Virózy ozimín, najmä ozimného jačmeňa sa v jednotlivých rokoch vyskytujú variabilne. Väčšina agronómov ich už zaradila medzi stabilne škodlivé organizmy a venuje im na jeseň patričnú pozornosť. Práve jeseň je obdobím, kedy je potrebné na tento problém myslieť a porasty ozimín monitorovať pravidelne, min. v týždenných intervaloch, aby sa zachytil prvý väčší nálet vektorov. Na jar, keď sa už objavia symptómy, už totiž na akúkoľvek ochranu býva neskoro. Z tohto pohľadu sa javí ako užitočné pripomenúť v tomto článku niektoré dôležité informácie o virózach a najmä o aktuálnej úlohe monitoringu a jesennej ochrane porastov proti vektorom.
Nápadný symptóm BYDV v poraste – chloróza listov
Oziminy napáda celý rad vírusových chorôb, líšiacich sa nielen svojou priestorovou a časovou distribúciou, ale aj stupňom škodlivosti. Principiálne v podmienkach Slovenska možno k najnebezpečnejším a najrozšírenejším zaradiť vírus zakrpatenosti pšenice, najmä však vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, na ktorý je zameraný tento článok.
Vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley Yellow Dwarf Virus – BYDV) je celosvetovo rozšírený a v mnohých krajinách je zaraďovaný k ekonomicky najvýznamnejším vírusom nielen jačmeňa, ale aj iných druhov obilnín.
Symptómy BYDV bývajú neuveriteľne variabilné, vďaka čomu sa často zamieňajú za rôzne fyziologické choroby, alebo iné virózy. Najcharakteristickejším príznakom je chloróza, ktorá je však typická aj pre iné fyziologické a hubové choroby. Pre BYDV je charakteristické, že chloróza začína okolo okrajov listov, neskôr postihuje špičku listu a ojedinelo zožltne celý list. Farba chlorotickej čepele je zväčša sýto žltá, ale môže sa objaviť aj červené alebo purpurové sfarbenie (najmä na ovse). Odlišným znakom od iných chorôb je následný výskyt škvrnitostí, ktoré sa objavujú na chlorotickej čepeli listov. Tieto škvrnitosti nápadne pripomínajú hubové choroby, najmä hnedú škvrnitosť, no ide o nekrózy spôsobené vírusom. Uvedené symptómy sa na rastlinách objavujú zhruba po 7-20 dňoch od inokulácie. Chloróza primárne postihuje najstaršie listy, najmladšie ostávajú spravidla zelené. Pri veľmi neskorých infekciách môže naopak zožltnúť iba zástavový list.
Okrem chlorózy sa na jar v poraste prejaví ďalší typický znak BYDV – zakrpatenosť resp. zaostávanie v raste, nakoľko vírus spôsobuje brzdenie procesu predlžovania stebla. Rastová depresia sa objavuje najmä na okrajoch polí alebo v ohniskách, pri silnom napadnutí je porast „strapatý“ a „nerastie“. Práve rozvoj symptómu rastovej depresie závisí od mnohých faktorov, najmä od doby vzniku infekcie. Platí pravidlo, že čím skôr vznikla infekcia, tým vyššia je aj škodlivosť. Preto sú najnebezpečnejšie skoré – jesenné infekcie.
Očividný rozdiel ošetrenej a neošetrenej časti porastu (v pozadí na jeseň insekticídne ošetrený porast, v popredí napadnutý porast bez ošetrenia).
Škodlivosť BYDV v poraste
Údaje o vysokej škodlivosti BYDV neplatia automaticky pre každú lokalitu a ročník. Straty na úrodách spôsobené vírusom BYDV závisia od mnohých faktorov, najmä od odrody hostiteľa, kmeňa vírusu, času vzniku infekcie, populačnej hustoty vektorov v poraste a od komplexu environmentálnych faktorov. Najťažšie straty vznikajú pri skorých infekciách a pri totálnom zamorení porastu viroformnou populáciou vektorov. V niektorých krajinách (vrátane ČR) sa na jeseň pravidelne monitoruje nálet vektorov a aj ich viroformnosť, teda či aj skutočne obsahujú vírus BYDV.
V číselnom vyjadrení dosiahli straty v pokusoch s umelou infekciou rastlín v čase vzchádzania až 55% a viac. Pri neskorších infekciách sú straty nižšie – 23% v čase odnožovania a 19% v čase steblovania. V praxi bývajú straty obvykle na úrovni 15% (Mathre, 2002), v extrémnych prípadoch aj vyššie. Sú známe prípady aj z územia SR, kedy pre vysoké zamorenie porastu BYDV nezostáva nič iné ako porast na jar čím skôr zaorať a zasiať náhradnú plodinu.
Priama škodlivosť na napadnutých rastlinách je založená na redukcii fertilných odnoží, na redukcii dĺžky klasu, jeho čiastočnej sterility a na redukcii počtu a veľkosti zŕn. Uvedené znaky škodlivosti priamo súvisia s redukciou veľkosti a výkonnosti asimilačnej plochy, ovplyvnenej slabším rastom a chlorózou. Napadnuté rastliny okrem toho rýchlejšie dozrievajú a bývajú náchylnejšie na hubové patogény, ktoré spôsobujú tmavšie sfarbenie zŕn a zníženie ich klíčivosti. Pri napadnutí v skorých fázach rastu (pri jesenných infekciách) je najmä ozimný jačmeň náchylnejší na vyzimovanie.
Chloróza listov so škvrnitosťou spôsobenou BYDV – špecifický rozdiel od fyziologickej chlorózy.
Spôsob prenosu vírusu
Barley Yellow Dwarf Virus patrí do skupiny luteovírusov. Vírus BYDV však nie je jednoduchý patogén. V rámci druhu bolo totiž popísaných viacero kmeňov, z ktorých najlepšie popísané sú kmene PAV, MAV, SGV, RPV a RMV. Ich rozdelenie je principiálne uskutočnené na základe toho, ktorý z vektorov ich prenáša (Rhopalosiphum padi, R. maidis, Sitobion avenae, Schizaphis graminum ai.). Na základe podrobného štúdia boli kmene BYDV rozdelené do podskupín 1 (PAV, MAV, SGV) a 2 (RPV, RMV). S rozdelením kmeňov súvisí aj najrozšírenejšia používaná metóda diagnostikácie – ELISA test, pretože diagnostikácia na základe makroskopických symptómov je v praxi často nepresná a obťažná.
Najvýznamnejším prenášačom BYDV sú vošky, v ktorých dochádza k cirkulatívnemu, perzistentnemu spôsobu prenosu. Vďaka tomu trvá infekčnosť viroformnej vošky 2-3 týždne. Inak povedané – voška po získaní vírusu (napr. cicaním na vírusom napadnutej rastline pýru) môže prenášať vírus v poraste obilnín počas 2-3 týždňov od jeho nadobudnutia. Po nacicaní rastlinnej šťavy obsahujúcej vírus však vektor potrebuje niekoľko dní na cirkuláciu vírusu v tele, takže infekčným sa stáva až niekoľko hodín resp. dní po nacicaní. Samotnú úspešnosť prenosu vírusov ovplyvňuje počet vošiek v poraste, vírusový titer v hostiteľovi a teplota prostredia. Platí pravidlo, že čím je vošiek na rastline viac a čím dlhšie na nej cicajú, tým je úspešnosť prenosu infekcie vírusu vyššia.
Z hľadiska prenosu je dôležitý aj zdroj primárnej infekcie, ktorým sú rôzne trávy a trávovité buriny na medziach a rumoviskách. Nezanedbateľným zdrojom infekcie môže byť aj zelený most – rastliny obilnín z výdrvu, osobitne na parcele s predchádzajúcim výskytom vírusu.
Ďalším dôležitým faktorom je migrácia a premnoženie vošiek, ktoré v podmienkach Slovenska nastáva obvykle počas teplej a slnečnej jesene. K premnoženiu však môže dôjsť aj v relatívne „normálnej“ jeseni.
Jesenné rozšírenie vektorov je najnebezpečnejšie, pretože je známa najvyššia škodlivosť jesenných infekcií. Jarné a letné migrácie vošiek nie sú z hľadiska prenosu a škodlivosti BYDV také podstatné, ako jesenné vlny náletov.
Silno napadnutý porast v čase klasenia.
Najmä správna diagnostika
Pre pestovateľa je na jar asi najťažšie správne diagnostikovať, prečo sa porast ozimného jačmeňa po zime „nepreberá“. Ozimné jačmene sú na jar typické práve strapatosťou porastu a takmer celoplošnou chlorózou. Ide o fyziologický jav a fyziologickú chlorózu, ktorou trpia ozimné jačmene po zime takmer v každom roku a takmer v každej lokalite. Ako potom rozoznať fyziologickú chlorózu od vírusovej? Pri podrobnejšom preštudovaní vyššie uvedených symptómov je zrejmé, že pokiaľ porast nereaguje na jarné regeneračné agrotechnické operácie a na zmenu počasia a najmä ak sa na ňom tvoria vyššie uvedené symptómy, môže sa jednať aj o infekciu BYDV. Niekedy sú však symptómy fyziologických chloróz a symptómov BYDV také podobné, že sa pestovateľ alebo aj odborník-diagnostik nezaobíde bez laboratórnych analýz. Práve laboratórne vyšetrenie prinesie pestovateľovi väčšiu istotu, čo s daným porastom ďalej. Veľmi dôležité je však vzorkovanie. Je ideálne aby na laboratórny rozbor z jedného porastu nešla iba jediná rastlina (ktorá zhodou okolností môže alebo nemusí byť infikovaná), ale min. 3 vzorky s rôznym stupňom poškodenia a symptómov. Potom na základe výsledkov môže pestovateľ ľahšie a presnejšie interpretovať závery analýz – do akej miery sú ktoré skupiny symptomatických rastlín napadnuté vírusom alebo nie.
Detail vnútra porastu – ťažko postihnuté zakrpatené rastliny.
Ochrana
Najspoľahlivejšou ochranou všeobecne je používanie rezistentných odrôd. Žiaľ, úplná a spoľahlivá rezistencia proti BYDV zatiaľ nebola zistená pri žiadnej odrode alebo hybridu. Z hľadiska odolnosti resp. náchylnosti však stojí za úvahu zohľadniť druh pestovanej obilniny, pričom všeobecne najcitlivejší na vírus BYDV je ovos a jačmeň ozimný. Pšenica a jarný jačmeň sú na BYDV menej citlivé.
Popri klasickej prevencii (striedanie plodín, správna agrotechnika a pod.) sa odporúča posunúť termín sejby tak, aby sa najcitlivejšia fáza obilniny (1-3 listy) vyhla najmasovejšiemu rozšíreniu vektorov. V podmienkach Slovenska posun sejby znamená skôr jej odklad zhruba o 1-2 týždne oproti agrotechnickému termínu, platnom pre príslušnú oblasť. V praxi sa však o posune termínu sejby vedú neustále polemiky. Z dlhodobého hľadiska možno konštatovať, že agrotechnické termíny pre jednotlivé oblasti boli zostavené tak, že v dlhodobom priemere sú optimálne. Situácia sa však mení, keď nastane extrémny resp. netypický priebeh počasia. V rokoch s teplejšou jeseňou totiž porasty siate pred alebo v agrotechnickom termíne prerastajú, bývajú viacej napádané voškami a cicavým hmyzom, v neposlednom rade aj chorobami. V dôsledku toho hrozí horšie prezimovanie, vyzimovanie, horšia regenerácia porastov na jar a v neposlednom rade vyšší výskyt škodcov, viróz a hubových chorôb. Preto v rokoch, kedy sa predpokladá teplá jeseň a mierna zima, lepšie výsledky dosahujú neskoršie sejby (1-2) týždne po termíne.
Odhliadnuc od termínu sejby, vošky a iné vektory sa v poraste môžu objaviť vo vysokej miere už v štádiu 1-2 listov. Preto ani neskoršie siate porasty nemožno zanedbávať z hľadiska monitoringu. Správny agronóm prehliada porasty ozimín min. 1 x do týždňa, od vzídenia až do príchodu prvých mrazov. Iba tak je totiž možné zachytiť správny termín a včas aplikovať jedinú účinnú chemickú ochranu – insekticídny zásah proti prenášačom. Ten je vhodné vykonať na začiatku premnoženia vošiek v poraste, príp. ho pri permanentnom nálete o 7-14 dní zopakovať. Nie je vhodné čakať, kým sa vošky v poraste premnožia, pretože už môžu vírus v poraste rozšíriť a insekticídna ochrana príde neskoro. Pri predpoklade dlhšieho náletu vektorov je spomedzi autorizovaných prípravkov vhodnejšie uprednostniť insekticíd s dlhším reziduálnym pôsobením – teda s dlhšou ochranou porastu proti vektorom.
Autor: doc. Ing. K. Hudec, PhD., Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre
Foto: autor článku
