Hľuza zemiaka obsahuje až 80 % vody v závislosti na odrode a podmienkach, v ktorých bola pestovaná. Preto je prirodzené, že počas vegetácie v rámci fotosyntetických a asimilačných procesov potrebuje značné množstvo tejto tekutiny.
Požiadavky na vlahu závisia od odrody, fázy rastu, výživy, teploty vzduchu a veterných podmienok. Na základe podkladov Výskumného ústavu zemiakarského v Havlíčkovom Brode (Česká republika) zemiaky pre dosiahnutie maximálnej produkcie, vyžadujú 70 % maximálnej vodnej kapacity (MVK). Optimum však závisí i od druhu pôdy. V ťažkých pôdach postačuje 40 – 55 % MVK, v ľahkých pôdach je potrebná vyššia, až 75 % MVK. Veľmi dôležité je aj rozdelenie zrážok počas vegetácie. Primerané zrážky v prvej polovici vegetácie ovplyvňujú rast vňate zemiakov, od júna do polovice júla majú dopad na početnosť hľúz pod trsom. V druhej polovici vegetácie majú zase vplyv na rast a hmotnosť hľúz (Birecki).
V podmienkach Slovenska, v jednotlivých pestovateľských oblastiach, sa dlhodobý ročný zrážkový priemer pohybuje na úrovni 530 – 670 mm. V mesiacoch apríl až august, v ktorých prebieha hlavná vegetácia zemiakov spadne spravidla okolo 360 mm zrážok. Najdôležitejšie sú zrážky v letných mesiacoch, kedy prebieha tvorba fotosyntetického aparátu, inicializácia tvorby hľúz, nárast hľúz vo vzťahu na tvorbu konečnej úrody. Na základe viacročných meraní sú dlhodobé zrážkové priemery napr. pre lokalitu Spišská Belá za mesiace jún, júl a august na úrovni 248 mm. Zemiaky v zemiakarskej a horskej pestovateľskej oblasti sa vysádzajú spravidla až v tretej dekáde mesiaca apríl a v mesiaci máj využívajú na vzchádzanie značnú časť vlahy zo sadbových hľúz. Zrážky na úrovni 250 mm postačujú na dosiahnutie priemernej úrody kontrolných odrôd zemiakov na úrovni 45 – 65 t.ha-1 (graf).
Na základe údajov uvedených v grafe, ktoré boli získané zo skúšobnej lokality Spišská Belá vyplýva, že primerané množstvo zrážok v rozhodujúcich fázach vegetácie optimalizuje úrodu zemiakov. No vyššie zrážky, dočasné zamokrenie pôdy – vyššia MVK, ako je optimálna pre daný pôdny druh – zastavuje asimilačné procesy, a tým znižuje prírastky na úrode. Ako príklad možno uviesť rok 2020, kedy v mesiacoch júl až august padlo 401 mm zrážok, čo je o 153 mm viac, ako je dlhodobý priemer stanice. Konečná úroda je napriek tomu nižšia, ako bola dosiahnutá v roku 2021 s nižším úhrnom.
Na druhej strane rok 2022 sa tak ako v teplejších podmienkach pestovania, aj v horskej pestovateľskej oblasti vyznačoval vysokými dennými teplotami nad 30 °C a zároveň dlhými obdobiami bez zrážok. V porovnaní s dlhodobým priemerom za letné mesiace v Spišskej Belej padlo iba 225 mm zrážok, čo je na úrovni 90 percent dlhodobého priemeru. Významnejšie úhrny zrážok nad 25 mm boli namerané iba v troch obdobiach – v prvej dekáde júla, kedy u skorších odrôd už inicializácia hľúz zemiakov prebehla, v tretej dekáde mesiaca júl, keď zrážky podporili prírastky na úrode celého sortimentu odrôd, zároveň sa zvýšila početnosť hľúz pri neskorých odrodách zemiakov. Atmosférické zrážky evidované koncom augusta predĺžili vegetáciu neskorších odrôd, ale významnejší dopad na skoršie odrody z dôvodu ich fyziologického dozrievania už nemali. V porovnaní s letným obdobím roku 2021 zrážky na úrovni 370 mm boli rovnomernejšie rozložené počas vegetácie. Preto nedochádzalo k prerušeniu kumulačných procesov. Dobrá dynamika tvorby hľúz prebiehala počas celej sezóny, vrátane obdobia nasadzovania hľúz. Preto vysoká úroda zemiakov pri väčšine odrôd bola tvorená dobrou početnosťou hľúz pod rastlinou, ako aj veľmi vysokou výťažnosťou hľúz konzumnej veľkosti.
Sprievodnými javmi globálneho otepľovania, ktoré boli aj súčasťou teplejšieho roku 2022, je výskyt nadpriemerných vyšších denných i nočných teplôt sprevádzaný dlhými obdobiami s nízkou relatívnou vlhkosťou. To na jednej strane zhoršuje podmienky pre výskyt hubových ochorení, ako je pleseň zemiaková, na druhej strane však podporuje šírenie škodcov zo skupiny hmyzu. Obdobia bez zrážok podporili prakticky vo všetkých podmienkach pestovania zemiakov zvýšenú žravosť pásavky zemiakovej, kedy jeden postrek proti škodcovi počas vegetácie už ani v horskej pestovateľskej oblasti nepostačoval. V severnejších oblastiach pestovania zemiakov sa potvrdili – aj keď len ojedinele – výskyty stolburu zemiaka, čo signalizuje, že v dôsledku meniacich sa podmienok prostredia nastáva posun nebezpečných škodcov smerom na sever.
Fytoplazmy a vírusové ochorenia sprevádzajú pestovanie zemiakov od nepamäti, no v súčasnosti sú častejšie vnímané pestovateľmi vo vzťahu na otepľovanie prostredia. Je to prirodzené spojenie pestovania zemiakov v teplejších podmienkach pod závlahou, prípadne u pestovateľov – záhradkárov. Preto aj tu je potrebné hľadať pestovateľské metódy, ktoré budú rešpektovať zmenu klímy vo vzťahu k optimalizácii pestovania zemiakov.
Desiatky rokov sa na skúšobnej stanici Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „ÚKSÚP“) v Spišskej Belej v systéme skúšania odrôd vysádzajú odrody zemiakov do jednotlivých druhov pokusov s cieľom preskúšať nové odrody a overiť stálosť už registrovaných odrôd zemiakov. Výsledným produktom získaných informácií je aj súhrnná ročenka o odrodách zemiakov, ktorú ÚKSÚP vydáva v spolupráci so Zemiakarským a zeleninárskym zväzom Slovenskej republiky. Zvlášť v ročníku 2022, kedy významným spôsobom počas vegetačného obdobia chýbali zrážky, sa našli odrody, ktoré sú tolerantnejšie, lepšie reagujú na stres vyvolaný suchom a teda sú vhodnejšie pre pestovanie do podmienok, kde nemožno použiť závlahy. Znášajú vyššie teploty, dokážu prispôsobiť svoje asimilačné procesy tak, aby prečkali obdobia sucha a následne v zlepšených vlhkostných podmienkach pokračujú v raste. Dočasný nedostatok zrážok nemá výraznejší vplyv na zhoršenie vonkajšej, či vnútornej kvality hľúz, dosiahnutie dobrej výťažnosti konzumných hľúz pri primeranej úrodnosti.
Vzhľadom na rozsiahlosť výsledkov uvádzame v tabuľke ako príklad z každého sortimentu po 5 odrôd zemiakov, ktoré v roku 2022 dosiahli najvyššie úrody hľúz.
Ako naznačujú výsledky v tabuľke 1, nedostatok zrážok v určitých vývinových fázach mal za následok zmenu znakov a vlastností jednotlivých odrôd zemiakov. Okrem toho, že zemiaky v dôsledku nedostatku vlahy v prvej polovici vegetácie pri slabom vzraste predčasne kvitli, u niektorých odrôd k zapojeniu porastov počas celej vegetácie vôbec nedošlo. Kvitnutie odrôd zemiakov je spravidla spojené so začiatkom tvorby hľúz. V čase inicializácie a tvorby hľúz nepršalo, čo malo za príčinu redukciu počtu hľúz pod trsom. V porovnaní s deklarovaným priemerom jednotlivých odrôd to bolo o 2 – 3 hľuzy menej. Vonkajšia kvalita hľúz jednotlivých odrôd je viac-menej závislá od štruktúry pôdy a odvíja sa od vlhkostných pomerov v pôde počas vegetácie. V prevažne presušenej pôde síce nedochádzalo k zhoršeniu vonkajšej kvality hľúz (na stredne ťažkých pôdach v Spišskej Belej), ale nedostatok vlahy obmedzoval nárast hľúz do dĺžky. Preto pri odrodách s tradične dlhším tvarom hľuzy evidujeme vyššie percento guľatejších hľúz. V konečnom dôsledku priemerné úrody jednotlivých odrôd zemiakov zaradených do štátnych odrodových skúšok v roku 2022 sú asi o 20 percent nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rozdiel medzi najúrodnejším rokom 2020 je ešte priepastnejší, úrody v „suchom“ roku 2022 sú nižšie až o 41 percent.
Zdá sa, že už nikto nepochybuje o klimatických zmenách, ktoré svojimi dôsledkami menia doterajší charakter klímy a ovplyvňujú podnikanie na pôde, vrátane výroby zemiakov. Ostatný rok, ako ho poľnohospodári nazvali „suchý ročník“, naznačil limity i možnosti eliminácie sucha, ktoré sú v našich podmienkach dané výmerou, ale aj možnosťami využívania závlah.
Rok 2022 markantne a reálne ukázal rozdiely v dosiahnutých úrodách v podmienkach s možnosťou využitia závlah, respektíve bez závlah, a to vo vzťahu k požadovanej kvalite a stabilite produkcie jednotlivých odrôd zemiakov. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že na Slovensku pri súčasnej asi 50 percentnej sebestačnosti výroby zemiakov a reálnych možnostiach a za podpory štát, zvýšenie domácej produkcie nebude dostatočne rýchle. Preto je potrebné naďalej uvažovať so všetkými alternatívami pestovania zemiakov, vrátane výroby časti produkcie konzumných zemiakov spolu s výrobou sadiva v množiteľských pestovateľských oblastiach ako aj u malých záhradkárov.
Optimalizácia existujúcich procesov, vrátane využívania vlastností už známych odrôd a hľadaní nových odrôd, ktoré dokážu byť tolerantné vo vzťahu k čiastočným extrémom počasia, to je cesta, ktorá stanovený cieľ môže urýchliť.
Autor: Ing. Marian Tokár, ÚKSÚP Bratislava, Skúšobná stanica Spišská Belá
