Stojíte pred rozhodnutím, čo zasiať na jar? Jednou z možností je pšenica jarná. Tohtoročná zima bola v pravom slova zmysle zimou, s mrazom a snehom. Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa).
Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Pšenica sa vo svete pestuje v rôznych prostrediach, v rôznych klimatických zónach a je pestovaná v troch základných formách – jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Pestuje sa na viac ako 220 miliónoch hektárov, pričom ozimné a presievkové pšenice sa pestujú na 1/3 tejto plochy (75 mil. ha). Teda vo svete ešte stále prevažujú jarné formy pšenice. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice je bežné a tradične sa vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje. Pšenica jarná, ako názov napovedá, je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách, ktoré zažívajú mierne zimy, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike, na Strednom východe. V súčasnom globálnom svete sú niekedy označenia mätúce, pretože pšenica jarná sa seje v mnohých krajinách na jeseň (Austrália, India, Nový Zéland …). Definícia pšenice jarnej podľa Crofta (1989) je v prítomnosti či absencii génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn). Najkomplikovanejšia je definícia presievok, ktoré majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú presievkové pšenice nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie. Napríklad vo Veľkej Británii testujú pšenicu jarnú v oboch termínoch sejby ako na jar, tak na jeseň. V Európe sú šľachtiteľské firmy napr. Strube Gmbh., ktoré sa venujú vo veľkej miere tvorbe presievkových pšeníc. Už v prvorepublikových učebniciach sa pšenice rozdeľovali podľa termínu sejby na ozimné, presievkové a jarné s tým, že „je treba dbať, aby sa ozimka s jarkou nezamenila, lebo ozimka vysiata na jar sa plazí po zemi a nevytvára žiadne steblá, alebo len zriedkavo a neskoro a jarka vysiata na jeseň ľahko vyzimuje“ (Pěstování rostlin, 1940). Jarná pšenica je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v jednotlivých ročníkoch, v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou. Podľa štatistického úradu bolo v roku 2016 na Slovensku osiatych pšenicou 417,7 tis ha, z toho predstavovala ozimná mäkká pšenica 364,4 tis ha, ozimná pšenica tvrdá 30,6 tis ha, pšenica jarná mäkká 12,5 tis ha a pšenica jarná tvrdá 10,2 tis ha. Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priaznivých ročníkoch však pšenica jarná môže dosiahnuť porovnateľných úrod so pšenicou ozimnou, prípadne ju aj prekonať. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 – 20 % pokles. Podľa momentálnej situácie je pšenica jarná pestovaná prakticky vo všetkých oblastiach. Podmienky stanovišťa do značnej miery ovplyvňujú parametre kvality, napriek tomu, že väčšina európskych odrôd pšenice jarnej má deklarovanú potravinársku kvalitu a v Európe sa práve táto forma viac využíva na potravinárske účely.
Agrobiologické zvláštnosti a špecifiká agrotechniky
Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech pšenice jarnej je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Neskorá sejba zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné. Dobré pestovateľské podmienky v našej oblasti sú predovšetkým vo vlhkejšej repárskej oblasti a rovnako v zemiakovej výrobnej oblasti. Pri pestovaní po neskoro pozberaných predplodinách alebo pri nedostatočnej agrotechnike dáva pšenica jarná obvykle vyššie úrody ako pšenica ozimná, ktorá je však úrodnejšia v teplejších oblastiach. Za určitých predpokladov je však možné pšenicu jarnú siať aj v kukuričnej výrobnej oblasti pri zaradení na pozemky s dobrými vlahovými pomermi a pri možnostiach vysievať skoro na jar. Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania. Optimálna hĺbka sejby je 20 – 40 mm. Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos. Výhodou pšenice jarnej je možnosť jej použitia ako krycej plodiny pre podsevy ďatelinovín a pri znížení výsevu o 30 až 40 %. Výhodou oproti iným obilninám je pri väčšine odrôd pšenice jarnej väčšia odolnosť proti poliehaniu ako pri ovse a jačmeni. Rovnako pšenica jarná, ktorá má užšie listy tak poskytuje pre ďatelinoviny viacej svetla ako iné obilniny. Pšenica jarná nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako pšenica ozimná, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po pšenici ozimnej. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri pšenici ozimnej. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii. Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 – 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 – 60 kg.ha-1 a K od 30 – 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíku 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K – 1:1:1,5. Čo sa týka modelovania porastu prostredníctvom morforegulátorov, tak pšenice jarné sú menej odnoživé ako pšenice ozimné. Pre zvýšenie počtu odnoží je preto možné zvýšiť počet odnoží ako aj ich vyrovnanosť aplikáciou morforegulátora vo fáze 13 – 14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23 – 31). Použitie morforegulátora záleží od viacerých faktorov ,ale obvykle nie je nutné.
Osivo a odrody
Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva. Čo sa týka odrôd pšenice jarnej, tak historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Uvedené šľachtiteľsko-osivárske firmy sa venujú šľachteniu pšenice jarnej už dlhšie obdobie. Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanej od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary, jednou z posledných privátnych firiem zaoberajúcou sa šľachtením obilnín na Slovensku. V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša. Takto sa vytvára predpoklad pre slovenskú sebestačnosť aj v tomto minoritnom segmente obilninárstva.
Odroda Slovenka bola skúšaná v rokoch 2013 – 2015 pod označením PS-4. Slovenka je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostí na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 42,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Má vyšší obsah mokrého lepku. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok má nižší oproti kontrole. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrolná odroda. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6-5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 102,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 96,6 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 100,9 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. zŕn na ha vo všetkých výrobných oblastiach.
Odroda pšenice jarnej Slovenka.
Odroda Voskovka bola skúšaná v rokoch 2013 – 2015 pod označením PS-6. Voskovka je skorá odroda, krátkeho vzrastu. Klas má tvar paralelný, stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 39,3 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a veľmi kvalitného lepku je nižší. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda na úrovni kontroly. Číslo farinografickej kvality je nízke. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5-6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 120,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 105,7 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 109,2 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. zŕn na ha vo všetkých výrobných oblastiach.
Odroda pšenice jarnej Voskovka.
Odroda Zelenka bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2013 – 2015 pod označením PS-7. Zelenka je stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 40,7 g. Odroda počas skúšok dosahovala vysokú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má na úrovni kontrolnej odrody. Obsah dusíkatých látok môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Obsah stredne kvalitného lepku je nižší ako má kontrolná odroda. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou má odroda vyššiu. Číslo farinografickej kvality má nižšie. Objem pečiva má odroda dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 až 2015 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 116,1 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 89,4 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2015 dosiahla odroda úrodu 104,3 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má odroda približne ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok strednú až slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. zŕn na ha vo všetkých výrobných oblastiach.
Odroda pšenice jarnej Zelenka.
Odroda Viera v štátnych odrodových skúškach bola skúšaná v rokoch 2013 – 2014 pod označením PS-8. Viera je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a stredne dlhý, s výskytom dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 41,6 g. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Číslo poklesu má odroda vyššie. Obsah dusíkatých látok a lepku môže byť na niektorých lokalitách rizikový. Hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Väznosť vody múkou a číslo farinografickej kvality má nižšie ako kontrola. Objem pečiva má odroda nižší, ale klenutie pečiva je dobré. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5. Odroda počas ŠOS v rokoch 2013 a 2014 bola skúšaná na štyroch lokalitách Slovenska. V roku 2013 dosiahla úrodu 114,0 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. V roku 2014 dosiahla priemernú úrodu 106,8 % na priemernú úrodu kontrolnej odrody. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Odolnosť proti múčnatke trávovej, listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolnej odrody. Odolnosť proti hrdzi plevovej mala v čase skúšok slabšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Výsevok odporučený žiadateľom je 5,0 mil. klíč. zŕn na ha vo všetkých výrobných oblastiach.
Odroda pšenice jarnej Viera.
Záver
Napriek tomu, že sa pestovanie pšenice ozimnej javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy. Aj keď podľa uvedeného pšenica jarná určite nie je bezproblémovou plodinou a je potrebné jej pestovaniu venovať náležitú pozornosť.
Dôvodov na jej pestovanie býva niekoľko:
- využitie neosiatych plôch plánovaných pre oziminy,
- využitie plôch po vyzimovaných ozimných obilninách,
- prísev do veľmi zle prezimovaných plôch ozimín,
- preferované použitie pri porastoch v blízkosti lesov, ktoré sú na jeseň a v priebehu zimy masívne poškodzované lesnou zverou,
- možnosť sejby po rôznych predplodinách vrátane obilnín a s využitím strniskových medziplodín,
- možnosť účinnejšie riešiť zaburinenie,
- možnosť využitia pre podsevy ďatelinovín,
- dobrá potravinárska kvalita väčšiny odrôd.
Pšenica jarná tak predstavuje v určitých smeroch výhodný doplnok pšenice ozimnej a pri zmenách počasia môže jej pestovanie eliminovať nepriaznivé vplyvy a stabilizovať ekonomiku poľnohospodárskeho podniku.
Autori: Ing. P. Hozlár, PhD., Ing. K. Matúšková, PhD., Ing. K. Dvončová, PhD., Ing. D. Čermanová, Ing. L. Pohanková, VŠS Vígľaš
