K celosvetovo novodobým a k osobitne cenným plodinám patrí arónia čiernoplodá Aronia melanocarpa (Michx.) Elliott), bujná kríkovitá rastlina z čeľade ružovitých, s jemným dužinatým plodom. Jedlé tmavé plody arónie sa vyznačujú vysokým obsahom viacerých hodnotných, tzv. biologicky aktívnych, látok s priaznivými účinkami na zdravie človeka. Prvotne, vo väčšine okolitých krajín ako aj u nás, nadobudla arónia svoju perspektívu najmä v súvislosti s vysokým obsahom prírodných farbív, po reštrikcii farbív syntetického pôvodu v potravinárstve.
Z pestovateľského hľadiska patrí k hlavným prednostiam tejto trvácej plodiny najmä rýchly nástup rodivosti, dobrý zdravotný stav, odolnosť voči nízkym teplotám v zime a súčasne aj skutočnosť, že nie je veľmi náročná ani na pôdne podmienky, pričom rovnako celkom dobre znáša vlhšie a pri extenzívnom pestovaní i suchšie stanovištia.
Tmavé, fialovočierne jedlé plody arónie sa vyznačujú a hodnotné sú hlavne farbivá, bioflavonoidy, karotény, pektínové látky, rutín, z vitamínov PP, B2 a B9, z minerálnych prvkov jód, železo, bór, molybdén, mangán, kobalt a mnoho ďalších. Využiteľnosť plodov arónie je z hľadiska zdravotných účinkov adekvátna práve týmto látkam a je mnohostranná tak v potravinárskom, (hlavne ako farbivo a rôzne prídavky, tiež džemy, sirupy atď.) ako aj vo farmaceutickom priemysle (najmä proti cievnym a zápalovým ochoreniam, pôvodne indiánmi proti prechladnutiu). Tmavé plody arónie sa obzvlášť cenia pre vysoké zastúpenie antokyánových farbív, pričom hlavnou antokyanínovou zložkou je kyanidín-3-galaktozid s 65,5 až 69,1% podielom. Antokyány a proantokyanidíny sú koncentrované v šupke plodu, v porovnaní s čiernymi ríbezľami arónia obsahuje až trojnásobné množstvo antokyánov. V porovnaní s inými druhmi ovocia to môže byť až päť aj viacnásobne viac.
Ak má dostatok životného priestoru, arónia dorastá do výšky 2 m, pričom vyšší vzrast je príznačný pre jedince pestované v severnejších polohách. Pokiaľ je arónia ponechaná na vlastnom koreni, rastie ako kríkovitá rastlina, jedince na podpníku sa vyznačujú stromčekovitým vzrastom. Lesklé tmavozelené listy arónie sú podlhovasto oválne s drobno pílkovitým až vrúbkovaným okrajom. Rastliny arónie pestované za ozdobným účelom, sú popri dlhom kvitnutí (apríl až máj) cenené aj pre silné sfarbenie listov. Pre pigmenty sa pôvodne sýtozelené sfarbenie listov mení, a to koncom leta no hlavne na jeseň, resp. počas dozrievania plodov a ku koncu vegetačného obdobia. Arónia sa veľmi intenzívne a pôsobivo vyfarbuje do sýtočervena. Kvety sú biele až ružovkasté, sú malé a súkvetím je bohatý okolík. Kvitnutie začína koncom apríla a trvá približne tri týždne, následne tvorba až dozrievanie plodov trvajú zhruba tri mesiace. Plodom arónie sú okrúhle a tmavé, fialovo čierne malvice s priemerom ±1,5 cm (mini jablká), podľa odrody a lokality dozrievajú v auguste až začiatkom septembra. Na jar prerušuje arónia obdobie vegetačného pokoja už pri teplote 5 °C, pri ktorej začína rásť.
Kultivácia porastov spočíva hlavne v regulácii výskytu burín.
Pôvod arónie čiernoplodej sa spája so severovýchodom Ameriky. Odolnosť tejto plodiny voči nízkym teplotám a silnejším mrazom počas zimy vystihuje tiež skutočnosť, že arónia je hojnejšie rozšírená v európskych krajinách položených severnejšie od Slovenska, avšak docenená je tak v Bulharsku ako aj vo Švédsku. Popri dobrej odolnosti voči tuhším mrazom počas zimy (na jarné mrazy sú odrody rôzne citlivé) sa arónia hodnotí aj ako celkovo nenáročná plodina. Nemá vysoké požiadavky ani na ďalšie pestovateľské podmienky. Pri extenzívnom prístupe znáša pestovanie na zasolenej pôde, ako aj pestovanie na vlhších a prípadne aj naopak, na suchších pozemkoch, do určitej miery znesie aj polotienené polohy. Najvyššie úrody ale arónia poskytuje na stredne ťažkých pôdach s vyšším obsahom humusu, s priaznivým vodným režimom a dostatkom vlahy pri ročnom úhrne zrážok 700 mm a s dostatkom slnečného svetla. Arónii najviac vyhovujú pôdy s pH 6-6,5; teda slabo kyslá až neutrálna pôdna reakcia, na zásaditú pôdu reaguje žltnutím listov. Pri intenzívnom pestovaní je potrebné uspokojiť zvýšené nároky na vodu najmä v dvoch obdobiach, krátko po odkvitnutí počas začiatku tvorby plodov (koniec mája) a následne potom začiatkom júla. Na nedostatok vlahy v tomto období je arónia citlivá, i keď nereaguje pre iné rastliny typickejším vädnutím listov, resp. v porovnaní s inými plodinami reaguje až neskôr.
Násada okolíkov s tmavými malvicami.
Tak, ako sú nároky arónie na pestovateľské podmienky vcelku nízke, v podstate jednoduché je aj pestovanie tejto plodiny. Aróniu je možné pestovať ako kríčkovitú (na vlastnom koreni), prípadne ako nízku stromčekovitú kultúru očkovanú na podpníku. Zaužívaným podpníkom arónie je pre podobný vzrast jarabina vtáčia a očkovanie je možné viacerými spôsobmi. Z hľadiska založenia plantáže je najjednoduchší spôsob výsadba sadeníc, koreňových výmladkov. V takomto prípade by ideálne sadivo arónie malo mať v krčku priemer aspoň 8 mm, nadzemná časť by mala pozostávať z 2-3 výhonkov dlhých približne 0,40 m a podzemnú časť by malo tvoriť 5 a viac kusov 0,20 – 0,25 m dlhých koreňov. Jedince arónie sa môžu vysádzať mimo vegetačného obdobia, od jesene po skorú jar, v čase kedy nie je pôda zamrznutá. Pri výsadbe je sadenice najvhodnejšie sadiť bezprostredne po ich vybratí zo škôlky, aby ich rast po presadení ihneď pokračoval, pričom je dôležité korene v jame poriadne zavlažiť. Arónia sa sadí do rovnakej hĺbky, v akej boli jedince v škôlke, pri hlbšej výsadbe spravidla dochádza k nadmernej tvorbe koreňových výhonkov. Kríky arónie sa vysádzajú do zaužívaného sponu 3,5 x 1,5-1,8 m, čo zodpovedá počtu 1600 – 1900 jedincov na ha. Pri spone 4 x 0,5-0,7 m je potreba sadeníc dvojnásobná (3 500 – 5 000 ks/ha).
Príprava pozemku pred zakladaním plantáže spočíva vo vylepšení fyzikálnych a chemických vlastností pôdy. Základom je hlboká jesenná orba, následne spracovanie pôdy na priaznivú štruktúru, vrámci čoho je vhodné dosýtiť pôdu živinami a podľa možností zapraviť do pôdy aj 40 – 50 t/ha vyzretého maštaľného hnoja, prípadne aj zelené hnojenie. Pred výsadbou je vhodné doplniť zásobu živín v pôde, a to zapracovaním dávky 70 – 90 kg/ha čistých živín z každej základnej živiny (NPK) a podľa potreby aj ďalšie živiny. Pokiaľ sa živiny aplikujú k vysádzaným jedincom priamo do jamy, je treba dbať o to aby zodpovedajúce množstvo priemyselného hnojiva (približne 50 g) bolo s pôdou premiešané a nedochádzalo k bezprostrednému kontaktu hnojiva s koreňmi. Premiešaním hnojiva s pôdou sa znižuje jeho koncentrácia, zasolenie a prípadná toxicita hnojiva. Pokiaľ sa pred výsadbou zapracoval maštaľný hnoj, živiny ním dodané je potrebné zohľadniť a dávku NPK aplikovanú pred výsadbou znížiť. Udržanie plnej rodivosti plantáže vyžaduje pravidelnú a primeranú intenzitu výživy.
Kultivácia výsadby je zameraná hlavne na reguláciu zaburinenosti, čo zvyčajne spočíva v obrábaní či kosení medziriadkov a v odstraňovaní burín aj zo zaplňovaného priestoru. Po výsadbe sa na povrchu pôdy okolo jedincov v polmetrovom okruhu nastiela slama, ktorá zabraňuje vzchádzaniu a rozvoju burín. Tento slamený mulč je potom vhodné každoročne na jar obnoviť, aby bol tlak burín čo najmenší. K zaplneniu rastového priestoru kríkov a k plnej rodivosti dochádza zhruba v piatom roku. Pravidelné ročné prírastky sú prejavom zdravého rastu dôsledkom vyrovnanej výživy, dostatku vlahy a dobrej starostlivosti. V roku výsadby je najdôležitejšie, aby si jedince vytvorili silný koreňový systém. Pokiaľ sú tieto korene dostatočne silné, už nasledujúci rok po výsadbe sa na kríčku urodia prvé plody. Plná rodivosť sa dostaví v piatom až šiestom roku. Pre udržanie vysokej rodivosti je dôležitá pravidelná a každoročná výživa plantáže. Dávky živín sa určujú na základe pôdnych analýz a analýz listov rastlín. Bežne môže ísť o aplikáciu o 60-80 kg/ha č.ž. pre každú zo základných živín (NPK), pričom fosfor a draslík sa aplikujú na jeseň a dusík ideálne v dvoch dávkach počas vegetácie. Pri výžive arónie sa zatiaľ počíta s normatívmi vypracovanými pre čierne ríbezle. Tieto normatívy ročných dávok živín zohľadňujú zásobenosť pôdy živinami a druh pôdy, preto sú vo veľmi značnom rozpätí 0 – 160 kg č.ž. /ha.
Arónia je náchylná k prehusteniu kríka, pre udržanie správneho rastu preto vyžaduje každoročný strih. Pokiaľ sa strihá menej pravidelne a silno, reaguje nadmernou tvorbou koreňových výhonkov. Ideálny ker arónie má pri povrchu pôdy priemer 1-1,2 m a pozostáva zhruba zo 40 základných konárov rôzneho veku. Približne tri štvrtiny úrody sa tvorí na 3-5 ročných konároch. Udržiavací rez spočíva v odstránení prestarnutých konárov (rodivosť konárov závisí od stanovišťa a je aj odrodovou vlastnosťou, prestarnuté sú zvyčajne staršie ako 7-8 ročné) a s výnimkou piatich až šiestich kusov ročných výhonkov sa odstraňujú aj mladé koreňové výhonky. Koreňové výhonky sa režú pri povrchu pôdy, pri vyššom reze obrastajú. Pokiaľ sa arónia pestuje ako nízkokmenný stromček, spravidla dorastá do výšky 3 m a ich tvar je potrebné tiež náležite udržiavať, čo platí aj pri pestovaní arónie systémom vertikálneho vedenia.
Jedna z plantáží arónie čiernoplodej pri Michalovciach.
Plody arónie dozrievajú v priebehu augusta až začiatkom septembra, pričom medzi existujúcimi odrodami sú veľmi podstatné rozdiely čo sa týka skorosti, približne mesiac v nástupe dozrievania. V súčasnosti na Slovensku jediná registrovaná odroda arónie čiernoplodej patrí k odrodám dozrievajúcim neskôr. Z hľadiska potreby optimalizovať organizáciu zberu, by sa pri výsadbe mala zvážiť výsadba aspoň dvoch odrôd rôznej skorosti. To nesporne prispeje k rozloženiu zberovej špičky. Pre aróniu je typické, že zrelé plody ostávajú na stopke silno pripútané, nie sú náchylné na opadávanie. Ak nejaká časť plodov aj opadne (odrodová vlastnosť), značná časť paberkov spravidla preschne a na kríkoch prečká aj zimu. Výhodou arónie tiež je, že plody nie sú náchylné na stekanie, čo uľahčuje manipuláciu s plodmi. Ďalšou výhodou tejto plodiny je, že plody na okolíku dozrievajú zhruba naraz a preto je možný jednorazový zber. Správne časovanie zberu je preto dôležité, zber nesmie meškať. Pokiaľ sa pri ručnom zbere arónia zberá s okolíkmi, za pracovný deň je možné pozberať 150-300 kg plodov na osobu. Plody určené k priemyselnému spracovaniu sa zberajú bez okolíkov, pri ručnom zbere je tento pracovný výkon do 100 kg na osobu a deň, pri zbere s okolíkmi je pracovný výkon samozrejme vyšší. Pri zbere arónie je možné využiť aj zberač ríbezlí, preto ak je takýto kombajn k dispozícii, je potrebné sa pri výsadbe zamerať na výber vzrastom nižšej odrody. Nižším vzrastom sa vyznačujú najmä novšie odrody. Pri plne rodivom kríku sa úroda pohybuje medzi 6 – 9 kg, čo podľa sponu a odrody zodpovedá úrode 8 – 21 t/ha. V samotnej veľkosti a hmotnosti jednotlivých plodov arónie nie sú medzi odrodami značné rozdiely, malvice vážia zvyčajne niečo vyše 1 g.
Autor: Ing. Š. Tóth, PhD., VÚA Michalovce
