Jednou z nových plodín starého kontinentu je Facélia vratičolistá Phacelia tanacetifolia Benth., jednoročná borákovitá rastlina severoamerického pôvodu. Facélia je osobitne cenená pre svoju vynikajúcu medonosnosť, má dlhú dobu kvitnutia a meduje aj pri nízkych teplotách. Za mlada (do kvitnutia) a za čerstva (zavädnutá horkne) je táto fytomasa vhodná aj na skrmovanie alebo spásanie (nie na seno). Neskôr je ako krmovina už menej kvalitná (pre silné ochlpenie rastlín) a hodí sa hlavne na zelené hnojenie, pričom sa vyznačuje viacerými agronomickými výhodami. Tie spočívajú najmä v úžitkoch z rýchleho vytvorenia a značného množstva fytomasy.
Z hľadiska medonosnosti sa facélia vyznačuje rýchlym nástupom kvitnutia, ako aj dlhým kvitnutím (podľa termínu výsevu a pôdnych podmienok), tiež vysokým obsahom (zhruba 30 %) cukru v nektári (podľa podmienok). Facélia kvitne dokonca aj pri nižších teplotách na jeseň (máj – október), med z facélie je svetlohnedý (peľ je modrý) a zľahka opalizuje. Pri osadení 4-6 včelstiev na 1 ha porastu facélie môže úroda medu aj násobne presiahnuť 60 kg (podľa ročníka). Stane sa však agronomickou nevýhodou, ak porast facélie dokáže byť pre včely tak atraktívnym, že tieto prestanú navštevovať iné plodiny. Susedstvu porastov s facéliou vratičolistou je preto príležitostne potrebné sa aj vyhnúť, napr. pri pestovaní slnečnice. Ako sme to uviedli vyššie, facélia dokáže zarodiť značné množstvo fytomasy s rôznym využitím, 20 – 40 t zelenej hmoty na ha.
Ak sa facélia pestuje na zelené hnojenie, agronomické benefity tejto plodiny sú mnohostranné. Zvyčajne sa spájajú s tým, že vegetačný kryt porastu facélie bráni stratám vody, pôdy (erózii) a živín. Z hľadiska využitia živín facélia svojím rastom ich čerpá a tým aj viaže, čím zabraňuje vyplavovaniu najmä dusíka v dusičnanovej forme. Tieni povrch pôdy, ktorý preto nepresychá a čo zároveň praje aj rozvoju pôdnych mikroorganizmov. Porast facélie tým, že tieni, potláča aj rozvoj burín, ktorým tak zabraňuje vytvoriť semená. Nadzemná fytomasa facélie je krehká, nedrevnatie ani v neskoršej fáze (resp. pomalšie ako iné medziplodiny) – do pôdy sa preto ľahko zapravuje a následne sa v pôde ľahko aj rozkladá. Podobne ako nadzemná fytomasa, ľahko rozložiteľné sú aj korene facélie. Zelená fytomasa a korene facélie tak obohacujú pôdu o cennú organickú hmotu, resp. tiež o živiny uvoľnené rozkladom tejto hmoty. Facélia pôsobením svojich koreňov počas vegetácie uvádza pôdu do lepšieho štruktúrneho stavu, čo má svoj priaznivý efekt aj na obrábateľnosť pôdy, vrátane energetickej náročnosti obrábania. Potvrdilo sa, že z fytosanitárneho hľadiska majú koreňové výlučky facélie určité nematocídne účinky a tiež to, že plodina nie je prenášačom ani hostiteľom množstva bežných chorôb a škodcov hlavných poľných plodín. Ide preto o žiaduci prerušovač v súčasnosti veľmi zúženého sledu plodín.
Facélia vratičolistá je 0,20 – 0,80 m nízka až stredne vysoká bylina. Stonka je priama, valcovitá, v hornej časti vetvená (vetvená podľa hustoty porastu), chlpatá, žľaznatá, páperistá, v spodnej časti takmer lysá, v hornej časti a v súkvetí chlpatá žľaznatými a odstálymi dlhými nežľaznatými chlpmi. Hlavný koreň je zvyčajne viacnásobne ohnutý a dosahuje dĺžku 0,50 – 1,0 m.
Vhodné pestovateľské stanovisko
Z hľadiska nárokov na pestovateľské prostredie sa facélia zvyčajne označuje za plodinu nenáročnú tak na pôdne, ako aj na poveternostné podmienky. Avšak určité nároky facélia predsa len má. Najpriaznivejšie výsledky poskytuje na štruktúrnych a humóznych (dobre hospodáriacich s vlahou) stredne ťažkých a ľahších hlinitopiesočnatých pôdach, najmä ak sa vyznačujú dostatočnou zásobou vápnika. Pôdy náchylné k podmáčaniu nie sú vhodné, podobne ani plytké pôdy, ako ani pôdy s veľmi nízkym obsahom humusu. Nevhodné sú aj pôdy s bohatou zásobou dusíka, na ktorých facélia veľmi rýchlo prerastie a ľahko poľahne. Facélia je voči nízkym teplotám v celku odolná a krátkodobo znesie aj silnejšie mrazy. Napriek tomu sa jej ale lepšie darí v teplejších oblastiach a na výslnných polohách. Mrazové kotliny a svahy so severnou expozíciou nie sú pre facéliu vhodné. Pri klíčení vyžaduje minimálnu teplotu pôdy 5 °C, optimálna teplota je 16 – 20 °C. Počas vegetačného obdobia nevyžaduje vcelku veľa vody, najviac vlahy potrebuje v období kvitnutia (za sucha príliš nemeduje), neskôr už znesie aj suchšie podmienky. Pri pestovaní na semeno vyžaduje intenzívnejšie obhospodarovanú parcelu v nezaburinenom stave, teda bez silnejšieho tlaku burín. Pokiaľ sa pestuje na zeleno alebo na med, vyhovujú aj parcely v menej kultúrnom stave.
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je facéliu možné zaradiť medzi dve obilniny, prípadne sa môže pestovať aj po okopanine. Ako plodina na zelené hnojenie je vynikajúcou predplodinou pre cukrovú repu, kým pri následne pestovaných zemiakoch sa spozorovali prejavy zvýšeného nedostatku železa. Facélia nie je vhodná predplodina pre plodiny náchylné na výskyt bielej hniloby stoniek, ako sú repka, slnečnica, horčica. Po sebe nie je vhodné pestovať ani facéliu samotnú, resp. až s štvorročným odstupom. Ide jednak o plodinu s nedoriešenou herbicídnou ochranou, ktorá tiež aj sama zaburiňuje.
Agrotechnika
Termín sejby facélie určuje využitie porastu, čomu by mal zároveň zodpovedať aj výber pestovanej odrody, najmä ak sa tento výber časom ešte rozšíri. Pokiaľ sa pestuje na semeno, vysieva sa koncom marca až do polovice apríla. Príliš skoré sejby spôsobujú podchladenie jedincov a preriednutie až výpadok porastov. Pokiaľ sa pestuje ako medonosná plodina, vysieva sa od začiatku apríla a pri možnom systéme 1 – 2 týždňových intervalov sa vysieva až do polovice júna. Pokiaľ sa pestuje ako medziplodina na zelené hnojenie, výsev je možný počas celej hlavnej vegetačnej doby (máj-júl), prípadne sa seje aj v auguste, pokiaľ ide o mulčovanie, resp. ide o vymŕzajúcu medziplodinu určenú na protierozívnu ochranu. Za určitých podmienok je možné facéliu ako medonosnú plodinu vysiať aj neskôr v septembri, pričom sa plánuje skoré kvitnutie v máji a cieli jarný nástup vegetácie.
Pri porastoch facélie pestovaných na semeno zakladaných jarným výsevom je po zbere predplodiny (obilniny) žiaduca podmietka a pokiaľ dôjde k vyklíčeniu burín, tak aj ošetrenie podmietnutého strniska, neskôr jesenná orba o hĺbke 25 – 30 cm. Po predplodinách zberaných na jeseň je žiaduca jesenná orba so zapravením pozberových zvyškov, aby v druhej polovici marca mohlo dôjsť k príprave drobnohrudkovitého osivového lôžka. Pokiaľ sa facélia pestuje ako medziplodina, teda po skoro zberaných obilninách či silážnej kukurici, vyžaduje plytkú prípravu uľahnutého osivového lôžka so zapravením pozberových zvyškov.
Facélia sa seje na hustotu 450 – 550 jedincov na m2 a do hĺbky 20 – 30 mm. Na ľahkých piesočnatých pôdach sa facélia vysieva až do hĺbky 4 cm. Pre rovnomerné klíčenie a vzchádzanie porastu je dôležité dosiahnuť rovnomernú hĺbku sejby. Šírka medziriadkov je 0,125 m, ak ide o porast na skrmovanie; resp. 0,25 – 0,375 m, ak ide o porasty na semeno či porasty medonosné. Ak sa porast facélie zakladá na parcele v menej kultúrnom stave, je vhodné šírku medziriadkov ešte zvýšiť (0,50 m) a na kultiváciu použiť mechanické plečkovanie. Pri HTS ±1,7 g a sejbe do 0,25 m medziriadkov je výsevok zhruba 8 kg/ha, pri hustejšom poraste na skrmovanie či zelenú hmotu je výsevok až dvojnásobný.
Klíčenie facélie je rozvleklé, aj za optimálnych podmienok trvá do dvoch týždňov. Počiatočný vývin je pomalý a v tomto období sa facélia vyznačuje nízkou konkurenčnou schopnosťou voči burinám. Pokiaľ je tlak burín silný a facélia je v prvom mesiaci potlačená, porast nebude vhodný na úrodu semien. Nepostačuje likvidovať buriny pred sejbou, ak to situácia vyžaduje, je potrebné regulovať buriny aj po sejbe. Porasty facélie sú zvyčajne zaburinené horčiakmi, lipkavcom obyčajným, ovsom hluchým, ježatkou, mohármi, durmanom obyčajným, horčicou roľnou. Porasty založené na šírku medziriadkov hustosiatych obilnín nie je možné mechanicky kultivovať a žiaduce je použitie herbicídov. Porasty na skrmovanie sa herbicídmi neošetrujú. V rastových fázach do začiatku kvitnutia je facélia vhodná na skrmovanie alebo spásanie, zavädnutá horkne. Čerstvé seno sa vyznačuje vyšším obsahom surových bielkovín (11 %), surovej vlákniny (28 %), bezdusíkatých látok (44 %) a popolovín (16 %), obsah surových tukov je 1,5 %.
Výživa a ochrana
Na jednu tonu zelenej hmoty facélia spotrebuje 2,3 kg N; 1,5 kg P2O5 ; 3,2 kg K2O; 1 kg CaO a 0,4 kg MgO. Ak sa pestuje ako medziplodina, zvyčajne sa aplikuje iba dusík – na stredných pôdach v uvedenej dávke, na ťažších ako aj ľahších pôdach vo zvýšenej až dvojnásobnej dávke. Z vírusových ochorení sa na facélii môžu škodlivo prejaviť vírusy mozaík (repy, tabaku, uhoriek, zemiaku, rajčiaku). Z hubových chorôb to môžu byť múčnatka, hrdza a zo škodcov škodí facélii najmä polyfágny hmyz. V prípade potreby sa voči týmto škodlivým činiteľom aj zasahuje.
Na porastoch založených jarným výsevom dozrieva semeno facélie koncom júla až začiatkom augusta. Na dobrých pôdach trvá kvitnutie do dvoch mesiacov, na menej úrodných a v horších podmienkach je kvitnutie kratšie a trvá týždeň až mesiac. Priemerná úroda semien je v rozmedzí 300 – 800 kg/ha. Pokiaľ bolo kvitnutie dlhé, tak nadobúdanie zrelosti semien je nerovnomerné aj v rámci jedného súkvetia a preto dochádza k ich vypadávaniu z víjanov (spodné sú už prezreté a vypadávajú, kým vrchné sú ešte nedozreté). Zber sa časuje do obdobia, keď sú zrelé 2/3 semien (semená na spodku víjanov nadobudli kávovo hnedé sfarbenie) a pre jednofázový zber je potrebná desikácia porastov. Porast je možné zberať 6 – 8 dní po desikácii, kedy vlhkosť semien klesne na 10 – 13 % a je ľahký výmlat. Pri dvojfázovom zbere sa porast skosí (vhodnejšie za večera až do rána pri vyššej vlhkosti, na 10 – 15 cm strnisko) a k výmlatu dochádza spravidla tiež po 6 – 8 dňovom vysychaní pokosu (prípadne vysychá až do 10 dní). Najmä pri dvojfázovom zbere sa výmlat časuje na odpoludňajšie hodiny, kedy sú teploty najvyššie. Vymlátenú úrodu je potrebné dočistiť na vysokú čistotu a semeno facélie vratičolistej sa skladuje pri vlhkosti 12 %.
Autor: Ing. Š. Tóth, PhD., Výskumný ústav agroekológie Michalovce