Posledným opatrením, ktorým môžeme ovplyvniť úrodu, sú regulácie a úpravy porastu pred zberom. Týmto zásahom už síce nemôžeme zvýšiť už založenú úrodu, ale môžeme významne znížiť predzberové a zberové straty. Súčasne môžeme uľahčiť vlastný zber a samozrejme ušetriť na sušení semena.
Nevhodným termínom aplikácie prostriedkov môžeme ale aj straty zvýšiť (graf. č. 1). Najlepšie vychádzajú aplikácie glyfosátu asi 14 dní pred plánovaným termínom zberu. Skoršie aplikácie vedú k zníženiu HTS, čo zníži aj úrodu. Ale aj repkový porast, ktorý bol pokusne desikovaný ihneď po odkvitnutí, na zelené šešule, dokázal čiastočne dozrieť a dať úrodu 2,82 t/ha. Pre repku je typické nerovnomerné dozrievanie, i dobre ošetrený a na zber pripravený porast má okrem suchých a ľahko pukajúcich šešúľ so zrelými semenami aj zelené a živé stonky.
Graf 1: Vplyv termínu desikácie úč. látkou glyfosát na úrodu semien repky ozimnej (t/ha).
Hlavné dôvody pre predzberové ošetrenie repky
- Zosúladiť vlhkosť stoniek s šešuľami a uľahčiť tak vlastný zber a obmedziť zberové straty. Platí to predovšetkým pre úrodovo nádejné porasty s očakávanou úrodou cez 4 t/ha.
- Znížiť vlhkosť semien repky o 2 – 3 %. Ošetrené porasty tak po daždi aj rose rýchlejšie vysychajú, a tým sa rýchlejšie a ľahšie zberajú. Predzberové ošetrenie umožní až o 5 dní urýchliť (desikácia), alebo oneskoriť o 2 dni (lepenie šešúľ) termín zberu.
- Predovšetkým pri riedkych porastoch je výhodné a aj lacné predzberovo regulovať buriny, najmä tie trváce.
- Znížiť negatívne dopady chorôb vyskytujúcich sa pred zberom: čerň repková (Alternaria) a múčnatka kapustovitých (Erysiphe cruciferarum).
- Obmedziť vypadávanie zrelých semien z šešúľ. Prednostne lepiť poškodené porasty (ľadovec, škodcovia).
Netreba predzberovo regulovať všetky porasty. Tie, pri ktorých neočakávame vyššiu úrodu ako 3 t/ha a nie sú zaburinené ani zmladené, regulovať nemusíme. Stačí použiť asi 3 – 4 dni pred zberom lepidlá. Znížime tak škody spôsobené viacerými pojazdmi cez porast.
Správne ošetrená repka má pri zbere zelenkavé živé stonky s ľahko pukajúcimi šešuľami so zrelými semenami. Zelené strnisko je výsledok kvalitnej ochrany proti stonkovým krytonosom (v stonke je biela dreň). Za hlavnú považujeme chorobu Verticillium – v koreni je tmavý kanálik, stonka asi 2 týždne pred zberom uschne. Skúšame 12 systémov ochrany. Zatiaľ odporúčame overiť použitie fungicídu Topsin s aplikáciou spolu s jarnou ochranou na stonkové krytonosy.
Výber porastov, prípravkov a niektoré výsledky
K dispozícii je celý rad prípravkov, ktoré umožnia „na mieru“ zasiahnuť podľa stavu porastu, miery a druhu jeho poškodenia. Každý porast vyžaduje svoje a neexistuje univerzálny prípravok (tab.1).
Tab. 1: Variantné predzberové ošetrenie repky1).
| Porast | Zaburinenie | |||
| Nie je | lipkavec / parumanček | pýr či pýr + hviezdica | ||
| Silne | Stredne | |||
| Stojací
Sklonený |
Nič alebo len lepidlá 3) 4 týždne pred zberom |
diquat 2) |
glyfosáty 1) |
glyfosáty 3) |
| Poľahnutý | lepidlá 3) | diquat 2) | glyfosáty 1) (+lepidlá 3)) |
glyfosáty 3) |
| Zmladený | glyfosáty 1) | diquat 2) | glyfosáty 3) | diquat 2), horná hranica
glyfosáty |
| Poškodený škodcami či chorobami | lepidlá 3) | |||
1) Používajú sa glyfosáty, ktorých je v slovenskom registri pre rok 2018 uvedených 15. Glyfosáty radšej nepoužívať na semenné porasty.
2) Diquaty sú v slovenskom registri 2018 uvedené: Dragon New, Final, Quad Glob 200 SL a Reglone.
3)Lepidlá (Spodnam,Adaptic, Agrastick, Arrest, Elastiq Gold a Ultra, Flexi, Superagrovital)
Aplikácia lepidiel v čase, kedy šešule prechádzajú zo zelenej do žltavej farby, asi 20 (SR) – 25 (ČR) dní do zberu (pozor: repka v SR zreje rýchlejšie ako v ČR – hlavne na východe SR = kratší deň), prináša nie len očakávané zníženie strát, ale tiež zvýši hmotnosť tisíc semien a mierne i olejnatosť. Úrody podľa počasia narastajú o 4 – 9 % a zberové straty sa znižujú asi o polovinu (tab. 2 a 3). Straty aj pri pozemnej aplikácii sú minimálne a účinok spoľahlivý. Lepidlá pritom nie je možné stavať ako alternatívu k desikantom a regulátorom, ktoré síce tiež znižujú straty, ale repku sušia a zber urýchľujú. Preto sa často vypláca použiť (2 – 3 týždne pred zberom) kombináciu lepidiel a desikantu, aby sa zachovala výhoda sušiaceho efektu, urýchlilo sa dozretie a zalepili sa poškodené šešule a obmedzili straty (výdrv) pred a pri zbere.
Tab. 2: Výsledky so zmáčadlom Spodnam DC. Pokusná stanica KRV-ČZU Praha Uhříněves 2001-2004 a Výzkumná stanice FAPPZ ČZU Červený Újezd 2006. Vždy presné pokusy.
| Pokusné obdobie | Variant
|
Úroda (%) * | Straty (%)** |
| 2001-2004 | Kontrola | 100 | 100 |
| Spodnam 1,25 l/ha | 104 | 58 | |
| 2006 | Kontrola | 100 | 100 |
| Spodnam 1, 25 l/ha | 104 | 65 | |
| Spodnam 1,25 l + Silwet 0,1 l/ha | 108 | 86 |
*) Úroda: 100% v r. 2001 = 4,87, v r.2002 = 4,26, v r.2003 = 1,47, r.2004 = 4,50 , v r.2006 5,40 t/ha.
**) Predzberové a zberové straty stanovené na plechových nádobách 100 x 20 cm, ktoré boli vložené do jednotlivých parciel. Predzberové straty obvykle predstavujú asi 20 % zo strát zberových. Straty: 100 % v r. 2001 = 295, v r. 2002 = 769, v r.2003 = 143, r.2004 = 317, r.2006 (len zberové straty) = 135 kg/ha.
Tab. 3: Prevádzkové výsledky s leteckou aplikáciou lepidla Spodnam DC (Systém výroby repky západoslovenského kraja 1986 – 1989, 46 pozemkov, Hrnková in Vašák a kol., 1991)
| Odstup aplikácie –zber | Úroda semien (t/ha) | Prírastok
úrody semien (%) |
|
| Spodnam DC | Neošetrené | ||
| do 2 týždňov | 2,97 | 2,69 | 10 |
| nad 2 týždne | 3,21 | 2,71 | 18 |
Už preverenou je aplikácia zmáčadla Silwet. Pre jeho unikátne zmáčacie účinky je možné znížiť dávky desikantu či regulátoru na spodnú hranicu registrovanej dávky a plne postačuje 150 – 200 l/ha vody (tab. 2).
Desikant Reglone (diquat) je spojený s voľakedajším, dnes už historickým, rozvojom pestovania repky v Československu. Ide o veľmi razantný prípravok, ktorý aplikovaný 3 – 5 dní pred zberom spoľahlivo vyrieši problémy i s extrémnym zaburinením či výrazným zmladením repky. Problematická môže byť potrebná letecká aplikácia. Pozemný vstup do zrelého porastu môže byť tolerovaný iba pri použití široko záberovej techniky (36 m) a pri kalamitných situáciách na inak nepozberateľných porastoch.
Zber repky
Stanovenie optimálnej doby zberu nie je jednoduché. Intenzívne pestované a riedke porasty, pri ktorých sa na tvorbe úrody podieľajú vetvy 2. rádu, by sa mali zberať asi o 3 – 7 dní neskôr, ako je obvyklé (tab. 4). Naopak slabé porasty, ich okraje a utužené úvrate o 3 – 5 dní skôr ako väčšina porastu. Vlhkosť semien nie je spoľahlivým ukazovateľom, pretože dôležitá časť úrody sa pri stanovovaní vlhkosti nedarí dobre pripraviť ako vzorky. Najvhodnejší je skúšobný výmlat a stanovenie strát v slame i v plechových nádobách (1,0 x 0,20 m) pod kombajnom: 1 000 semien na m2 = 45 kg/ha = 14 €/ha.
Tab. 4: Vplyv doby zberu na úrodu intenzívne pestovaných porastov repky ozimnej (presné pokusy 2001 a 2002)*.
| Pestovateľská technológia | 1. zber | 2. zber |
| Intenzita | 102,7 | 110,8 % |
| Standard | 100 % | 100 % |
| Rozdiel | 2,7 % | 10,8 % |
1. zber podľa zdanlivého optima – 2. zber bol s odstupom 3 až 7 dní (presný pokus roku 2002).
Veľkou chybou je zberať prezretú repku. Omeškanie zberu o asi 2 až 3 týždne zníži úrodu semien o 1 až 2 t/ha. Pritom sa nezmení HTS a v stratomeroch kombajnu nenájdeme stratené semená. Je to tým, že časť semien napadnú rôzne huby. Tie znížia veľkosť semien tak, že ich kombajn vetrom vyfúka ako nečistoty.
Zaburinené a defektné porasty často zmladzujú, zdržiavajú zber, a preto je výhodnejší neskorší termín zberu. Naopak nedohnojené a insekticídmi zle ošetrované porasty zberáme čo najskôr.
Pre zber použijeme dokonale utesnené a kvalitné kombajny. Tie v každom prípade musia mať predĺžený stôl, aktívny bočný rozdeľovač a musia byť správne nastavené: otáčky bubnu, medzera medzi bubnom a košom, otáčky ventilátoru a spodného sita. Repku by mali zberať iba tí najskúsenejší kombajnisti. Celá zberová linka musí byť podriadená najcennejšej časti – t.j. zberovej mláťačke (kombajnu). Preto je vhodné mierne predimenzovať ďalšie články linky: odvoz, prijímacie kapacity, dopravné kapacity, technické a sociálne zabezpečenia a pod. Na najväčšie a najúrodnejšie hony je dobré nasadiť najlepšie osádky a kombajny.
Všeobecne platí, že repka sa má pozberať do týždňa. Tejto požiadavke vyhovujeme už tak, že volíme postupne zrejúce odrody. Ďalší časový posun zabezpečí vyššie uvádzané spôsoby regulácie dozrievania: posun k skorosti o 3 – 5 dní (glyphosat), alebo k oneskoreniu o 2 dni (lepidlo). Prirodzené rozdiely v dobe dozrievania katastra bývajú približne 3 dni, na piesočnatých pôdach až 10 dní. Vplyv termínu sejby je pomerne malý. Mesačný rozdiel v sejbe sa zredukuje na rozdiel 3 – 5 dní dozretia.
Aj keď sa nepodarí skĺbiť všetky tieto vplyvy na krátky interval dozrievania, je potrebné sa o to snažiť. Čím dlhšie je zrelá repka na poli, tým viac rastie riziko výskytu kalamitného počasia (ľadovec, víchrica).
Repku zberáme na čo najvyššie strnisko, v smere poľahnutia, ale aj proti smeru. Nikdy kolmo na smer poľahnutia. Pokiaľ je potrebné použiť prihŕňač, mal by zasahovať do porastu čo najmenej, pričom jeho obvodová rýchlosť musí byť asi o 20 % vyššia, ako je zvyčajne pri rýchlosti pojazdu 4 – 5 km/hod.
Zaburinené a defektné porasty často zmladzujú, zdržiavajú zber, a preto je výhodnejší neskorší termín zberu.
Po zbere je možné repku skladovať bez predčistenia najviac 2 dni (pri vlhkosti 14 %). Vlhká repka nad 18 % sa už po 18 hodinách znehodnocuje, zaparuje a je napádaná rizikovými plesňami. Veľmi znečistenú repku pred sušením musíme predčistiť, pritom bežne je čistenie výhodnejšie až na suchom materiáli. K sušeniu používame čo najlepšie sušičky s tým, že technologický postup sušenia je pre každý typ sušičky originálny. Zohrievanie semien nesmie byť pri vstupnej vlhkosti semien nad 8 % vyššie ako 40 OC, pri vlhkosti 14 až 18 % 42 OC a pri vlhkosti pod 14 % 45OC. Vlhkosť pre dlhodobé skladovanie a pre predaj je 8 % (v EÚ skôr 9 %), najlepšie 7 %.
Autori: prof. Ing. J. Vašák, CSc., Ing. D. Bečka, Ph.D., Ing. V. Mikšík, Ph.D., ČZU v Praze, Ing. P. Bokor, Ph.D., SPU Nitra
