Význam pestovania
Šalvia lekárska je rastlina rozšírená v prírodných podmienkach takmer po celom svete. V Európe je pôvodná v Stredomorí, v prírode rozšírená v Dalmácii, v Albánsku a krajinách juhovýchodnej Európy. Pestuje sa na ornej pôde, napr. v strednej Európe, tiež v balkánskych krajinách. Používa sa ako liečivá, koreninová a kuchynská bylina. Je veľmi obľúbenou rastlinou, u nás pestovanou na poliach, aj v záhradkách. Pre svoje dekoratívne vlastnosti s rôznou variabilitou tvaru a farby listov sa používa do výsadieb v okrasnom záhradníctve: v parkoch, rôznych oddychových, rekreačných a kúpeľných zónach.
Liekopisnou drogou je usušený list šalvie lekárskej – Salviae officinalis folium a silica šalvie lekárskej – Salviae officinalis aetheroleum. Z praktických dôvodov býva predmetom zberu z väčších plôch aj bylinná časť vňate (nezdrevnatené vrchné časti stoniek spolu s listami a kvetmi), ktorá sa spracováva sušením a rezaním ako suchá vňať šalvie lekárskej – Salviae officinalis herba. Šalvia lekárska a rôzne prípravky z nej majú mnohostranné použitie. Ako tradičný rastlinný liek sa používa pri slabších zápaloch ústnej dutiny, hltana a kože, pri dyspepsii sprevádzanej nadúvaním a pálením záhy, proti nadmernému poteniu. Silica šalvie obsahuje veľké množstvo neurotoxicky pôsobiacich zložiek α-tujón a β-tujón, ktoré môžu pri predávkovaní spôsobiť epileptiformné kŕče, tachykardiu a závraty. Podobne ako pri iných liečivých rastlinách aj pri šalvii platí, že terapeutické dávky sa nemôžu prekračovať. V ľudovom liečiteľstvesa šalviapoužíva aj pri nervozite, na zlepšenie pamäti a sústredenia sa, pri bolestiach kĺbov, pri menštruačných problémoch a na utlmenie tvorby materského mlieka, pri ochoreniach čriev a dyzentérii, zvonku na ošetrenie pokožky. Pre bohatý obsah silice a gáfru patrí šalvia medzi najúčinnejšie prostriedky na pleť a proti akné. Droga sa spracováva suchou cestou (voľne sypaná droga, záparové vrecká) i mokrou cestou (extrakciou a destiláciou). Zo šalviových extraktov a silice sa vyrábajú rôzne kozmetické prípravky (zubné pasty, šampóny, antiperspiranty proti nadmernému poteniu, mydlá a pod.). Usušené šalviové listy sú obľúbenou koreninou najmä v talianskej a anglickej kuchyni. Pridáva sa do polievok, omáčok, šalátov, mastných a grilovaných mäsitých pokrmov i do klobás. Dodáva zaujímavú chuť mäkkým syrom a maslu. Drvené šalviové listy sa pridávajú do rôznych pekárenských výrobkov.
Šalvia lekárska sa pestuje na Slovensku hlavne v západnej a južnej časti krajiny, v záhradkách je pestovaná takmer po celom území. K tradičným európskym pestovateľom šalvie na ornej pôde sa zaraďuje Nemecko, Španielsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Srbsko, Rumunsko, Slovinsko a i.
Botanická a biologická charakteristika
Šalvia lekárska (Salvia officinalis L.) je viacročný až trváci poloker s drevnatejúcimi byľami z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae), podčeľade kocúrnikovaté (Nepetoideae). Nadzemná časť dorastá do výšky 0,50 – 0,80 m. Stonky súpriame, štvorhranné, v hornej časti krátko rozkonárené, jemne plstnaté. V druhom a nasledujúcich vegetačných rokoch dolné časti stoniek druhotne hrubnú – drevnatejú. Listy sú stopkaté, 20 – 100 mm dlhé, 10 – 20 mm široké, zelené, mladšie sivo plstnaté, s drobnými chĺpkami a hustou sieťou výrazných žiliek. Čepeľ je podlhovastá, vajcovito oválna, s jemne vrúbkovaným okrajom, na báze klinovitá až zaokrúhlená, vráskavá. Kvety sú usporiadané v 5- až 10-kvetých papraselnoch, ktoré tvoria riedky, krátky terminálny paklas. Kvety sú stopkaté, 2,0 – 3,5 cm dlhé, kvetná stopka 2 – 4 mm dlhá. Kalich rúrkovito zvončekovitý, dvojpyskový, 10 – 15 mm dlhý, ryhovaný 15-žilový, žliazkato bodkovaný, plsnato chlpatý. Zuby kalicha sú vajcovito kopijovité, dlho končisté. Koruna tmavofialová, zriedkavo biela, rúrka koruny široká, v ústí s venčekom chlpov. Horný pysk koruny priamy, dvojlaločný, dolný pysk dlhší, trojlaločný. Tyčinky 2, staminódia 2. Kvitnú v máji až júli, sú medonosné. Plody sú štyri tmavohnedé, hladké, mierne lesklé, guľovito vajcovité alebo mierne elipsoidné tvrdky, v priemere 2 – 3 mm veľké. Hmotnosť tisíc semien je 4,2 – 8,9 g. Klíčivosť je 50 – 70 %; klíčivá schopnosť semien trvá 2 – 3 roky. V 1 g je 110 – 170 semien.
Agroekologické požiadavky
Vyhovujúce pestovateľské podmienky má v celej strednej a južnej Európe. V Slovenskej republike sa pestuje v južnejších, teplejších oblastiach. Môže sa pestovať i v horších klimatických podmienkach, k čomu ju predurčujú dobré aklimatizačné vlastnosti aj vo vyššie položených oblastiach. Pôda – najlepšie podmienky má v humózných pôdach, zásobených dusíkom i vápnikom. Obľubuje dobre priepustné, ľahké až stredne ťažké pôdy s pH 6,0 – 7,0. Na pestovanie sú vhodné pôdy hlinito-piesočnaté. Nevhodné sú ílovité pôdy. Voda –netoleruje lokality podmáčané spodnou vodou. Ak je pôda suchšia a kamenistá, musí sa zavlažovať. Teplo – je teplomilná rastlina, preto jej vyhovujú polohy slnečné, chránené pred výsušnými vetrami, orientované na juh. Svetlo – rastlina dlhého dňa, svetlomilná. V záhradkách znesie i polotieň. Živiny – menej toleruje hnojenie nevyzretým maštaľným hnojom. Vhodnejšie je použitie organických hnojív, napr. kvalitného kompostu. Vyhovujúce je vápnenie. Odporúčaný normatív čistých živín na 1 ha: 30 – 45 kg N, 20 – 27 kg P, 25 – 35 kg K. V záhradkách sa odporúčajú na 100 m2 tieto dávky čistých živín:2 kg dusíkatých hnojív, 2 kg fosforu a 2 kg draslíka.
Technológia pestovania
V kultúrnych agroekologických podmienkach Slovenska sa pestujú rôzne odrody, na väčších plochách sú to: ´Krajová´(CS), ´Primorska´(SRB), ´Comune´(IT). Na menších plochách, hlavne v záhradkách, parkoch a botanických zbierkach: ´Berggarten´, ´Tricolor´, ´Icterina´, ´Alba´ ´Aurea´, ´Holt´s Mammoth´a i. Tento u nás pestovaný druh môže miestami splanievať.
Zaradenie v osevnom postupe – pestuje sa po okopaninách, strukovinách, zelenine a trávnych porastoch na ornej pôde. Môže sa pestovať ako podkultúra v mladých ovocných sadoch. Na jednom mieste sa pestuje 3 – 5 rokov, na malých plochách aj dlhšie. Najlepšie je porast obnovovať po 2 až 3 rokoch, lebo droga nespĺňa liekopisnú kvalitu z dôvodu vyššieho podielu drevnatých častí.
Príprava pôdy – vzhľadom na to, že šalvia je na jednom stanovišti pestovaná viac rokov, je nutné dôkladne pripraviť pôdu najlepšie koncom leta podmietkou a nasledujúcou plytkou orbou. Po neskôr zberaných predplodinách (neskoré zemiaky, repa cukrová) sa robí hlboká orba. Jarnou predsejbovou prípravou pôdy sa pôda jemne spracuje. Dôkladné odburinenie pred zakladaním porastu je možné vykonať herbicídmi s účinnou látkou glyphosate.
Založenie porastu sa môže robiť týmito spôsobmi:
- priamym jarným výsevom v marci až apríli do riadkov 0,5 m od seba vzdialených, do hĺbky 10 – 20 mm. Pri použití sejačky na presný výsev a biologicky hodnotného osiva (minimálna HTS 8,5 – 8,8 g a laboratórna klíčivosť 80 %) je možné výsevok znížiť.
- výsadbou priesad dopestovaných z marcového výsevu v parenisku, skleníku alebo indoor záhradných množiarňach rastlín. Tento spôsob je istejší, ale výhodný iba na malých plochách. Osivo sa vysieva do hĺbky 20 mm a prikryje sa zeminou. Semeno vyklíči o 15 – 20 dní. Pravidelne zavlažované, dobre vyvinuté priesady so 4 – 6 pravými listami sa na produkčnú plochu vysádzajú v máji alebo v septembri, do sponu 0,45 x 0,45 m. Potrebné množstvo priesad závisí od sponu pestovania: 450 – 600 ks na 100 m2, resp. 40-až 60-tisíc rastlín na 1 ha.
- rozdeľovaním starších trsov rastlín alebo vegetatívnym zakoreňovaním vrcholových odrezkov. Tieto spôsoby sú málo používané, praktizované len v záhradkách.
Ošetrovanie porastu sa robí aj v úvodnom pestovateľskom roku, kedy sa vykonáva medziriadková kultivácia plečkou, aspoň dva- až trikrát do kompletného zapojenia porastu. Po prezimovaní sa staršie stonky zrezávajú na výšku 0,1 m, čím sa podporí regenerácia rastlín. Po zbere sa v medziriadkoch môžu do pôdy zapraviť priemyselné hnojivá (NPK, liadkové hnojivá). Ich dávka sa určí na základe chemického rozboru pôdy. Na konci vegetácie sa k rastlinám môže prihrnúť pôda alebo nastlať kompost, čím sa zabezpečí ochrana pred mrazmi.
Regulácia škodlivých činiteľov
Listy a stonky šalvie bývajú napádané škvrnitosťou spôsobenou hubou Phoma salviae alebo múčnatkou spôsobenou hubou Oidium erysiphoides. Účinný je postrek fungicídmi na báze medi a síry. Zo živočíšnych škodcov spôsobujú húsenice vretienky požerky na listoch, pri teplom priebehu počasia sa môžu lokálne premnožiť vošky. V prípade použitia insekticídov je nutné dodržiavať pokyny uvedené v metodickej príručke na ochranu rastlín, tiež pokyny uvedené na etikete prípravku.
Zber, sušenie a skladovanie
Listy alebo bylinné zakončenia vňate sa zberajú tesne pred kvitnutím. V prvom roku sa zberá jedenkrát, v nasledujúcich rokoch 2- až 3-krát od mája do septembra. Neskorý jesenný zber zvyšuje riziko vymrznutia porastu. Pri zbere sa vňať kosí nad 3. – 4. listom, čo je asi 150 mm od zeme. Listy sa môžu pred sušením zo stoniek zdrhovať. Úroda čerstvej vňate je 12,0 až 14,5 t.ha-1. Pred sušením odstránime z vňate zhrubnuté časti stoniek, tiež listy poškodené a napadnuté škvrnitosťou, prípadne hrdzou. Vňať sa suší v tenkých vrstvách, s možným obracaním. Teplota sušenia nesmie prekročiť 35 – 40 °C. Pomer zosušenia je 4 : 1 (vňať), resp. 5 : 1 (list). Úroda suchej vňate býva 10 – 30 kg.100 m-2 alebo 1 000 – 3 000 kg.ha-1. Sušený list alebo sušená vňať šalvie sa skladuje v papierových alebo jutových vreciach voľne ukladaných na paletách, v pravidelne dezinfikovaných a vetraných skladoch, bez priameho prístupu svetla. V domácnostiach sa odporúča skladovať v sklenených nádobách, chránených pred svetlom. Vydestilovaná silica sa uchováva v špeciálnych prepravkách a tmavých sklenených nádobách.
Požiadavky na kvalitu
Európsky liekopis vyžaduje v usušenom liste šalvie lekárskej – Salviae officinalis folium minimálny obsah silice v celej bezvodej droge 12 ml/kg alebo v rezanej droge 10 ml/kg. Podľa Slovenského farmaceutického kódexu usušený (SFK 1) list druhu Salvia officinalis L. – sensu lato – teda bez určenia pôvodu všetkých poddruhov musí obsahovať najmenej 1,5 % (V/m) silice. Neprípustné sú prímesi iných druhov (š. muškátová, š. trojlaloková). Droga má byť silného aromatického zápachu, korenisto horkastej až zvieravej chuti. Prípustný podiel prímesí inak zafarbenej drogy je najviac 5,0 %, iných častí materskej rastliny najviac 5,0 %, cudzích organických prímesí najviac 2,0 %, anorganických prímesí najviac 1,0 %. Prípustná strata sušením je do 10,0 %, obsah popola do 10,0 % a popola nerozpustného v kyseline chlorovodíkovej do 1,0 %.
Poďakovanie: odborný príspevok o šalvii lekárskej je výstupom projektu VEGA 1/0378/25 Environmentálny skríning rastlinných zdrojov v pôdno-ekologických jednotkách Slovenska pre optimálne využitie krajiny.
Autori: prof. Ing. Miroslav Habán, PhD.1,2, doc. Dr. Ing. Milan Macák2 , 1Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, 2Ústav rastlinnej produkcie, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
