Je osobitou staro-novou plodinou a medzi pestovanými druhmi pšenice jej patrí výnimočné miesto – pšenica špaldová Triticum spelta L, ľudovo nazývaná tenkeľ a rôznymi prekladmi pravdepodobne nie celkom presne identifikovaná biblická obilnina „kussemeth”. Ide o historický druh jednej z plevnatých pšeníc, ktorý sa v minulosti považoval za menej hodnotný a podľa súčasných etnobotanických poznatkov sa v starozákonných dobách na Blízkom východe asi nepestoval. V súčasnosti je špalda hodnotená ako nutrične výnimočne cenná pšenica. Paradoxne, práve tento druh pšenice akosi úspešne a dlhodobo unikal výraznejšiemu šľachtiteľskému záujmu.
Zrejme s určitým nadnesením je špalda jedným zo svojich superlatívov označovaná aj ako liečivá pšenica. Rôzne zdravotné účinky špaldy sa týkajú tak klasickej múky, ako aj s využitím rôznych iných produktov špaldy a jej zberom v rôznych štádiách.
Pšenica špaldová je 0,6 – 1,7 m vysoká jednoročná a samoopelivá obilnina, vyznačujúca sa sivozeleným sfarbením a hlavne plevitým zrnom, silnou voskovou vrstvou na listoch a na klase, ako aj lámavým klasovým vretenom. Steblo je pevné, má tenkú stenu a širší priemer ako pšenica letná, počas dozrievania zrna steblo stráca tuhosť a najmä pri prehnojení je náchylné na poliehanie. Čepele listov sú lysé, zriedkavo riedko chlpaté. Súkvetím je klas, v hornom a spodnom klásku sa tvorí iba po jednom zrne, v ostatných kláskoch sa nachádzajú 2 – 3. Zrná sú celkom uzavreté. Na základe sfarbenia pliev, povrchu kláskov a prítomnosťou ostí sa špalda roztriedila na tucet variet. Zrno je plevité, vylúpané zrno ná rozmery 7,5 – 8,8 x 3,1 – 3,8 x 2,8 – 3,1 mm. Vyznačuje sa dvoma špicatými koncami, výrazným brušným švom a je mierne stlačené. Zrno má pôvodne sklovitú konzistenciu, novšie aj škrobovitú, čo je znak poukazujúci na rozdiely v nutričnej hodnote, na čo podobne poukazuje tak vyfarbený klas, ale tiež sfarbenie pliev aj zrna. Obal zrna je pri špalde tenší ako pri bežnej pšenici letnej. Korene špaldy sú mohutnejšie ako korene pšenice letnej, čo umožňuje čerpať živiny aj z hlbších vrstiev pôdy.
Podobne ako pšenica letná, aj pšenica špaldová disponuje ozimnou aj jarnou formou, väčšina dostupných odrôd sú ozimné a sú vyššie ako jarné (1,50 -1,70 vs. 0,90 – 1,30 m). Pšenica špaldová je nejednoznačne zaraďovaná ako poddruh pšenice letnej, iní so špaldou spájajú pôvod pšenice letnej, ale tiež nejednoznačne. Ďalšími historicky kultúrnymi plevnatými druhmi pšenice starozákonných dôb Blízkeho východu sú pšenica jednozrná Triticum monococcum L. a pšenica dvojzrná Triticum dicoccon (Schrank) Schübler – najpravdepodobnejší “kussemeth”, ktorý je so špaldou aj stotožňovaný. Pre zmenu, pšenica dvojzrnová je tiež pokladaná za jeden poddruh pšenice nakopenej, inými za jednu z rodičovskej línie kríženca špaldy, druhou líniou by mal byť mnohoštet tauschov, akási kozia tráva, plevnatá jednoročná trávovitá burina Euroázie, nazývaná aj pšenicou tauschovou. Ako s menej favorizovanými kandidátmi na “kussemeth” sa medzi odborníkmi uvažuje so pšenicou jednozrnou a tiež s neplevnatou pšenicou nakopenou Triticum turgidum L. Skladbu v staroveku pestovaných obilnín Blízkeho východu výraznejšie pozmenil až príchod „makarónovej” pšenice Rimanov, pšenice tvrdej Triticum durum Desfontaines, tetraploidného nástupcu práve pšenice nakopenej. Pre úplnosť, v rôznych iných prekladoch ako „kussemeth” sa najčastejšie uvádzaná raž, pokladá za obilninu miernej klímy, a v horúcom pásme starozákonného sveta sa údajne nepestovala.
Ako to, v úvode spomenutá, jedna z trojice biblických zmienok o „kussemethe” veľmi presne naznačuje, pšenica špaldová sa vyznačuje menšími nárokmi na pôdne podmienky ako bežná pšenica. Nie je však plodinou bez nárokov a úrodová reakcia je prítomná. Nevhodné pre jej pestovanie sú viate piesky, zaplavované lokality a zasolené pôdy. Na úrodnejších pôdach je vhodnejšie pestovať bežnú pšenicu letnú, ktorá v lepších podmienkach poskytuje vyššie úrody…
Autor: Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – VÚA Michalovce
