Témou konferencie „Biodiverzita, jej význam v poľnohospodárstve“ organizovanej Kujawsko-pomorským poľnohospodárskym poradenským centrom bolo oboznámiť účastníkov s problematikou schémy plánovanej v rámci druhého piliera novej SPP, týkajúcej sa vytvorenia dlhodobých kvetinových pásov na ornej pôde.
Podľa definície bude schéma „Viacročné kvetinové pásy“ spočívať v zakladaní a udržiavaní viacročných kvetinových pásov. Cieľom takýchto aktivít je obohatiť biodiverzitu a vidiecku krajinu, ako aj poskytnúť miesto pre život a potravinovú základňu pre užitočné organizmy. Sadzba platby bude 910 eur/ha. Bude k dispozícii majiteľom fariem s výmerou poľnohospodárskej pôdy nie menšou ako 1 ha, ktorí sa zaviažu na 5 rokov. Na platbu budú pritom oprávnené plochy nie menšie ako 0,1 ha.
Predpisy určia minimálnu šírku (3 – 9 metrov) a dĺžku (najmenej 35 metrov) kvetinových pásov na ornej pôde, minimálnu vzdialenosť medzi pásmi (najmenej 50 metrov), termín sejby zmesi a podmienky kosenia vegetácie (50 % plochy pásu raz ročne). V súčasnosti je známe aj to, že kvetinový pás by mal byť aspoň 10 druhov – presný zoznam druhov, ktoré je možné do zmesi použiť, bude upresnený neskôr.
Predpisy zakážu premenu existujúcich trvalých trávnych porastov na kvetinové pásy. Okrem toho je v týchto oblastiach zakázaná orba, pastva, používanie minerálnych a prírodných hnojív, kalov a prípravkov na ochranu rastlín. Kvetinové pásy tiež nemožno použiť ako miesta na skladovanie hnoja, sena, slamy a odpadu, alebo ako prístupové cesty.
V prvom roku vegetácie možno rastliny vysiate v kvetinovom páse kosiť dvakrát. Prvá kosba by sa mala realizovať, keď rastliny dosiahnu výšku 30 – 40 cm a výška rezu je najmenej 8 cm. Druhá kosba prebieha na jeseň alebo 6 – 8 týždňov po prvej kosbe. Aby biomasa rezaných rastlín nebránila rastu kvetného pásu a netvorila miesto pre rozvoj patogénnych húb, je potrebné ju ihneď z pásu odstrániť. Pravidelné kosenie kvetinových pásov je nevyhnutné na zamedzenie rozvoja nežiaducich druhov burín bez použitia prípravkov na ochranu rastlín.
Zavedenie kvetinových pásov v novej SPP bude príležitosťou na získanie dotácií EÚ, avšak, ako zdôraznili rečníci na konferencii, nemal by to byť jediný dôvod na ich zavedenie na poľnohospodársku pôdu. Hlavným účelom zakladania kvetinových pásov je obohatenie biodiverzity a zlepšenie hodnoty krajiny v danom území. Kvitnúce plochy majú byť podľa predpokladov aj nástrojom ochrany poľnohospodárskych plodín a zlepšovania vlastností a vlhkosti pôdy.
Spomedzi výhod kvetinových pásov, pozitívne ovplyvňujúcich biodiverzitu, prednášajúci spomenul, že sú útočiskom, rozmnožovaním a zdrojom potravy mnohých živočíšnych druhov. Medzi nimi je veľa spojencov poľnohospodárskej výroby: dravý hmyz, plazy, obojživelníky a vtáky, ktoré sa živia škodcami plodín, ako aj užitočný opeľujúci hmyz. Udržiavanie kvetinových pásov môže mať pozitívny vplyv na retenciu dažďovej vody a zníženie povrchového odtoku. Pomáhajú tiež znižovať stratu humusu z pôdy, ba dokonca podporujú jeho tvorbu. Vhodný výber rastlinnej zmesi umožňuje využiť pokosenú biomasu kvetinových pásov ako zelené organické hnojivo. Bohužiaľ, kvetinové pásy neposkytujú len výhody.
„Musíme si uvedomiť, že každý typ ekologickej infraštruktúry môže mať na jednej strane toľko výhod ako nevýhod,“ zdôraznil Dr. Marcin Grabowski.
Kvetinové pásy sú, ako už bolo spomenuté, útočiskom nielen pre užitočné druhy, ale bohužiaľ aj pre tie, ktoré považujeme za škodcov, napríklad hlodavce. Marcin Grabowski upozornil, že v zmesi rastlín pre kvetinový pás sa treba vyhýbať takým druhom, ktorých semená môžu byť potravou pre neželaných návštevníkov polí. Umiestnenie kvetinových pásov na ornú pôdu ohrozuje aj rozšírenie burín (napr. maku). Pruh kvetov sa tak môže stať zdrojom zaburinenia okolitej pôdy.
Zo zdroja: iung.pl
Pripravil: Tomáš Baran
