň príjmu dusíka z aplikovaného hnojiva sa uvádzajú hodnoty od 1 do 6 hodín, pre fosfor je to 30 hodín a pre draslík 1-4 dni. Priaznivý bazipetálny transport (z koreňov do nadzemných orgánov) vykazujú najmä tieto živiny: N, P, S, K, Zn, Cu, Mn, Fe, Mo. Naproti tomu je obmedzený transport pre Ca, Mg, a B.
Vo všeobecnosti môžeme definovať nasledovné výhody listovej výživy: Vyššia účinnosť hnojiva aplikovaného na list v porovnaní s aplikáciou do pôdy, ktorá dosahuje v priemere okolo 85 %. Medzi ďalšie pozitíva patri rovnomernosť aplikácie hnojiva, rýchlejšia a účinnejšia náhrada deficitných živín umožňuje cielenú aplikáciu viac zložkových kombinovaných hnojív. Pre aplikáciu kvapalného hnojiva na list je účelné využívať systém koľajových riadkov, ktoré dovoľujú aplikáciu hnojiva počas celého obdobia vegetácie. Pestovateľ môže realizovať listovú výživu súčasne so závlahou, ale aj v kombinácii s aplikáciou pesticídov, morforegulátorov, čo významne racionalizuje pestovanie plodín. Medzi ďalšie prínosy listovej výživy treba zarátať i pozitívny efekt 200 – 400 l vody na 1 ha, ktorá je prítomná v hnojive. Listová výživa efektívne rieši regeneráciu plodín jednostranne prehnojených niektorou živinou, terapiu chlorózy, či ďalších fyziologických porúch rastlín, ale aj regeneráciu porastu po jarných mrazoch v prípade ovocných stromov, viničia a bobuľovín po zimnom namrznutí. Naproti tomu medzi nedostatky listovej výživy patrí predovšetkým limitovaná koncentrácia aplikovaných živín v kvapalnom hnojive, ktoré v prípade makroživín je 1 – 2 % a pre mikroživiny iba 0,1 – 0,5 %, čo neumožňuje pri jednorazovej aplikácii dostatočne nahradiť potreby porastu. Prekročenie koncentračného limitu spôsobuje poškodenie listového pletiva popálením. Za podmienok trvalých dažďov nie je vhodné realizovať listovú výživu. Akropetálny transport fosforu je značne obmedzený, preto foliárnou aplikáciou hnojiva nie je možné účinne eliminovať deficit fosforu.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
