Vo svete rastlinnej vedy púta pozornosť výskumníkov prelomový koncept a potvrdzuje to, čomu mnohí farmári už dlhšie veria: v inteligenciu rastlín. Táto myšlienka predpokladá, že rastliny, vrátane našich známych zemiakov, majú určitú formu inteligencie, ktorá im umožňuje sofistikovaným spôsobom kooperovať s prostredím. Tieto schopnosti, kedysi považované za výlučné pre zvieratá, sa teraz pripisujú rastlinám, čo odhaľuje, že ide skôr o dynamické, citlivé organizmy než o pasívne entity. Tento objav nie je len vedeckou kuriozitou, ale má hlboké dôsledky pre poľnohospodárstvo a poľnohospodárske postupy.
Predstavte si rastliny zemiakov, ktoré sa môžu učiť od svojho okolia, komunikovať medzi sebou a prispôsobiť svoje rastové stratégie tak, aby optimalizovali svoje prežitie a produktivitu. Rastliny zemiakov vykazujú sofistikované správanie, ako je vnímanie prostredia, spracovanie informácií a adaptívne reakcie. Medzi kľúčové objavy patrí navigácia koreňov zemiakov cez prekážky, chemická signalizácia medzi rastlinami, senzorické spracovanie svetla a gravitácie a pamäť na podmienky sucha. Toto inteligentné správanie pomáha rastlinám optimalizovať využívanie zdrojov, brániť sa proti škodcom a prosperovať v rôznych prostrediach. Pochopenie týchto schopností má významné dôsledky pre poľnohospodárske postupy. Využitím inteligencie rastlín môžu farmári zlepšiť presné poľnohospodárstvo, pestovať odolnejšie odrody zemiakov, zlepšiť integrovanú ochranu proti škodcom a podporiť zdravie pôdy. Tieto poznatky tiež podporujú udržateľné postupy, ktoré zvyšujú odolnosť voči zmene klímy a efektívnosť zdrojov (zdroj: Podato News Today 2024).
Priebeh vegetácie v roku 2024 nás všetkých núti zamýšľať sa nad správnou štruktúrou pestovaných plodín a zároveň aj nad optimalizáciou nákladov na ich pestovanie. Klimatické zmeny spôsobujú starosti poľnohospodárom na pôde v celej Európe vrátane Slovenska. Od najchladnejších pestovateľských oblastí, kde napr. pôda už v zime nepremŕza, rastie škodlivosť pred tým málo významných škodcov, rastú náklady na ničenie šíriacich sa nových burín. Juh územia je postihovaný nepravidelnými lokálnymi zrážkami, ktoré často sprevádzajú extrémne javy počasia. Pri vysokých teplotách, s vysokou evapotranspiráciou je vlaha oveľa menej využiteľná rastlinou. Sprievodné javy počasia spôsobujú na porastoch pestovaných rastlín viac škôd ako úžitku. Tak to pociťujú aj pestovatelia zemiakov na Slovensku, ktorí v súčasnosti podľa údajov Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR pestujú zemiaky na výmere 5 428 ha. V dôsledku teplejšej zimy a na zrážky chudobnejšej jari sa začal rok 2024 pre pestovateľov optimisticky. Bolo to aj preto, že v teplejších oblastiach sa s výsadbou zemiakov mohlo začať veľmi skoro na jar. Práve v týchto oblastiach sa v súčasnosti pestuje viac ako polovica slovenských zemiakov. Výsadba zemiakov už vo februári prípadne začiatkom marca aj pod netkanou textíliou vzhľadom na teplejšie počasie urýchlila dynamiku narastania hľúz skorých zemiakov natoľko, že prvé konzumné zemiaky z domácej produkcie boli na trhu už v poslednej dekáde mája. Podobne s veľmi skorou výsadbou pokračovali pestovatelia aj v ostatných pestovateľských oblastiach, vrátane sadivovej. Ďalší priebeh vegetácie bol veľmi rozdielny od západu krajiny smerom na východ. Bolo to preto, že spravidla zrážkové a búrkové systémy smerovali viac od juhozápadu a nepokrývali východ či severovýchod Slovenska. To dokazujú aj jednotlivé úhrny zrážok namerané na skúšobných lokalitách Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP). Preto paradoxne najsuchším miestom sa stali horské oblasti pod Tatrami, kde je umiestnených najviac množiteľských plôch zemiakov.
Fytopatologicky náročná sezóna
Na vyššie teploty a obdobia bez zrážok je spravidla viazaný výskyt chorôb a škodcov. Reálne od mesiaca máj, keď zemiaky vzchádzali vo všetkých oblastiach, bol pestovateľmi hlásený vysoký výskyt pásavky zemiakovej, ako aj silný nálet vektorov – prenášačov vírusových, neskôr fytoplazmatických ochorení. Podobne ako v predchádzajúcom vegetačnom roku 2023. Z tohto dôvodu napr. na skúšobnej stanici ÚKSÚP v dôsledku vysokej koncentrácie vírusových ochorení a stolburu v sadive v prvej generácii mnohé odrody ani nevzišli. Naopak, v suchších podmienkach, ktoré sprevádzali vegetáciu zemiakov v mesiacoch jún a júl boli slabé výskyty plesne zemiakovej v súčinnosti s preventívnym ošetrením potlačené. Preto sa na väčšine porastov podarilo pleseň zemiakovú úspešne eliminovať, s výnimkou niektorých lokalít s extrémnymi zrážkami. Toto však nemožno konštatovať pri ďalšom dôležitom hubovom ochorení zemiaka, ktorým sú alternáriové škvrnitosti. Tieto najmä na začiatku druhej polovice vegetácie významným spôsobom redukovali listovú plochu zemiakov. Sprievodným javom vegetácie 2024 bol silný výskyt bakteriálnych ochorení, ktoré sa do pôdy dostali pravdepodobne sadivom z mokrej jesene 2023 a ich šírenie podporilo teplé až horúce počasie. Vyšší výskyt bakterióz v porastoch so zemiakmi v posledných rokoch možno dať do priamej úmery s prebiehajúcim otepľovaním. Pravdepodobne už aj my máme do činenia s baktériami, ktoré ešte nedávno boli v našom klimatickom pásme vzácne, pretože nemali podmienky na šírenie a prežitie. Vyššie uvedené faktory viazané na nízky úhrn zrážok počas prvých troch mesiacov pri pohľade na výsledky kontrolných zberov odrôd zo Spišskej Belej s vysokou pravdepodobnosťou budú mať negatívny dopad na výšku výslednej úrody, a tým aj na celkovú produkciu zemiakov v podmienkach bez závlah.
Problém teplota a sucha
Ako aj z grafu vyplýva, v dôsledku skorej výsadby zemiakov a teplejších podmienok v prvej polovici vegetácie mali sledované odrody rýchly štart. Májové a sčasti júnové zrážky podporili účinok často používaných preemergentných herbicídov proti burinám, dynamizovali rýchly nárast nadzemnej časti rastlín, prispeli ku kompletizácii porastov a ich skorému zapojeniu. Bolo to skôr na západe krajiny, kde zrážok padlo viac. Smerom na východ pršalo menej, najmä v čase kvitnutia väčšiny odrôd, t.j. vo fáze nasadzovania hľúz. To malo za následok významnú redukciu počtu hľúz pod rastlinou – jedného z dôležitých úrodotvorných prvkov u zemiaka. Mesiac júl je v našom klimatickom pásme z pohľadu dlhodobého priemeru teplôt najteplejší a zároveň s najväčším úhrnom zrážok. Vtedy prebieha najintenzívnejšia fotosyntéza rastlín spojená s prírastkami na úrode. Čiastočne toto tvrdenie platilo opäť viac v západnej časti nášho územia. Na východe na mnohých miestach úhrn zrážok nedosiahol ani 50 % dlhodobého priemeru. Napriek tejto realite, ako je uvedené vyššie, zrážky 160 mm od výsadby zemiakov na lokalite v Spišskej Belej stačili na vytvorenie priebežnej úrody hľúz na úrovni 40 – 45 t.ha-1. Sledované odrody využili vlahu z jarnej časti vegetácie, čo sa prejavilo rýchlou dynamikou narastania hľúz a strednou až nižšou početnosťou hľúz pod trsom. Neskoršie odrody v mesiaci august „čakali“ na zrážky, ktoré boli veľmi lokálne a prišli neskoro. Vysoké denné a nočné teploty napr. na lokalite v Spišskej Belej spôsobili predčasné fyziologické dozrievanie odrôd, najmä tých, ktoré sú menej tolerantné voči suchu. Preto je reálne, že v podmienkach bez závlah v súčinnosti s výskytom alternáriových škvrnitostí môže dôjsť k skráteniu vegetačnej doby zemiakov. Zredukovaný počet hľúz pod trsom je lepšou správou pre záhradkárov, pestovateľov konzumných zemiakov bez závlah aj preto, že sa splní predpoklad dosiahnutia vyššej výťažnosti hľúz konzumnej veľkosti. Aj keď mnohí spotrebitelia, konzumenti zemiakov vyhľadávajú práve konzumné zemiaky vybraných odrôd menšieho rámca na špeciálnu kulinársku úpravu, ktoré sú svojimi senzorickými vlastnosťami a vnútornou kvalitou určite porovnateľné so štandardom konzumnej veľkosti.
História a najmä skúsenosti slovenských zemiakarov potvrdzujú, že zvýšenie úrod, a s tým súvisiaca sebestačnosť v produkcii zemiakov nebude v dôsledku klimatických zmien cesta jednoduchá a bude spojená s realizáciou zložitých opatrení. Najmä preto, že podmienky na pestovanie zemiakov sa v našom klimatickom pásme zhoršujú. To si vyžiada ďalšie kroky na riešenie a elimináciu prepadajúcej sa produkcie nášho druhého chleba. Jednou z ciest – ako ukazujú aj výsledky z odrodových skúšok zemiakov vykonávaných v sieti skúšobných staníc ÚKSÚP – je hľadanie a využívanie nových alebo už zabudnutých odrôd. Využitím ich schopností, ktoré simulujú „inteligentné správanie“, ako je komunikácia s prostredím, mikroorganizmami, racionálne využívanie vody, efektívne využívanie živín, ale aj reakcia na prítomnosť škodlivých organizmov vo vzťahu na využívanie integrovanej ochrany. To môže priniesť profity samotným pestovateľom – producentom zemiakov, spotrebiteľom alebo konzumentom, ale aj tým, ktorí sú súčasťou tvorby životného prostredia. Prostredníctvom chápania toho, ako zemiaky reagujú na stresové faktory, ako je sucho a kolísanie teploty, môžu poľnohospodári realizovať stratégie na zlepšenie odolnosti plodín a udržanie potrebnej produktivity v podmienkach meniacej sa klímy.
Autor: Ing. Marián Tokár, ÚKSÚP Bratislava, skúšobná stanica Spišská Belá
