Vzhľadom k potrebám pôdy narastá význam pestovania medziplodinových miešaniek. Problematika medziplodín je rozsiahla, značne zaznávaná, ale s mimoriadnou perspektívou pre záchranu trvaloudržateľného hospodárenia na pôde. V príspevku sa budeme venovať spôsobom a možnostiam, ako ukončiť vegetáciu medziplodín.
Nielen zelené hnojenie!
Aktuálne nastavenie väčšiny poľnohospodárov, ktorí v súčasnosti využívajú medziplodinové miešanky, vychádza zo starých zvyklostí. Ukončenie zapravením do pôdy. Toto je ale najmenej žiaduce a efektívne riešenie zo všetkých. Jedinečný, univerzálny, účinný systém vzájomnej spolupráce medzi pôdou, rastlinou a atmosférou (PRAT systém) definuje základné parametre pre stabilizáciu, udržateľnosť a prirodzenú úrodnosť živého ekosystému – pôdy. Predčasné ukončenie takejto symbiózy narušuje rovnováhu tohto systému a minimalizuje prínosy, ktoré je možné dosiahnuť pri revitalizácii pôdneho fondu prostredníctvom medziplodinových systémov. Komplexný pohľad na medziplodinový systém je riešením nežiaduceho stavu, kedy naše polia zostávajú „nahé, smädné a hladné“, v kontexte s dnes prevládajúcimi poľnohospodárskymi prístupmi. Ak chceme pestovanie medziplodín vnímať nielen ako nutnosť splnenia legislatívnej požiadavky, musíme brať do úvahy aj ich štuktúrotvornú činnosť v symbióze koreňov a pôdnej mikrobioty, kryciu schopnosť nielen voči poveternostným vplyvom počasia, ale aj ich ochranný výkonový faktor pre rýchlosť rozkladu rastlinných zvyškov na povrchu pôdy, mikroklimatickú reguláciu pôdnej vlhkosti a najmä samozásobovací systém kŕmenia pôdnej mikrobioty.
Možnosti ukončovania vegetácie
Existujú tri základné možnosti ukončovania vegetácie medziplodín a ich prípadná kombinácia podľa zvoleného systému využitia medziplodinovej miešanky. Mechanické ukončenie, chemické ukončenie a prirodzené biologické ukončenie prírodnými zákonitosťami. Všetky možnosti majú svoje výhody aj nevýhody, dôležité je ale ich vnímanie najmä z pohľadu pôdy. Význam pre pôdu je v tomto ohľade omnoho dôležitejší ako význam pre agronóma a jeho zjednodušený pohľad na pestovanie.
Pri systémovom využívaní medziplodín zásadne vegetáciu neukončujeme zapravovaním rastlinnej hmoty do pôdy. Ak je to nevyhnutné a nevieme si následne poradiť v otázke kvality sejby, pri absencii sejacieho stroja vhodného pre priamu sejbu môžeme využiť plytké zapravenie rastlinných zvyškov respektíve tvorbu mulču z rastlinných zvyškov a pôdy do hĺbky maximálne 50 mm.
Predstavivosti a tvorivosti pri mechanickom ukončovaní vegetácie medziplodín sa medze nekladú. Mulčovanie, kosenie a drvenie, valcovanie prípadne povalenie a rezanie (napr. crimper valec – nožový valec), avšak je potrebné brať ohľad na spotrebu energie a počet prejazdov techniky. Platí zásada, kde menej je viac. Dôležitým faktom však zostáva pokryvnosť povrchu rastlinnými zvyškami medziplodín a práca s časom. Najmä z pohľadu rovnomernosti plošného rozmiestnenia a doby rozkladu rastlinných zvyškov.
Menej žiadaný je chemicky spôsob ukončovania vegetácie medziplodín, ktorý však v prípade ekohospodárov nepripadá do úvahy.
Posledným a najefektívnejším spôsobom ukončovania porastov medziplodín je biologický. Jednoducho, nechať všetko na prírodu. Ide o rozumné využitie agronomických poznatkov z oblasti fyziológie rastlín, ontogenézy a pôdnoklimatických podmienok definujúcich ukončenie vegetačného cyklu. Znamená to počkať si na prirodzené ukončenie vegetačného cyklu vhodne zvolenej vymŕzajúcej medziplodinovej miešanky. Príroda sa o všetko postará, stačí len využiť poznatky.
Špecifickým spôsobom je ukončovanie prezimujúcich medziplodinových miešaniek mechanicky alebo chemicky na jar. Nutnosťou je poznanie ontogenézy rastlín použitých v miešanke. Prípadne kombinovanie efektov s krycou a výživovou funkciou niektorej z plodín vo forme pomocnej plodiny v následnom poraste.
Medziplodiny a voda v pôde
Najčastejším omylom vo vnímaní medziplodín je obava o neprimeranú spotrebu vody z pôdneho profilu pred založením ďalšieho porastu. V praxi je preto najjednoduchšie realizovať medziplodinový systém medzi oziminou a jarinou. Tvrdenie, že medziplodiny spotrebovávajú vodu nie je úplne presné. Samozrejme, že pre svoj vývin vodu z pôdy spotrebujú, ale k presušeniu pôdy medziplodinami v zásade nedochádza. Praktické prípady, ktoré potvrdzujú opak, sú zvyčajne definované nevhodným rozhodnutím a plánovaním na strane pestovateľa. V prípade vymŕzajúcich miešaniek medziplodín je najvýhodnejšie vegetáciu neukončovať a trpezlivo vyčkať na jej biologické ukončenie až do jari bez zapravovania do pôdy. Takto nedochádza k neproduktívnemu výparu a strate vody z pôdneho profilu. Naopak zelená medziplodinová miešanka do neskorej jesene až zimy predstavuje vynikajúci absorpčný systém. Využíva intenzívne rosu prípadne inovať, pričom túto funkciu efektívne vykonávajú aj stojace rastlinné zvyšky vymrznutej medziplodinovej miešanky.
Porast medziplodín v tomto prípade dokáže prirodzene „vyrábať“ vodu zo vzduchu. Predčasným zapravením medziplodín na jeseň sa vedome pripravíme o túto vodozádržnú funkciu porastu. Vzhľadom na relatívnu vlhkosť vzduchu aj v období bez zrážok takýto porast medziplodín dokáže zadržať ekvivalent 1 – 3 mm zrážok denne. Mechanicky spracovaný, holý pozemok bez porastu alebo rastlinných zvyškov toto nedokáže. V prípade suchej a veternej zimy naviac stojaté rastlinné zvyšky umožňujú udržať chudobné snehové zrážky na pozemku. Holý pozemok v prípade vetra sneh nezadrží. Vďaka zvyškom porastu v neporušenej pôde naviac dochádza k intenzívnejšiemu vsakovaniu zrážok na základe lepšej pórovitosti, rozdielnemu povrchovému napätiu organickej hmoty v pôde a zvýšenej vodostálosti agregátov v pôdnej štruktúre. Vodná bilancia medziplodinového systému z tohto pohľadu ďaleko presahuje prípadné straty zrážkovej vody využitej pre transpiráčnú potrebu porastu medziplodín. Vytvára sa tak lepšia zásoba pôdnej vlahy vo väčšej hĺbke profilu pre následnú plodinu. Je to najefektívnejší spôsob ako v období vegetačného kľudu bez transpiračnej potreby zelených rastlín zvýšiť zásobu pôdnej vlahy pred novým vegetačným obdobím.
Rastlinný pokryv povrchu pôdy
Rovnako významná je aj funkcia ochrany povrchu pôdy porastami medziplodín. V tomto ohľade je preto nutné vnímať aj ukončovanie ich vegetácie. Zásadou je pokrytie celej výmery čo možno najdlhšie. Prakticky to znamená nenechať pôdu na pozemku holú ani v prípade potreby ukončiť vegetáciu medziplodín. Nezapravovať biomasu porastu do pôdy! Automaticky stráca kryciu schopnosť pri ochrane povrchu pôdy voči poveternostným vplyvom. Vymŕzajúce alebo nevymŕzajúce medziplodiny a ich rastlinné zvyšky preto zostávajú stojace alebo ležiace na povrchu. V prípade mulčovania alebo drvenia biomasy porastov je potrebné zabezpečiť jej čo možno najrovnomernejšie rozloženie na povrchu pôdy. Prípadné nedostatky odstrániť napríklad prútovými bránami.
Rovnomerné pokrytie povrchu pôdy rastlinnými zvyškami prípadne mulčom výrazne skvalitňuje ochranu pred neproduktívnym výparom a obmedzuje aj klíčenie burín pred založením ďalšieho porastu.
Akýkoľvek porast zatieňujúci povrch pôdy pokrytý rastlinnými zvyškami zároveň urýchľuje ich rozklad, pretože obmedzuje nepriaznivý vplyv slnečného žiarenia na pôdnu mikrobiotu zodpovednú za dekompozíciu organickej hmoty. To platí pre porast medziplodín rovnako ako pre porast hlavnej plodiny po medziplodinách.
Preto je pri ukončovaní vegetácie medziplodín dôležité brať do úvahy aj aspekt rýchlosti rozkladu organickej hmoty v procese mineralizácie, aby rastlinné zvyšky po medziplodine, čo možno najdlhšie a čo možno najrovnomernejšie plnili svoju ochrannú funkciu povrchu pôdy pokryvom.
Rozhoduje vhodné načasovanie
Možnosti mechanického a chemického ukončovania porastov v každom prípade vychádzajú z potreby manažmentu rastlinných zvyškov pred sejbou ďalšej plodiny, t. j. z konštrukčnej schopnosti sejacieho stroja pracovať s rastlinnými zvyškami pri tvorbe sejbového lôžka a jeho priechodnosti. V praxi to znamená, že termín a spôsob ukončenia vegetácie porastov medziplodín ovplyvňuje vhodnosť sejacieho stroja pre prípadnú priamu sejbu, respektíve jeho flexibilita pre prácu vo vrstve nastlaných rastlinných zvyškov na povrchu pôdy.
V prípade, že disponujeme sejacím strojom pre priamu sejbu, spôsob ukončenia porastu príliš nerozhoduje. Takýto stroj zvyčajne bez problémov zaseje do zeleného porastu vymŕzajúcich medziplodín na jeseň (obr. 2 a 3) alebo do rastlinných zvyškov po vymŕzajúcich medziplodinách na jar.
Naopak, ak nedisponujeme sejacím strojom pre priamu sejbu, tak výhodou je aspoň kotúčová výsevná pätka umiestnená na paralelograme s možnosťou regulácie prítlaku. Absencia týchto možností musí byť kompenzovaná minimálne možnosťou predsejbovej prípravy pôdy s plytkým zapravením rastlinných zvyškov do pôdy.
Manažment rastlinných zvyškov v prípade obmedzenia sejacím strojom je možné riešiť aktívnou prácou s porastom. Jesenné ukončenie vegetácie (obr. 4) mulčovaním alebo povalcovaním (s rezaním) urýchli rozklad hmoty. Organická hmota s vyšším podielom hemicelulózy a celulózy sa bez vážnejších problémov mineralizuje aj počas zimy a na jar zostáva menšie množstvo hmoty (obr. 5). Rovnako ale klesá jej krycia schopnosť povrchu pôdy, výhodou je menej komplikované dosiahnutie kvality sejby.
Stojaci porast vymŕzajúcich medziplodín (obr. 6) zvyšuje zachytávanie zrážok v zimnom období a jeho spracovanie na jar mulčovaním alebo povalením, zabezpečí krytie povrchu pôdy. Spracovanie rastlinných zvyškov na jar zabezpečí vyššiu kryciu schopnosť pre začiatok nasledujúcej vegetačnej sezóny. Pokryvnosť závisí aj od kvantity hmoty založeného porastu, ktorý zásadne ovplyvňuje zloženie plodín, včasnosť sejby a výsevok jednotlivých komponentov miešanky.
Zakladanie porastov do nevymŕzajúcich zelených medziplodín s prezimovaním predpokladá ukončenie vegetácie porastu mechanicky zberom, povalením a polámaním stebla alebo kombináciou mechanického a chemického ukončenia. V prípade ekohospodárov je dôležité realizovať v prípade výrazne kvalitného prezimovania opakovaný alebo razantnejší mechanický zásah pred založením nového porastu. Rozhoduje vhodná fenofáza podľa plodiny, prípadne je možné kalkulovať s potlačením, ale udržaním nejakej plodiny zo zmesi vo funkcii podsevu pre následný porast.
Synergické prínosy
Zvládnutie manažmentu zakladania a ukončovania vegetácie porastov medziplodín do značnej miery ovplyvňuje aj prínosy ochrany pôdnej úrodnosti v prípade zaradenia pôdoochranných technológií, zníženia spotreby PHM na jednotku produkcie, zníženia potreby externej výživy minerálnymi hnojivami a zjednodušenie pesticídnej ochrany. Pre všetky tieto synergické efekty platí potreba práce s medziplodinovými porastami a ukončovaním ich vegetácie v súlade s komplexnosťou systematického prístupu a tvorbou nového pestovateľského postupu doplneného o biologizáciu hospodárenia, najmä z dôvodu rešpektovania pôdy ako živého ekosystému.
Rovnomerné pokrytie povrchu pôdy významne umožňuje pracovať s potlačovaním zaburinenosti, fungicídnou ochranou, konkurencieschopnosťou pri využívaní základných faktorov ako voda, slnečné žiarenie a teplota. Ukončovanie vegetácie s ohľadom na druh a potreby nasledujúcej plodiny, prípadné doplnenie respektíve náhrada časti minerálnej výživy za výživu organickú, viazanú v rozkladajúcich sa rastlinných zvyškoch medziplodinových systémov – porastov medziplodín cielene pestovaných pre potreby pôdy – je najprirodzenejšou cestou ochrany pôdy a výživy pôdy.
Autori: Ing. Ľ. Marhavý, Ing. I. Šindelková, Biopratex s. r. o., O.Z. Geoderma