Slovenská šošovica

Rastlina šošovice jedlej (Lens esculenta L.) pochádza z Ázie a severnej Afriky a je jedným z našich najstarších zdrojov potravy. Oficiálne je však známe, že pochádza z Indie, kde sa pestuje dodnes a je veľmi obľúbenou potravinou, keďže obyvateľstvo tvoria prevažne vegetariáni. V Indii sa dokonca dodnes pestuje vyše päťdesiat rôznych odrôd tejto strukoviny. Šošovica bola vraj známa už v starom Egypte, kam sa dovážala a stala sa jedlom boháčov. Poznali ju tiež Rimania i Gréci. Podľa historických prameňov sa ako potravina používala už pred mnohými rokmi (6-tisíc rokov pred n. l.).

 

Botanické zaradenie

Do rodu Lens Adans. patria okrem kultúrnej pestovanej šošovice jedlej (Lens esculenta Moench.) ešte štyri divo rastúce nepestované druhy: L. nitricans Gord., L. kotschyana Alef., L. lenticula Alef. a L. orientalis Hand.

Šošovica je jednoročná a samoopelivá rastlina s priamou rozkonárenou, 0,15 – 0,75 m vysokou byľou. Listy sú párnoperovito zložené, zakončené jednoduchými úponkami. Drobné kvietky sú bielej až svetlomodrej a ružovej farby, struk obsahuje obvykle 1 – 2 semená diskovitého tvaru veľkosti 2 – 9 mm. Podľa veľkosti semien šošovicu delíme na veľkosemennú (priemer semien 5 – 8 mm) a drobnosemennú (priemer semien 2 – 5 mm). Najpestovanejšie druhy šošovice sú:

Hnedá šošovica – Ide o jeden z druhov s najpestrejším nutričným zložením. Nielen počtom, ale aj množstvom zdravých látok predbieha hnedá šošovica aj také vitamínové bomby ako špenát. Obsahuje 3x viac vápnika ako obilniny a 7 x viac železa ako špenát. Je vhodná pre diabetikov – znižuje obsah cukru v krvi.

Červená šošovica – Množstvo nutričných látok v sebe ukrývajú aj červené semená. Tie sú známe najmä sladšou chuťou, akou iné druhy šošovice nedisponujú. Červená šošovica je zbavená šupky, po uvarení sa vždy rozpadá, je až kašovitá. Červená šošovica pochádza z Turecka a postupne sa rozšírila do celej Ázie a dnes už aj do Európy. Keďže nejde o celé semená, červená šošovica nevyklíči.

Zelená šošovica – Špecifickú chuť majú aj zelené semená. V tomto prípade ide o korenistú esenciu. Mínusom tohto typu šošovice je dlhšia príprava. Varíme ju až okolo 40 až 50 minút.

Čierna šošovica – Čierna sorta je známa aj ako beluga. Mnohí ju považujú za „vegetariánsky kaviár“. Chuťou však pripomína skôr gaštany. Po uvarení má tmavohnedo-zelenú farbu a zachováva si svoj tvar. Má len nízky glykemický index, takže pozitívne pôsobí na hladinu cukru v krvi. Človeka dokáže rýchlo zasýtiť, a to na dlhú dobu.

Žltá šošovica – Tento druh obľubujú najmä v Indii, kde z nej pripravujú viaceré hlavné jedlá. Žltá šošovica sa pred varením nemusí namáčať a veľmi rýchlo sa rozvarí. Má jemnú chuť a múčnu štruktúru.

 

Pestovanie šošovice na Slovensku a vo svete

Šošovica je veľmi kvalitná strukovina, ktorá sa pestuje výhradne pre potravinárske účely. Po sójových bôboch a konope má šošovica tretí najvyšší obsah bielkovín zo všetkých rastlín, a to až 26 %. Vďaka tomu tvorí v mnohých častiach sveta veľmi dôležitú zložku stravy.

Obsahuje vitamíny B a C, minerálne látky a najmenej hrubej vlákniny. Na kŕmne účely sa využíva odpad po čistení a slama, ktorá je z hľadiska kŕmnej hodnoty najcennejšia zo všetkých strukovín.

Po štyroch rokoch (2014 – 2017) zvyšovania pestovateľských plôch strukovín na zrno, ich výmera v rokoch 2018 a 2019 medziročne klesla. Na Slovensku sa pre úrodu šošovice v roku 2020 šošovica zasiala na výmere 263,7 ha. V roku 2020 klesol dovoz šošovice, v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9,5 % na 2 826,7 ton, pričom vývoz sa zvýšil o 64,3 % na 1 347 ton. Stále najrozšírenejšou pestovanou strukovinou na Slovensku je hrach, ktorého podiel v roku 2019 na osiatej výmere strukovín na zrno dosiahol 71,1 %, šošovica tvorila len 1,3 % čoho dôsledkom je, že šošovicu v prevažnej miere dovážame (graf 1). Najviac šošovice sa na Slovensko doviezlo tradične z Kanady (61,2 %),ktorá je momentálne najväčším producentom šošovice vo svete, Poľska (12,6 %) a z Českej republiky (8,0 %).

 

 

Návrat k pôvodným slovenským odrodám šošovice

Na Slovensku patrila šošovica medzi tradičné druhy strukovín, ktoré sa pestovali hlavne v oblasti juhozápadného Slovenska, na Zemplíne a na Spiši. Génová banka SR vo svojej kolekcii strukovín uchováva v aktívnej a základnej kolekcii 296 genetických druhov šošovice, z ktorých je 7 slovenského pôvodu. Slovenské odrody Trebišovská (1960), Slovenská modrá (1950), Moravská veľkozrnná (1941), Hrotovická veľkozrnná (1946), Nelka(1990), Renka(1992) a Slovenská zemplínska boli v minulosti registrované. Momentálne nie je registrovaná žiadna slovenská odroda šošovice. Aj napriek tomu, že pestovanie tejto zaujímavej strukoviny na Slovensku v roku 2019 pokrylo domácu spotrebu na len 7,0 %, záujem o jej pestovanie pomaly rastie, aj keď zatiaľ len v kruhu malých pestovateľov či nadšencov – záhradkárov.

Zaujímavé slovenské odrody šošovice

Trebišovská odroda tvorí rastliny 0,40 – 0,45 m vysoké s tmavozelenými listami v období kvitnutia. Kvety sú stredne veľké biele s modro-fialovým nádychom. Struky sú stredne veľké. Semeno je stredne veľké, HTS 31 g. Základná farba semien je svetlošedo-zelená, ojedinele bledomodro melírovaná. Táto odroda je v porovnaní s ostatnými slovenskými odrodami o 5 dní neskoršia. Vyznačuje sa ale vysokými úrodami a je najodolnejšia proti hubovitým chorobám. Je veľmi plastická, najviac jej vyhovujú hlinitopiesočnaté pôdy a pôdy južného a východného Slovenska.

Slovenská modrá je stredne neskorá odroda šošovice s dobrými úrodami. Semená sú stredne veľké, modroškvrnité, HTS 37 g.  Odrode vyhovujú ľahšie a suchšie pôdy. Vyznačuje sa značnou odolnosťou voči hubovitým chorobám.

 

Hrotovická veľkozrnná tvorí stredne vysoké až vyššie rastliny 0,25 – 0,68 m, stredne rozvetvené. Listy sú väčšie a širšie, kvety väčšie s modrofialovým nádychom. Struky sú krátke, stredne široké až široké. Semená sú veľké, typicky ploché. Základná farba semien svetlošedo-zelená, ojedinele bledomodro melírovaná, HTS 62 g.

Nelka tvorí vzpriamený porast s výškou v priemere 0,49 m. Semeno je strede veľké s dobrou varivosťou. V porovnaní s odrodou Lenka má rýchlejší začiatočný rast. Odroda sa vyznačuje dobrou stabilitou úrod a adaptabilitou na zhoršené agroekologické podmienky. Najlepšie úrody dosahuje na ľahších, suchších pôdach dobre zásobených vápnom a vyhovuje jej dvojfázový zber. Odporúča sa do všetkých pestovateľských oblastí šošovice.

Renka má rýchlejší začiatočný rast v porovnaní s predošlými odrodami. Doba kvitnutia a zberu je súčasne s Nelkou. Odroda sa vyznačuje dobrou odolnosťou proti poliehaniu pred zberom. Spolu s odrodou Nelka patrí k najodolnejším proti koreňovej spále, s veľmi dobrou odolnosťou proti múčnatke a antraknóze. Vhodná je do ľahších pôd, dobre zásobených vápnom, odporúčaná je do všetkých pestovateľských oblastí šošovice.

 

Agrotechnika pestovania a výber stanovišťa

Šošovica je teplomilná rastlina, vyhovujú jej hlavne slnečné stanovištia. Veľkosemenné odrody vyžadujú vzdušnejšie, ľahšie hlinito-piesočnaté pôdy. Drobnosemenné odrody nemajú vyhranené požiadavky na pôdu a sú dosť prispôsobivé. Šošovica vyžaduje pôdu zásobenú vápnom. Nevyhovujú jej kyslé a slané pôdy, nevhodné sú tiež pôdy prehnojené dusíkom. Na ťažkých pôdach trpí chorobami, predovšetkým koreňovými a antraknózami. V osevnom postupe sa šošovica zaraďuje medzi dve obilniny. Nevhodnou predplodinou sú všetky strukoviny a ďatelinoviny. Neznáša tiež opakované pestovanie na tom istom stanovišti.

Predsejbová príprava a sejba

Základná príprava spočíva v dokonalom urovnaní pôdy, nakoľko šošovica má poliehavý charakter byle a tvorí nízky kríček. Na sejbu používame zdravé, dobre klíčivé a namorené osivo. Ak sa šošovica  seje na pozemku prvýkrát odporúčame bakterizáciu osiva očkovacou látkou Rizobín. V takomto prípade ale už nesmieme použiť žiadne moridlo. Odporúčané výsevky pre jednotlivé odrody  sa pohybujú v rozmedzí 1,6 – 2,0 mil. klíč. semien na ha (70 – 90 kg). V závislosti od veľkosti semien je hĺbka sejby 30 – 40 mm a šírka riadkov 0,125 – 0,250 m.

Ochrana, ošetrovanie porastu a výživa

Šošovica sa vyznačuje pomalým počiatočným rastom, v dôsledku čoho dochádza k postupnému zaburineniu porastu hlavne širokolistovými a trávnatými druhmi. V porastoch šošovice je preto potrebné zaburinené porasty vyplieť alebo aplikovať vhodné herbicídy. Nakoľko je šošovica považovaná za nenáročnú plodinu, je možné ju pestovať aj v lokalitách s nižším obsahom živín. V prípade inokulovaného osiva postačí dusíkaté hnojenie v dávke 20 kg.ha^-1 . Ako vhodné hnojivo môžeme použiť liadok amónny s vápencom. Veľmi dôležité je vápnenie. Nedostatok vápnika môže byť príčinou nízkych úrod.

 

Choroby

Medzi najškodlivejšie choroby šošovice patria koreňové hniloby, na ktorých sa podieľa množstvo patogénnych húb (Phythium, Fusarium a iné). Ďalšou chorobou šošovice je chrastavitosť (antraknóza) šošovice, ktorú spôsobuje huba Ascochyta pisi Lib. Huba vytvára na listoch šošovice svetlé škvrny, ktorých stred je pokrytý asi 1 mm veľkými plodnicami. Choroba napáda hlavne veľkosemenné odrody. Závažnou chorobou je vädnutie a koreňová spála šošovice, ktorá môže napadnúť oslabený porast v ktorejkoľvek rastovej fáze. Pri mladých rastlinkách spočiatku padajú klíčky, neskôr staršie rastlinky vädnú a usychajú. Z ochranných opatrení možno odporučiť morenie osiva, ktoré má však iba čiastočný účinok. Základom ochrany je sejba zdravého a uznaného osiva a následne správna technológia pestovania šošovice.

 

Škodcovia

Častým škodcom v porastoch šošovice je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), ktorý napáda porast po vzídení. Prevencia proti tomuto škodcovi je morenie osiva pred sejbou. Okrem toho sa v porastoch môžu vyskytnúť drôtovce, strapky a obaľovače. Semená napáda zrniarka šošovicová a zrniarka hladká. Pri ošetrovaní postupujeme v súlade s metodickou príručkou na ochranu rastlín.

 

Zber a pozberová úprava

Predpokladom úspešného zberu s minimálnymi stratami a dobrým výnosom v požadovanej kvalite semien je správne určenie termínu zberu. Najkvalitnejšie semeno je zo strukov v spodnej a strednej tretine porastu. Preto sa šošovica začína zberať v období, keď spodné 2/3 až 3/4 strukov sú už dozreté. V čistom a nepoľahnutom poraste možno použiť priamy kombajnový zber. V prípade, že je porast čiastočne poľahnutý, sa odporúča delený zber, ktorý začína pri vlhkosti semien 25 – 30 %. Porasty, ktoré sú silne zaburinené a nerovnomerne dozrievajú, je potrebné desikovať v správnom termíne (6 – 10 dní pred zberom) pri vlhkosti semien pod 35 %. Správny zber a vhodné ošetrenie osiva po zbere je základom dobrej akosti osiva.

 

 

Autor: Ing. Erika Zetochová, VÚRV Piešťany