Reakcie odrôd zemiakov na stres zo sucha

Zemiaky pozná ľudstvo už niekoľko  tisícročí. Pestujú sa na všetkých kontinentoch, ak nespomenieme  Antarktídu, do nadmorskej výšky takmer 5 000 m. Pre svoje jedinečné pestovateľské a úžitkové vlastnosti testovali sa v kozme ako potravinová alternatíva pre medzikontinentálne lety.  Aj preto, že majú nesporne niekoľko výhod oproti ostatným dôležitým plodinám. Za krátku vegetačnú dobu vytvoria  podstatne viac hmoty vhodnej na výživu, úroda z jednotky plochy je až štvornásobne vyššia v porovnaní napr. so pšenicou, ryžou, čím uživia podstatne viac obyvateľov. Nutričná hodnota je vo vzťahu ku kuchynskej úprave prekvapivo dobrá. Preto sa stali treťou najrozšírenejšou plodinou a zároveň potravinou na svete. Aj preto, že zemiak je nenáročný na pôdnoklimatické podmienky, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien permanentne zhoršujú.

 

Rok 2015 sa zapísal do histórie meteorológie ako jeden z najteplejších ale zároveň aj najsuchších v Európe i na Slovensku (graf č. 1). Extrémny nedostatok zrážok počas hlavnej vegetačnej sezóny pociťovali najmä poľnohospodári zaoberajúci sa rastlinnou produkciou. Sucho postihlo plodiny, ktoré v hlavnom vegetačnom období sú viac závislé na vode. A práve v roku 2015 v mesiacoch jún až august dažďové zrážky významne chýbali. Medzi takéto plodiny postihnuté suchom určite patria rôzne druhy zeleniny, ale aj zemiaky. Zemiaky v podmienkach Slovenska sa vyrábajú vo všetkých pestovateľských oblastiach, no nie všade s možnosťou použitia závlah. Významné plochy zemiakov sa nachádzajú v Podunajskej nížine, kde sa v posledných rokoch pestovanie zemiakov stalo stabilizačným faktorom rastlinnej produkcie. Aj v tomto roku ,napriek extrémom počasia, tu pestovatelia dosahovali vysokú produkciu aj za cenu vyšších nákladov na prevádzkovanie závlah. Ostatní výrobcovia zemiakov museli čakať na vlahu zhora, ktorá v hlavnom vegetačnom období neprichádzala, alebo určite nie podľa ich predstáv. Počas mesiacov jún až august, ktoré sú zodpovedné za tvorbu fotosyntetického aparátu, neskôr iniciovanie a tvorby hľúz a v konečnom efekte za výšku úrod, napršalo na sledovaných lokalitách od 40 do 60 percent z dlhodobého priemeru. Neberúc v úvahu rovnomernosť rozloženia zrážok. Pri tropických teplotách, viac ako 15 °C v noci, boli významne redukované základné funkcie fotosyntetického aparátu, transport asimilátov z nadzemnej časti do hľúz. Napriek tejto skutočnosti mnohé odrody zemiakov v týchto extrémoch prekvapujúco dosiahli dobré výsledky. To potvrdzujú i dosiahnuté úrody odrôd zemiakov, ktoré boli vysadené na Skúšobnej stanici v Spišskej Belej. V tejto lokalite v aktuálnom ročníku bolo zaradených do odrodových pokusov vyše 60 odrôd zemiakov s rozdielnou vegetačnou dobou, rôzneho úžitkového zamerania. S cieľom preveriť stálosť a zároveň správanie sa odrôd v extrémnych podmienkach, ktoré zhodou okolností rok 2015 priniesol. Spôsob pestovania bol zameraný na výrobu konzumných zemiakov a podriadený cieľu dosiahnuť optimálny prejav deklarovaných vlastností testovaných odrôd.

 

 

 

Výsadba odrôd zemiakov sa uskutočnila ručne, do vhodne vlhkostne aj štruktúrne pripravenej pôdy. Suchší a teplejší  charakter počasia do výsadby vystriedalo obdobie dažďov, keď počas mesiaca máj v nárazových lejakoch napršalo v Spišskej Belej viac ako 170 mm. Mierne chladnejší a vlhkejší mesiac máj oddialil vzchádzanie a spomalil rast nadzemnej časti  jednotlivých odrôd zemiakov. Vlhkejšie obdobie v máji vystriedal suchší jún s vysokými dennými i nočnými teplotami, čo urýchlilo kompletizáciu porastov a ich následné zapájanie. Najskoršie odrody začali kvitnúť a súčasne iniciovať prvé hľuzy v druhej dekáde júna. Mesiac júl nepriniesol zmenu v počasí, vysoké denné i nočné teploty redukovali početnosť hľúz pod trsom i prírastky na úrode. V ďalšom vegetačnom období mnohé, najmä skoršie odrody, začali predčasne fyziologicky dozrievať. V druhej polovici mesiaca august pri kontrolných odkopoch na väčšine odrôd už bola šupka na hľuzách vyzretá, v dôsledku sucha predčasne ukončili vegetáciu. Pozitívom ročníka bol nízky výskyt hubových ochorení na vňati ako sú pleseň zemiaková a alternáriová škvrnitosť a takmer bezstratový zber. Naopak, bolo nutné častejšie vstupovať do porastov proti pásavke zemiakovej, prenášačom viróz, ako aj vektorom fytoplazmy. Vysoký výskyt stolburu bol evidovaný v teplejších výrobných oblastiach v druhej polovici vegetácie. Zber prebiehal v teplom období jesene. Pri zbere sme zaznamenali na hľuzách veľmi nízky výskyt mokrých hnilôb, ale aj nižšie mechanické percento poškodených hľúz z dôvodu lepšieho vyzretia šupky a stredne veľkých hľúz. Napriek tomu po prechodnej skládke v závislosti od odrody sme evidovali sporadický výskyt mokrej tzv. pythiovej hniloby. Po suchom roku hľuzy zemiakov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli  napadnuté vo vyššej miere chrastavitosťou obyčajnou. Pri niektorých odrodách sa prejavilo skrátenie dormancie ešte v pôde s prejavom predčasného naklíčenia hľúz. Opäť sa potvrdila lepšia adaptabilita odrôd pôvodom zo sadiva vyrobeného v sadivovej oblasti v Spišskej Belej, napriek tomu, že v predchádzajúcom roku sa u týchto porastov negatívne výbery nevykonávali. Napriek nízkym zrážkam počas roka vonkajšia kvalita hľúz (kvalita tvaru a vyrovnanosť veľkosti) pri sledovaných odrodách bola veľmi dobrá. Vnútornú kvalitu, stolovú hodnotu hľúz po uvarení odrôd významnejšie ovplyvnil vyšší obsah sušiny a škrobu v hľuzách, čím sa stali mnohé odrody po uvarení menej pevné, múčnatejšie a rozvárivejšie. Obsah voľných cukrov bol rekordne nízky, výrobky – zemiakové lupienky a hranolčeky, po dosmažení pri väčšine odrôd dosiahli vysoký stupeň kvality.

 

Hnojenie, agrotechnika odrodového pokusu

Zaorávanie zel. hnojenia, hnojenie do zásoby v kg č.ž na 1ha	10.8.2014	N 60	P 60	K 176	Mg	Príprava pôdy pred výsadbou	21.4.
						Výsadba  zemiakov	22.4.
Hnojenie pred výsadbou v kg č.ž.	21.4.	90	90	90		Plečkovanie a oborávanie	2.5., 11.5.
Aplikácia hnojív na list v kg č.ž.		10			15	Postrek proti dvoj kl.l. burinám	4.5.
						Ošetrovanie  proti hubovým ochoreniam	11.6., 22.6., 3.7., 16.7., 31.7.,
						Ošetrovanie proti pásavke zemiakovej	21.6.
						Zber	11.9.

 

Uvedené výsledky s odrodami zemiakov len potvrdzujú realitu, že mnohé odrody zemiakov dokážu prekonať krátkodobé obdobie sucha, nedostatok vlahy počas vegetácie, teda účinne eliminovať stres vytvorený vysokými teplotami. V roku 2015 boli odrody nútené nasadzovať hľuzy v suchej pôde – za nepriaznivých vlhkostných podmienok. Preto reagovali na sucho redukciou počtu hľúz. Čím ušetrili vlahu, energiu na vytvorenie síce menšieho počtu hľúz, no konzumnej až sadivovej veľkosti. Pri takomto type odrôd, napriek vlahovému deficitu, sa dosiahla v celku dobrá úroda s vysokou výťažnosťou konzumných hľúz. A to je pre realizáciu úrody podstatné. (Impala, Elfe, Jely…).

 

 

Pri iných odrodách bezprostredne po tuberizácii začína rýchly prírastok na vňati ale hlavne na hľuzách. V prípade neskoršieho vodného deficitu odrody v krátkom čase vytvoria úrodu s trhovou hodnotou. Takto reagujú na sucho spravidla veľmi skoré až skoré odrody s dobrou dynamikou rastu hľúz pri strednej početnosti hľúz pod trsom.  (Anuschka, Everest, Red Scarlet, Carrera, Monika…)  Zvlášť v roku 2015 sa prejavil určitý typ odrôd „tolerantných voči suchu“. Ich spoločnou charakteristikou bolo predĺženie dĺžky vegetačného obdobia. V nepriaznivých podmienkach spomalili svoj rast a prečkali nepriaznivé obdobie takmer bez prírastku. Pri zlepšení vlahových podmienok pokračovali v raste s novým prírastkom na úrode. (Jelly, Agria, Cascada, Arlet…).

Iné odrody  kombináciou vyššie uvedených vlastností racionálne hospodárili s vlahou, čím pri takmer 50 percentnom deficite vlahy, v stresových  podmienkach vytvorili ekonomicky prijateľnú  trhovú produkciu zemiakov.

 

Priemerné úrody a niektoré vlastnosti skúšaných odrôd zemiakov  z lokality Spišská Belá

 

Záver

Výsledky pokusu posúvajú zemiak ako veľmi adaptabilnú plodinu do všetkých výrobných pásiem Slovenska. Ďalšie hľadanie nových genotypov, skúšanie nových odrôd je perspektívne jedným z možných opatrení, ktoré môže eliminovať prichádzajúce extrémy meniacej sa klímy. Preto je nutné sa s plnou vážnosťou začať zaoberať opatreniami zmierňujúcimi dopad sucha najmä pri plodinách, ktoré vedia efektívne s vlahou hospodáriť.  Medzi systematické opatrenia, ktoré sa už dnes úspešne realizujú, ako sú boj proti burinám, racionalizácia mechanických zásahov do pôdy za účelom lepšieho zachytávania vody a živín, racionalizačnými a minimalizačnými opatreniami  pri spracovaní pôdy je nutné zaradiť i testovanie nových genotypov vo vzťahu na stresujúce podmienky, ktoré prináša globálne oteplenie. Samozrejmosťou sa musí stať aj využívanie existujúcich závlah, či výstavba a využívanie úspornejších, kvapôčkových závlahových systémov nielen v podmienkach kukuričnej a repárskej oblasti, ale aj vo vyššie položených pestovateľských oblastiach. Tam kde ešte pred nedávnom vlahy zo zrážok  bolo dosť a naopak v suchších rokoch sa dosahovali lepšie výsledky práve v rastlinnej produkcii.

 

Autor: Ing. M. Tokár, ÚKSÚP  Spišská Belá