Stúpajúci záujem o liečivé rastliny súvisí s tradíciami, ako aj hlbokými vedomosťami našich predkov o účinkoch liečivých rastlín a aj jedinom dostupnom prostriedku na liečenie chorôb obyvateľstva. Slovensko má rozmanitý reliéf krajiny, množstvo vodných prameňov, vysokohorských lúk, močarísk, slnečných oblastí, úrodných pôd, tam všade môžeme nájsť veľkú diverzitu liečivých rastlín. Na využitie prírodného bohatstva a rozšírenie zberu a pestovanie liečivých rastlín nás nabáda ustavične stúpajúca potreba liečiv pre nové ochorenia s novými účinnými látkami.
V Európe je známych asi tisíc druhov liečivých rastlín, z ktorých sa 800 používalo v tradičnom ľudovom liečiteľstve. V oficiálnej medicíne sa v súčasnosti používa približne 300, na Slovensku 150 domácich a 70 dovážaných druhov rastlín s liečivými účinkami. Na základe viacročných výsledkov výskumu a ich aplikácii v pestovateľskej praxi je spracovaná technológia pestovania 30 druhov liečivých rastlín, z toho polovica pripadá na veľké plochy (HABÁN, 1996).
Na Slovensku sa pestovateľské plochy liečivých rastlín pohybujú od 463 hektárov do 2800 hektárov v závislosti od ročníkov, klimatických, pôdnych, odbytových a hlavne dotačných podmienok pre pestovateľov. Ďalšie neevidované pestovateľské plochy sa nachádzajú v rodinných záhradkách a u malopestovateľov.
Aj v rámci svetovej medicíny sa čoraz častejšie ukazuje potreba liečivých rastlín, ktoré majú v terapeutickej praxi svoje pevné miesto. Výskumné ústavy, vysoké školy, ale aj botanické záhrady a arboréta sa zaoberajú pestovaním, morfológiou, zložením, ochranou a uchovávaním liečivých rastlín v podmienkach ex situ, in situ a on farm. Na Slovensku túto úlohu plnia univerzity a výskumné ústavy, uchovávaním a hodnotením liečivých rastlín sa zaoberá NPPC VÚRV Piešťany – Génová banka SR.
V Génovej banke SR je uložených 271 genetických zdrojov liečivých rastlín – 126 druhov a 62 rodov liečivých rastlín. Zhromažďovanie a hodnotenie genofondu liečivých rastlín je zamerané hlavne na druhy domáceho pôvodu zo zberových expedícií, povolené odrody, staré a krajové odrody, napríklad: repík lekársky (Agrimonia eupatoria L.), bazalka pravá (Ocimum basilicum L.), leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica (L.) Holub.), nechtík lekársky (Calendula officinalis L.), rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.), dúška vajcovitá (Thymus pulegioides L.), dúška včasná (Thymus praecox Opiz), mydlica lekárska (Saponaria officinalis L.), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L.), skorocel prostredný (Plantago media L.), palina pravá (Artemisia absinthium L.), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum L.), ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum Crantz.), levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia Mill.), mäta (Mentha L.), jablčník obyčajný (Marrubium vulgare L.), echinacea (Echinacea purpurea (L.) Moench), ligurček lekársky (Levisticum officinale W.D.J.Koch), slez maurský (Malva mauritiana L.), yzop lekársky (Hysssopus officinalis L.), ibiš ružový (Alcea rosea L.), valeriana lekárska (Valeriana officinalis L.), šalvia lekárska (Salvia officinalis L.), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare L.), medovka lekárska (Melissa officinalis L.), čistec lesný (Stachys sylvatica L.) divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum Bertol.), fenikel (Foeniculum vulgare Mill.), veronika lekárska pravá (Veronica officinalis L.), saturejka záhradná (Satureja hortensis L.), pestrec mariánsky (Silybum marianum (L.) P. Gaertn.), kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.), rasca lúčna (Carum carvi L.), rumanovec farbiarsky (Cota tinctoria (L.) Gay), echinacea bledá (Echinacea pallida L.), benedikt lekársky (Cnicus benedictus L.), majorán záhradný (Majorana hortensis Moench.), rebríček bertrámový (Achillea ptarmica L.), zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea L.).
Na základe našich skúseností s genofondom liečivých rastlín môžeme odporučiť pestovanie niektorých liečivých rastlín na malých rodinných farmách. Tieto druhy sa vyznačujú jednoduchou agrotechnikou; odolnosťou voči chorobám a škodcom; produkty (drogy) sú stabilné a môžu byť skladované po dlhšiu dobu; majú exportný potenciál a rovnako aj miestne použitie; ich pestovaním sa vytvárajú nové pracovné príležitosti.
Bazalka pravá Ocimum basilicum L.
Porast sa zakladá priamo výsevom, alebo výsadbou priesad (po 15. máji). Bazalka potrebuje hlboké kypré pôdy s dostatkom vápnika a vhodnou predplodinou sú okopaniny. Spon výsadby je 0,30 – 0,45 m x 0,30 m. Bazalka je citlivá na mráz, povolená odroda sa volá Ohře. Zbiera sa vňať na začiatku kvitnutia 0,20 m vysoká, suší sa v tieni do 35 °C. Úroda je približne 0,8 – 1,2 t.ha-1. Bazalka sa používa ako korenina, v kozmetike, aromatikum, karminatívum, antiseptikum.
Majorán záhradný Majorana hortensis Moench.
Porast sa zakladá priamo výsevom, alebo výsadbou priesad (po 15. máji). Majorán sa sadí do hlinito-piesočnatých pôd s dostatkom humusu, je náročný na teplo a svetlo. Potreba osiva na hektár je 4,5 – 5,0 kg na výsev priamo. Vzdialenosť riadkov je 0,3 – 0,45 m, priesady sa sadia do sponu 0,3 – 0,5 x 0,10 – 0,15 m. Povolená je odroda Marcelka. Vňať sa zberá viackrát do roka, asi 50 mm nad zemou, suší sa v tieni do 40 °C. Majorán je korenina, má veľké využitie v kuchyni, podporuje trávenie.
Nechtík lekársky Calendula officinalis L.
Porast sa zakladá priamo výsevom (do 15. apríla). Nechtík obľubuje hlinité, stredne ťažké humózne pôdy, pozemky orientované na slnečné a chránené miesta. Organizácia sejby: výsevok je 200 – 400 g na 100 m2, šírka riadkov 0,4 – 0,5 m. Povolená je odroda Plamen. Na sušenie sa používajú jazykovité kvety bez kalicha, alebo celé kvetné úbory s kalichom, úroda sušených kvetov 15 – 20 kg na 100 m2. Nechtík má protizápalový účinok, využíva sa v kozmetike aj v potravinárstve.
Rumanček kamilkový Matricaria recutita L.
Vysieva sa priamo, najlepšie na hlinito-piesočnaté pôdy, má vysoké nároky na svetlo, vhodné predplodiny pre rumanček sú obilniny a olejniny. Rumanček sa vysieva v troch termínoch: skorý jesenný výsev (od 15.8. do 25.9.), neskorý jesenný výsev (od 20.10.), skorý jarný výsev (po 15. marci). Povolené sú slovenské odrody Bona, Novbona, Lutea, Goral a česká odroda Bohemia. Zberajú a sušia sa celé kvety v sušiarni do 35 °C, úroda býva 350 – 800 kg.ha-1. Rumanček má protizápalové účinky, používa sa na liečbu kožných ochorení, v kozmetike a v potravinárstve.
Dúška tymianová Thymus vulgaris L.
Produkčný porast sa zakladá priamo výsevom v apríli, alebo výsadbou priesad (marec). Dúška obľubuje ľahké vápenaté hlinitopiesočnaté pôdy, potrebuje teplé, slnečné a chránené plochy. Organizácia sejby: výsevok 20 – 50 g.100 m2 na priamy výsev do riadkov 0,45 m, priesady sa vysádzajú do sponu 0,45 x 0,20 – 0,30 m. Povolená odroda sa volá Krajový. Zberá sa vňať na začiatku kvitnutia, za suchého počasia, výška strniska 50 – 100 mm. Vňať sa suší do 35 °C, úroda je 20 – 40 kg 100 m2. Tymian je korenina, lieči choroby dýchacích ciest, má antibakteriálne a protizápalové účinky.
Levanduľa úzkolistá Lavandula angustifolia L.
Produkčné plochy sa zakladajú priamo výsevom (marec – apríl), spoľahlivejšia je výsadba priesad. Levanduľa vyžaduje ľahké, suché vápnité pôdy, slnečné a pred vetrom chránené polohy, exponované na južných svahoch. Organizácia sejby: výsevok 20 – 40 g.100 m2 na priamy výsev do riadkov 0,45 m, priesady sa vysádzajú do sponu 0,20 x 0,20 m. Povolená odroda je Krajová. Zber kvetu je postupný od júla do augusta, sušenie je najlepšie vo zväzkoch do teploty 35 °C, úroda suchých kvetov je 2 – 5 kg na 100 m2, úroda vňate je 15 – 20 kg.100 m2. Levanduľa je výborné antiseptikum, má účinok na centrálnu nervovú sústavu ako sedatívum, používa sa v kozmetike a potravinárstve.
Mäta pieporná Mentha x piperita L.
Množí sa iba vegetatívne. Pre rast a produkciu vyžaduje kvalitné černozemné a hnedozemné pôdy, vhodnou predplodinou sú okopaniny a olejniny. Vysádza sa na jeseň alebo na jar výhonkami, vzdialenosť riadkov 0,60 m, na 100 m2 je potrebných 1500 – 2000 kusov priesad. Povolená je odroda Perpeta. Vňať sa zberá dva až trikrát za rok, suší sa pri teplote do 35 °C, úroda suchej vňate je 30 – 40 kg.100 m2. Mäta má protizápalový a antiseptický účinok, má rôzne vnútorné aj vonkajšie použitie v kozmetike, potravinárstve.
Medovka lekárska Melissa officinalis L.
Môže sa siať priamo zo semena (marec – apríl), ale výhodnejšia je výsadba priesad (druhá dekáda mája). Medovka potrebuje hlinito-piesočnaté až hlinité pôdy, humózne, má vyššie nároky na teplo. Založenie produkčného porastu: výsevok je 0,4 – 0,6 kg.ha-1, vzdialenosť riadkov 0,45 m, priesady sa sadia do sponu 0,3 x 0,3 – 0,5 m. Povolená je odroda Citra. Zberá sa vňať tesne pred kvitnutím, dva až trikrát za rok, suší sa do 35 °C, úroda suchej vňate je 20 – 40 kg.100m2. Najčastejšie použitie je pri nervových ochoreniach, ako sedatívum, na uvoľnenie kŕčov, v kozmetike, v potravinárstve.
Pamajorán obyčajný Origanum vulgare L.
Môže sa siať priamo semenom (marec – apríl), alebo výsadbou priesad. Nie je náročný na pôdu, pestuje sa na zásaditých a výhrevných pôdach. Založenie porastu: výsev skoro na jar do riadkov 0,5 m, alebo priesady do sponu 0,5 x 0,3 m. Zberá sa kvitnúca vňať, suší sa pri teplote do 35 °C, úroda suchej vňate je 1,8 – 2 t.ha-1. Využíva sa ako korenina, na liečbu respiračných ochorení, ako mierne antiseptikum, na ochorenia nervovej sústavy.
Repík lekársky Agrimonia eupatoria L.
Produkčný porast sa môže zakladať priamo semenom (na jeseň), alebo výsadbou priesad (september – október). Repík potrebuje piesočnato-hlinité, humózne, vápenaté pôdy, má nízke nároky na vlahu, semená je potrebné pred výsevom stratifikovať. Výsev sa robí do riadkov širokých 0,40 m, priesady sa vysádzajú do sponu 0,4 x 0,3 m. Povolené sú odrody Krajový a Peter. Zberá sa kvitnúca vňať na začiatku kvitnutia, úroda vňate je 50 – 60 kg.100 m2. Repík má protizápalový účinok, pomáha pri hojení rán, na žalúdočné a črevné katary.
Šalvia lekárska Salvia officinalis L.
Založenie produkčnej plochy je možné priamo semenom (marec – apríl), alebo výsadbou priesad (máj alebo september). Šalvia potrebuje hlinito-piesočné, vápenaté, stredne ťažké pôdy, vhodnou predplodinou sú okopaniny, strukoviny, zeleniny. Potreba osiva je 4,5 – 5,0 kg.ha-1. Povolená je odroda Krajová. Zberajú sa listy alebo bylinné zakončenia tesne pred kvitnutím, suší sa pri teplote do 35 °C, úroda suchej vňate je 3,0 – 3,5 t.ha-1. Šalvia má protizápalové účinky, používa sa na kloktanie, liečenie hnisavých rán, znižuje koncentráciu cukru v krvi.
Yzop lekársky Hyssopus officinalis L.
Vysieva sa priamo semenom (apríl), alebo sa vysádzajú priesady (máj). Potrebuje ľahké až stredne ťažké vápenaté, piesočnato-hlinité pôdy, slnečné teplé a chránené pozemky. Na hektár je výsevok 0,6 – 0,8 kg, vzdialenosť riadkov je 0,3 – 0,5 m, priesady sa vysádzajú do sponu 0,45 x 0,45 m. Povolená je odroda Blankyt. Zberá sa vňať na začiatku kvitnutia zrezaním alebo skosením vo výške 0,15 m nad povrchom, suší sa pri teplote do 35 °C, úroda vňate je 25 – 40 kg na 100 m2. Yzop má protizápalové účinky, používa sa proti nadmernému poteniu, lieči aj choroby dýchacích ciest.
Liečivé rastliny používame nielen na získanie zdravia, na jeho ochranu a prevenciu, ale i ako potravu, na výrobu čajov, liečiv, na výrobu prísad do kozmetických výrobkov, prípadne ako koreniny. Poznávanie účinkov liečivých rastlín prispieva k lepšiemu pochopeniu ich úžitku, ktorý je často mnohostranný. Všeobecne platí, že liečba bylinkami kladie väčší dôraz na celkový stav jedinca, ako na konkrétne ochorenie alebo choroby, ktorými pacient trpí a použitie bylín je základnou súčasťou všetkých systémov tradičnej medicíny.
Je veľmi žiaduce udržať a ďalej pestovať dostatočné množstvo liečivých rastlín hlavne pre domácu potrebu. Na tento účel môže slúžiť aj pestovanie liečivých rastlín na malých rodinných farmách ako doplnkový sortiment fariem. Génová banka SR je otvorená spolupráci s farmármi hlavne v oblasti regenerácie vzácnych vzoriek slovenského genofondu rastlín ako i repatriácii komodít do pôvodných oblastí výskytu i udržovaniu vzoriek on farm.
| Tabuľka: Pestovateľské plochy liečivých rastlín v ha | |||||||
| rok | Liečivé rastliny | Paprika koreninová | Rasca | Tabak | Ostatné koreninové rastliny | Koreninové a liečivé rastliny spolu | |
| 2007 | 799,49 | 191,69 | 162,37 | 655,91 | 69,73 | 1869,19 | |
| 2008 | 745,71 | 109,05 | 95,73 | 20,43 | 46,34 | 1026,26 | |
| 2009 | 622,09 | 60,45 | 90,85 | 19,19 | 45,22 | 837,8 | |
| 2010 | 905,22 | 83,35 | 513,75 | 14,57 | 217,11 | 1734 | |
| 2011 | 851,41 | 59,11 | 382,62 | 16,41 | 42,81 | 1352,36 | |
| 2012 | 1326,58 | 54,08 | 113,86 | 0 | 21,58 | 1532,1 | |
| 2013 | 1817,86 | 35,51 | 130,18 | 23,28 | 54,55 | 2038,1 | |
| 2014 | 2222,17 | 45,54 | 0 | 0 | 33,78 | 2359,94 | |
| 2015 | 2649,58 | 78,52 | 30,3 | 12,34 | 30,2 | 2800,94 | |
Zdroj: Štatistický úrad SR
Autor: Ing. I. Čičová, PhD., NPPC VÚRV Piešťany
