K najpestovanejším „staronovým“ plodinám v SR patrí pestrec mariánsky Silybum marianum (L.) Gaertn., statná nepríjemne pichľavá, bodliakom podobná a často splanievajúca rastlina, s mramorovanými listami z početnej čeľade astrovitých. Už od čias antiky poskytuje niekoľko vysokoúčinných fytofarmaceutík, zaužívaných najmä na ochranu a podporu regenerácie pečene.
Ide o mliečiacu liečivú rastlinu, z listov (droga Cardui mariae herba) a semien (droga Silybi mariani fructus, pričom hlavná zložka flavonoidný komplex silymarín je koncentrovaná v nažkách). Samozrejme, k tradičným spôsobom využitia novodobo pribudol celý rad ďalších medicínskych využití a snáď aj preto nie je prekvapením, ak sa súčasne objasňuje aj niekoľko možností pre fytotechnické uplatnenie výťažkov tejto plodiny. Presnejšie, ide o fyziologické až rastlinolekárske využitia pestreca mariánskeho. Za zmienku stoja pozitívne výsledky testov zameraných na regeneráciu stresom či inak poškodených plodín výťažkami z pestreca. To všetko by malo iba zvýšiť dopyt po tejto plodine. Predkladaným príspevkom by sme preto radi zhrnuli hlavné poznatky o pestovaní tejto perspektívnej plodiny.
Mladá rastlina
Pôvodom sa petrec spája s oblasťami okolo Stredozemného mora, z čoho sa vyvodzuje teplomilný charakter tejto plodiny a vcelku menšie nároky na vlahu. Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach. Z hľadiska nárokov na pôdne podmienky nemá pestrec väčšie nároky, podobne ako ani na vlahu. Avšak na rozdiel od pôd bohatých na živiny a dobre hospodáriacich s vlahou, pestrec pestovaný na vysychavých ľahkých piesočnatých pôdach neprináša uspokojivé výsledky. Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je pestrec možné pestovať takmer po každej predplodine, po sebe sa zaraďuje až s odstupom troch rokov. Pestrec patrí tiež k plodinám zaburiňujúcim následné osevy, vzhľadom na prítomnú dormanciu semien ostávajú tieto v pôde životaschopné po dobu niekoľkých rokov. Vážnejšie problémy môže spôsobovať v širokolistových plodinách, s obmedzenými možnosťami herbicídnej ochrany.
Prízemná ružica, spodné listy môžu dosahovať dĺžku aj 40 cm.
Pestrec je síce dvojročnou rastlinou, avšak v našich podmienkach už neprezimuje, vymŕza a pestuje sa preto ako jednoročná jarina. Tomu zodpovedá aj príprava pôdy, v ideálnom prípade pozostávajúca z klasickej jesennej orby s hrubým urovnaním brázd a následne jarnej predsejbovej prípravy osivového lôžka. Pri výžive pestreca sa bežne uplatňujú polovičné dávky fosforu (40 – 60 kg/ha) v porovnaní s draslíkom (80 – 100 kg/ha). Dávky dusíka sú ešte nižšie (20 – 30 kg/ha), pretože vyššie dávky dusíka negatívne vplývajú na kvalitu produkcie a spôsobujú aj poľahnutie porastu.
Botanická zrelosť, technologická je neskôr.
Podľa lokality a ročníka sa pestrec vysieva od tretej dekády marca až po koniec apríla, a to až po jarných mrazoch. Počas klíčenia a vzchádzania je náročný na primeranú teplotu a vlhkosť pôdy. Podobne ako sója, klíčiť začína až pri 8 – 10 °C, optimálne teploty pre klíčenie sú vyššie a dosahujú 20 – 25 °C. Podľa podmienok porast vzchádza až o tri týždne, tento dlhý čas je možné znížiť ošetrením osiva pred sejbou. Podľa pôdnych podmienok sa pestrec vysieva do hĺbky 2 – 3 cm, hlbšie iba výnimočne. Organizácia porastu pestreca je v praxi veľmi odlišná, pestuje sa pri rôznej intenzite, čo pri medziriadkovej vzdialenosti znamená nie celkom odôvodnený rozptyl od 0,12 až po 0,60 m a tiež veľmi odlišnú vzdialenosť rastlín v riadku. Vzhľadom k mohutnosti rastliny je za ideotyp porastu možné považovať medziriadkovú vzdialenosť 0,40 – 0,60 m a konečnú vzdialenosť jedincov v riadku 0,20 – 0,40 m. Pri HTS 24 – 26 g a výsevku 450 tisíc klíčivých semien je spotreba osiva 8 – 12 kg/ha. S ohľadom na mohutnosť jedincov a tomu, že tri štvrtiny úrody poskytujú kvety na bočných vetvách prvého radu, nie je vhodné pri výseve porast prehustiť.
Klíčna rastlina
Pri pestovaní v medziriadkoch 0,40 – 0,60 m sa porast môže navyše kultivovať aj plečkovaním. Prvé plečkovanie pestreca sa vykonáva vo fáze štyroch pravých listov, neskôr sa plečkovanie opakuje podľa potreby. Po zapojení sa porast pestreca vyznačuje už dobrou konkurenčnou schopnosťou voči burinám. Výber herbicídnych prípravkov, použiteľných proti burinám v porastoch pestreca je obmedzený, proti širokolistovým burinám je v praxi používaných len niekoľko predsejbových či preemergentných účinných látok. Pri pestovaní pestreca za účelom zberu listovej drogy nie je použitie herbicídov mysliteľné. Z ochorení dokáže spôsobiť vážne straty múčnatka Erysiphe cichoracearum, napadnuté jedince neposkytujú kvalitnú úrodu. Zo škodcov sa na pestreci môže objaviť niekoľko hmyzích škodcov, ako dlhánik burinový, prípadne ide o babôčku či niektoré ďalšie hospodársky menej významné druhy.
Porast pestreca.
Po vzídení rastie pestrec pomerne rýchlo, kvitne do troch mesiacov od sejby, zvyčajne v júni až v júli. K zberu dochádza zhruba do štyroch mesiacov po výseve. Pestrec podľa podmienok poskytuje úrodu nažiek v širokom rozpätí 0,5 – 2 t/ha. Zberá sa jediným prejazdom, upraveným obilným kombajnom. Časovanie zberu je veľmi podstatná záležitosť, pretože nažky z biologicky zrelého porastu už vypadávajú buď samé, či za výdatnej pomoci vtáctva. K optimálnej zberovej zrelosti dochádza podľa podmienok zvyčajne ešte počas júla, v severnejších polohách neskôr. Porast, zrelý na zber sa vyznačuje zaschnutím zákrovu na bočných úboroch, keď stredy úborov začínajú nadobúdať bielu farbu a lesklý chocholec je už zreteľný. Nažky sú v tom čase hnedo sfarbené a pre výmlat dostatočne pevné. Nažky je potrebné po zbere sušiť a čistiť. Nažky obsahujú horčiny, silice, bielkoviny a hlavne tiež jedlý olej, pre ktorého obsah sa úroda suší na maximálnu vlhkosť 8 %, podobne ako bežné olejniny. Produkcia s dobrými trhovými parametrami nesmie nadobudnúť rôzne pavône.
Začiatok kvitnutia, tri štvrtiny úrody poskytujú bočné vetvy.
Autor: Ing. Š. Tóth, PhD., VÚA Michalovce
