Posledné agronomické opatrenie na pozberaných plochách obilnín, strukovín a repky je likvidácia burín. Znovu upozorňujem, že používanie glyfosátu ako totálneho herbicídu prináša zdravotné riziká. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) upozornila, že glyfosát je pravdepodobne pre človeka karcinogénny. Používajte preto klasické zdravotne bezpečné metódy ošetrovania strnísk len mechanickými kultivačnými zásahmi a chemické zásahy obmedzte na minimum.
Spoločné pre všetky plochy po zbere plodín je potreba rozdrviť a zapraviť pozberové zvyšky. Pozberové zvyšky po strukovinách je nutné zapracovať rotavátormi, vypadané semená strukovín nechať vzísť a neskôr ich zaorať na zelené hnojenie. Rovnako aj repkovú slamu je nutné podrviť a zapraviť. Toto zapravenie je vhodné urobiť až po vzídení výmrvu semien repky pred sejbou obilnín, keď už pomerne dobre vyrastený výmrv poslúži ako zelené hnojenie.
Pestovanie medziplodín je veľmi vhodné na prerušenie „zeleného mostu“ zo vzídeného výmrvu obilnín ako prenášača chorôb a škodcov z pozberaného porastu na novozaložené porasty tej istej plodiny na okolitých pozemkoch. Ako medziplodiny sa využívajú rastliny s rýchlym rastom, odolné voči suchu a chladu: horčica, repica, repka, ľadenec, lucerna, komonica, facélia a iné. Významné sú aj ako zdroj organickej hmoty pre pôdu, čím zlepšujú jej prirodzené vlastnosti a prispievajú k regenerácii pôdnej úrodnosti. Priaznivo ovplyvňujú biologické, chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy, znižujú pôdnu eróziu.
Podmietka strniska po obilninách zlepšuje hospodárenie s vlahou a znižuje riziko prenosu hubových ochorení, najmä steblolamu. Pozberové zvyšky po obilninách je vhodné rozdrviť, aplikovať dusíkaté hnojivo a zaorať.
Systémov na mechanické spracovanie pôdy po zbere plodín je niekoľko. Chemická likvidácia vzídeného výmrvu je v porovnaní s mechanickými spôsobmi lacnejším variantom ničenia výmrvu a odburinenia pozemkov od jednoročných aj trvácich burín: pýr plazivý, pichliač roľný, palina obyčajná, durman obyčajný, podslnečník Theofrastov. Buriny musia byť v aktívnom raste, pýr musí mať výšku 10 – 15 cm.
Na ošetrenie strniska sú povolené prípravky na báze glyfosátu. Aplikujú sa na strnisko alebo po podmietke, keď má pýr 3 – 4 nové listy a trváce buriny sú už vyrastené na min. 10 cm. Účinná látka sa odbúra počas niekoľkých dní, preto sa môžu aplikovať aj neskoro na jeseň bez rizika pre následné plodiny. Používajú sa s adjuvantmi. Po aplikácii sa nesmie pôda najmenej 2 týždne spracovávať. Ak sú na pozemku len jednoročné buriny alebo výmrv obilnín, stačí 24 hodín. K niektorým prípravkom je povolené pridávať síran amónny, čím sa dosiahne zníženie dávky prípravku a zlepšenie účinku. Dávka vody je 200 l na hektár. Týmto spôsobom môžete ničiť buriny aj v bezorbových systémoch na jar alebo pri minimalizácii spracovania pôdy. Glyfosát nedostatočne účinkuje na bolehlav škvrnitý starší ako 1 rok, ostružinu a rastliny so zdrevnatenými koreňmi. Autorizované na strnisko sú: Clinic Free, Dominator, Dominator Max, Rosate TF, Figaro 360, Klean G, Monosate G, Clinic UP, Master Gly, Agroclasik Green, Rosate Green TF, Kaput Harvest, Kaput Harvest TF, Amega, Clinic TF, Boom Efekt, Cosmic, Kapazin, Roundup Biaktiv, Roundup Rapid, Touchdown System 4, Barclay Galup Hi-Activ, Roundup Flex, Roundup Klasik Pro, Glyfogan Super, Trustee Hi-Activ, Roundup Biactiv Plus, Rollwet, Kaput Green, Galup Super 360, Barbarian Super 360 a Bronco.
Upozorňujem pestovateľov, že z hľadiska ochrany spodných vôd, kde boli zistené zvyšky glyfosátov, je ich použitie obmedzené na počet 2x za rok na tom istom pozemku!
Ekologický spôsob ochrany rastlín zabezpečuje ozdravenie pôdy od sklerócií húb rodu Sclerotinia spp., pôvodcov bielej hniloby na repke, slnečnici a horčici. Je najvhodnejším a najrýchlejším riešením tejto choroby. Biologický prípravok Contans WG s obsahom vitálnych spór hyperparazitickej huby Coniothyrium minitans po aplikácii a zapravení do pôdy parazituje na prítomných skleróciách húb Sclerotinia spp. a pomerne rýchlo ich rozkladá. K parazitácii dochádza vo vrchnej prevzdušnenej vrstve pôdy cca do 10 cm pri teplotách od 1 °C (optimálna teplota je 12 – 25 °C) a už pri teplote 5 °C sú skleróciá patogéna plne infikované Coniothyrium minitans. Pri zamrznutí pôdy Coniothyrium minitans pozastavuje svoj rast, ale nedochádza k jej odumretiu. Po zvýšení teploty začína huba opäť parazitovať skleróciá. Prípravok je možné aplikovať na jeseň i v jarných mesiacoch pri spracovaní pôdy. Optimálne pH pôdy je medzi 4,5 – 8,0. Vhodné je dodržať požiadavku aspoň 2-mesačného predstihu aplikácie pred výsevom citlivej plodiny. Suspenziu spór Coniothyrium minitans aplikujte do pôdy postrekom (dávka vody 100 – 500 l/ha) a na jej zapracovanie do hĺbky 5 – 10 cm sa osvedčilo použiť diskové brány alebo inú minimalizačnú technológiu. Dávka prípravku sa prispôsobuje hĺbke spracovania pôdy:
- 1 kg pri zapracovaní do 10 cm;
- 2 kg pri zapracovaní do 20 cm;
- 4 kg pri frézovaní.
Spôsob aplikácie závisí od následnej plodiny:
- Ošetrenie strniska po zbere repky a zapracovanie podrvenej slamy diskami do cca 10 cm. Následný výsev ozimín urobte len s minimálnym spracovaním pôdy.
- Ošetrenie podrvených bylí slnečnice a ich plytké zapracovanie do pôdy robte diskovými bránami. Ošetrenie prípravkom robte min. 14 dní po aplikácii DAM! Pred sejbou oziminy (jariny) robte len plytké spracovanie pôdy.
- Aplikáciu a následné plytké zapracovanie do pôdy (5 – 10 cm) robte na jeseň tam, kde na jar bude vysievaná slnečnica, repka jarná, horčica alebo na jeseň ďalšieho roku repka ozimná.
- Aplikáciu robte na jar na pôdu, kde bude vysievaná slnečnica – tu odporúčame čo najskoršiu aplikáciu tak, aby spóry vyklíčili a mali čas parazitovať prítomné skleróciá. Spracovanie pôdy robte len do hĺbky 10 cm, t. j. vrstvy, z ktorej klíčia spóry a askospóry. Pri tomto spôsobe aplikácie však existuje možnosť mycelárnej infekcie semien a koreňov klíčiacej slnečnice.
- V skleníkoch ošetrujte celú plochu a pri spracovaní pôdy do 20 cm použite príslušnú vyššiu dávku na ha, pri spracovaní pôdy do 20 – 30 cm dávku 6 – 8 kg na ha.
Neaplikujte spolu s fungicídmi a DAM!
V prípade potreby ozdravenia pôdy je potrebné vypracovať koncept, zosúladiť ošetrenia a osevný postup tak, aby došlo v danej oblasti ku komplexnému ozdraveniu obrábanej pôdy.
Autor: Ing. Alena Škuciová, ÚKSÚP – OOR Topoľčany
