Vplyv klímy na zmenu dominancie chorôb slnečnice

V nadväznosti na teplotnú zmenu klímy a pomeru teploty ku zrážkam došlo v ostatných 20 rokoch k výraznej zmene v dominancii chorôb slnečnice (ale aj iných plodín). Táto zmena by mala byť dôvodom k niektorým zmenám v technológii pestovania plodín. Otepľovanie prostredia má za následok rozširovanie tzv. „teplomilných“ chorôb a škodcov z južných oblastí smerom na sever. Súčasne dochádza taktiež k zmene výskytu a doby infekcie „vlhkomilnými“ patogénmi. Mení sa aj dopad ochorení rastlín na produkciu.

 

Lineárny trend nárastu teploty za ostatných 50 rokov je teraz takmer dvojnásobný pri porovnaní s posledným storočným trendom. Dosahuje už 0,13 ^OC za jedno desaťročie. Nedochádza ale k nárastu zrážok. Preto sa v našich najteplejších oblastiach, ktoré sú súčasne najsuchšie, zvyšuje odpar vody. Ak rátame s nižším využitím prívalových zrážok, ktorých výskyt sa stáva „normálom“, musíme konštatovať nárast poľnohospodárskeho sucha (viď portál http://www.intersucho.cz). Nedostatok vody a s ním aj živín vedie k ďalším dôsledkom. Pri slnečnici sú úbory menej opeľované, čím sa znižuje podiel vyvinutých nažiek a ich hmotnosť. Tiež napr. nekvalitný koreňový systém (doskovité korene) zvyšuje predpoklad lámania a vyvrátenia rastlín, resp. vedie k poliehaniu porastu slnečnice. Rastliny s málo funkčnými koreňmi majú sklon k skoršiemu kvitnutiu, k ľahšiemu ochoreniu, k rýchlejšiemu rozvoju patogénov a v konečnom dôsledku ku núdzovému dozrievaniu slnečnice.

Napr. v r. 2015 sa koncom augusta masívne rozvinula infekcia černí, ktorú vtedy ešte pestovatelia takmer nepovažovali za významného patogéna. Svojou nenápadnou škvrnitosťou tento patogén ničí vodivé pletivá a jeho infekčnosť sa výrazne zvyšuje s nárastom veku slnečnice.  

Aj keď po jari je predsa len vyššia vlhkosť, dochádza ku zmene pôvodnej dominancie „chladnomilných a vlhkomilných“ chorôb.

Fómové černanie stonky, biela hniloba a pleseň sivá zmenili svoje poradie dôležitosti.

 

V súčasnej dobe sa poradie škodlivosti chorôb, čo platí aj pre Slovensko, zmenilo nasledovne:

Deformácie stoniek, zníženie odolnosti rastliny už pri vzchádzaní, núdzové dozrievanie rastlín slnečnice spôsobuje najčastejšie:

1. Biela (sklerotíniová) hniloba, pleseň sivá (bothritis) a popolavá hniloba slnečnice (striebritosť stonky – výrazne ročníkový výskyt). Ide o „klasické“ choroby s rovnakými príznakmi.
2. Čierna škvrnitosť stonky (fómové černanie). Na stonke sa objavujú často aj škvrny, na ktorých sa vždy vytvorí veľké množstvo pykníd, bez ohraničenia, pripomínajúcich pleseň sivú.
3. Verticíliové vädnutie slnečnice, najskôr ako listová škvrnitosť, zožltnutie poloviny listu alebo „hranatosť“ stonky (zvýraznená žilnatina).
4. Bakteriálne lézie na stonke a úbore. Narastajúci výskyt, najčastejšie v nádorkoch a hnilých častiach rastlín, zaznamenáva baktéria Erwinia carotovora Carotovora a E. carotovorasubsp. Atroseptica. I pri baktériách je potrebné občas pristúpiť na zmeny názvu (ak sú vedecky podložené) – názov Erwinia sa zmenil na Pectobacterium carotovorum, subsp. carotovorum a P. atrosepticum.

Tieto choroby predstavujú skupinu tzv. vlhkomilných skorých chorôb. Je potrebné si uvedomiť, že ich infekcia prebieha už na vzchádzajúcich rastlinách.

 

 

V r. 2017 sme hodnotili výskyt chorôb slnečnice na stanici ÚKSÚP v Želiezovciach. Z výsledkov možno konštatovať, že výskyt všetkých podstatných chorôb tejto plodiny je z hľadiska dominancie výskytu veľmi podobný v SR aj ČR. V neošetrenom odrodovom pokuse veľmi výrazne prevládalo alternáriové a fómové ochorenie, ako aj napadnutie rastlín bakteriálnymi léziami na stonku. Vyskytovala sa aj biela hniloba, botritída, rhizopusové hniloby a bakteriálne hniloby úborov. Baktérie sa vyskytovali od drobných penivých ložísk až po rozsiahle zahnívajúce časti stonky alebo úboru.

Bakteriálne hniloby vzchádzajúcich rastlín sa už na klíčiacich rastlinách vyskytovali v závislosti od podmienok klíčenia. Pri chladnom počasí vznikajú bakteriálne lézie už na klíčnych lístkoch a sú ovplyvnené aj správnym obrábaním pôdy. Neskoré vzchádzanie vedie okrem iného aj k eliminácii účinnosti moridla, čo zvyšuje aj výskyt primárnych infekcií plesní slnečnice.

Následný rozvoj bakterióz, plesní a černí slnečnice (v tomto prípade skrútenie klíčnych rastlín, vznik nitkovitých klíčencov alebo ich odumieranie ešte pred vzídením na povrch pôdy), rozvoj plesni sivej (a poškodenie rastlín pôdnymi škodcami a zverou) viedlo i v r. 2017 k značnému preriedeniu porastov. Na obmedzenie účinnosti moridla „čakala“ aj pleseň slnečnicová. Jej výskyt narastá s nedokonalým ničením výdrvu slnečnice v následných plodinách, najmä vtedy, ak je slnečnica pestovaná v kratšej dobe po sebe ako 4 roky. Výskyt plesne slnečnicovej je tak možné dnes už hodnotiť ako lokálny až plošný. Výrazná medzerovitosť porastu sa pri slnečnici  negatívne odrazí na úrode.

Alternáriová škvrnitosť (Alternaria sp.) je prenášaná osivom alebo z pôdnej zásoby trvalého mycélia. V r. 2017 sa objavila síce v menšom rozsahu (stredný až nižší infekčný tlak) ako v r. 2015 a 2016, no išlo o celoplošný výskyt. Až v závere vegetácie, pred zberom, sa infekcia rozbehla a veľa pestovateľov malo čierno prašivý zber.

 

Niekoľko poznámok:

• Infekcia stoniek, listov a úborov prebieha pri teplote 8 – 30 ^O
• Infekčná zóna sa vytvorí za vlhka už v priebehu 2 dní.
• Rozvoj infekcie (z latentného stavu) prebehne pri 10 – 20 ^OC, pričom sa urýchľuje zvýšením teplôt a vlhkosti.
• Infekciu podporuje stres rastliny (abnormálne teploty, sucho, poškodenie, nedostatok živín a pod.).

Infekčnosť patogéna stúpa s vekom rastliny !!!, preto sa prejavuje v čase dozrievania, produkuje alternariin a ďalšie mykotoxíny do nažiek !!!

Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum) ako infekcia klíčnych rastlín z mycélia v nažkách má svoj plný rozvoj na listoch a stonkách podmienený ovlhčením rastliny (podobne ako fómové černanie stoniek).

Fomová hniloba (černanie stoniek, Phoma MacDonaldii = Phoma -oleracea f. helianthi) – je infekcia klíčnych listov vzchádzajúcich rastlín mycéliom alebo pyknospórami v nažkách, alebo z pôdnej zásoby. Choroba sa neskôr dostáva na stonku, najčastejšie v miestach listových rapíkov.  

Pri aplikácii fungicídov proti bielej hnilobe na stonkách sa účinok výrazne odlišuje pri rozdielnych termínoch ošetrenia. Pri rovnakom termíne sa v účinku rôzne fungicídy neodlišujú. Pre intenzívny rozvoj príznakov choroby musí ovlhčenie trvať 12 hodín, v zásade ho ale nemusí vyvolať dážď, stačí vznik rosného bodu. K nemu dochádza pri vzdušnej vlhkosti nad 85 % pri znížení teploty (večer alebo nadránom). Preto je potrebné sledovať priebeh týchto meteorologických faktorov vnútri porastu slnečnice (ale i repky). Potom sa nebude striekať naslepo (systém „ja som sa poistil“). Toto platí aj pri kombinovaných infekciách fómového čiernania a plesne sivej.

Zaujímavá situácia nastala v r. 2017 pri najškodlivejších chorobách (fóma, černe) spôsobujúcich núdzové dozrievanie. Ide o súbeh dôsledkov týchto chorôb (a ďalších, napr. biela sklerotíniová hniloba, pleseň sivá na stonke a verticílium na stonke), ktorých dopad je daný rozsahom doby počas ktorej v poraste pôsobia. Biela hniloba sa vyskytuje skôr ohniskovo.

Verticíliové vädnutie (Verticilium dahliae, V. albo-atrum)   je patogén, ktorý infikuje priamo krčky a korene rastlín, rozvoj choroby ale nastáva veľmi neskoro, najčastejšie v období butonizácie pri vysokej teplote pôdy; škodlivosť  podporuje sucho a vysoké teploty pôdy v butonizácii, na poraste sa príznaky rozvíjajú až vo fáze konca butonizácie, kvitnutia alebo dozrievania (najmä po prívalových dažďoch).

 

 

Biologická ochrana. Po aplikácii prípravku Contans (zatiaľ ale pri repke a maku) sa prejavilo výrazné zníženie núdzového dozrievania spôsobeného verticíliovým vädnutím. Podobne pôsobili i prípravky:

• Gliorex, alebo Polyversum aplikované do pôdy, alebo na osivo (bez moridiel).
• Hirundo, Prometheus, Serenade ASO na povrch pôdy a na vzídené rastliny.
• Fungicídne ošetrenia – zatiaľ ročníkovo rozdielne, ale vždy znižujúce výskyt infekcie, ale bez výrazne definovateľného vplyvu.
• Zostáva vysoká účinnosť morenia striebrovými alebo medenými iónmi, mikročasticami alebo nanočasticami proti seedborn forme.

Pleseň slnečnice (Plasmopara halstedii) je primárna infekcia z pôdy alebo z nažiek; choroba sa šíri z osiva i z pôdnej zásoby oospór. Pôdna zásoba narastá hlavne výskytom nezdravých rastlín z výdrvu slnečnice v následnej plodine. Lieči ju významne odrodová odolnosť. Proti jej sekundárnej infekcii nie sú registrované žiadne fungicídy, ale veľmi dobre pôsobí aplikácia PO₃ iónu, ktorý veľmi účinne ničí oosporaceae (peronospora, fytoftora) a je povolený v niekoľkých listových hnojivách!

Septóriová škvrnitosť listov (Septoria helianthi) patrí síce do chorôb obmedzujúcich rastliny, ale pri vzchádzaní ide o relatívne dôležitú chorobu.

Choroby vzchádzajúcich rastlín, mimo verticíliové vädnutie a bakteriálnu škvrnitosť, je ich možné takmer vylúčiť dobrým fungicídnym morením. A veľkú väčšinu hubových i bakteriálnych patogénov je možné výrazne obmedziť aktivizáciou baktérií rozkladajúcich pozberové zvyšky z nezdravých rastlín (aplikácia kvapalného NH₄ hnojiva, priamo na pozberové zvyšky a ich okamžité zapravenie do pôdy). Proti baktériám je účinné iba použitie iónov, mikročastíc alebo nanočastíc striebra, aplikovaných do moridla alebo v podobe mimokoreňovej výživy na vzídené rastliny. Ale pre dobrú fungicídnu účinnosť moridla je nutné skoré klíčenie osiva, inak dôjde k hydrolýze fungicídnych (prípadne i insekticídnych) látok.

Je faktom, že boj proti každej z chorôb má optimálne obdobie s najvyššou účinnosťou fungicídneho zásahu (obr. 1).

Komplex niektorých z niššie uvedených chorôb vyvoláva odumieranie rastlín a núdzové dozrievanie.

Ekonomicky významné choroby úborov slnečnice:

1. Biela (sklerotíniová) hniloba má na úbory slnečnice najväčší dopad i pri nižšej vlhkosti, ako potrebuje pleseň sivá.
2. Pleseň sivá (mokrá hniloba) je na úbore podstatná najmä v butonizácii a potom v závere dozrievania. Tvorí mikroskleróciá a ojedinele aj skleróciá.
3. Suchá škvrnitosť a práchnivenie úborov spôsobované alternáriou alebo rhizopusom sú zatiaľ podceňovanými chorobami slnečnice. Nažky v napadnutej časti úboru sú šupkovité alebo prázdne. Problémom je často obsah mykotoxínov v nažkách.
4. Bakteriálna hniloba úboru. Jej výskyt a dopad narastá v suchých oblastiach. Dokonca i v značne suchých lokalitách sa v r. 2017 objavila rastúca intenzita poškodenia slnečnice bakteriózami na stonke a na úboroch.

 

Z „teplomilných chorôb“ v roku 2017 prekvapila

hrdza slnečnicová, ktorá sa objavila výrazne skôr než obvykle, už okolo poloviny júla, a preto sa na viacerých pozemkoch prejavila na škodlivej úrovni. Dosiahla i na úroveň hodnotenia 2 až 1 na stupnici českého ÚKZÚZ. Táto hrdza má celý svoj vývoj na slnečnici. V Európe obvykle nespôsobuje zatiaľ vážne škody. Vo svete patrí medzi významné choroby slnečnice.

Výsledky roku 2017 ukazujú vynikajúci účinok väčšiny registrovaných fungicídov aplikovaných v T2 (začiatok kvitnutia slnečnice). Zhoršený stav po aplikácii niektorých

fungicídov v T1 je asi spôsobený „vyčistením“ prostredia od iných, nepatogénnych organizmov, ktorí zrejme bránia infekcii listov. Táto hypotéza jednoznačne platí pri baktériách žijúcich v priaznivom zväzku so slnečnicou, ale aj pri niektorých priaznivých hubách. 

 

„Suchomilné choroby“

Popolavá hniloba stoniek (striebritosť – makrofomina stoniek) sa na väčšine lokalít objavila už od poloviny júla 2017. Jej  výskyt bol zaznamenateľný, ale rozvoj príznakov bol pomalý. Jej infekčný tlak bol iba stredný, ale s plošným výskytom.

Sucho spolu s nízkou kvalitou koreňov (a teda i zlou výživou), rovnako ako v roku 2014, urýchlilo počiatok kvitnutia. Na veľkej časti výmery slnečnice bolo síce zaznamenané relatívne dobré opelenie úborov, ale v miestach s výrazným suchom, teplotou a vo veterných polohách bolo možné zaznamenať výrazné zníženie percenta opelených nažiek v strednej časti úboru, až na 50 %.

Pre pestovateľov ale mali horúčavy a suchý vzduch prínos vo výraznom obmedzení rozvoja chorôb na počiatku zrelosti nažiek, teda od začiatku augusta. Ale vzhľadom k nevyrovnanosti zrážok (lokálne rozdelenie s veľkými rozdielmi prídelu vody!), bol priebeh rozvoja chorôb rozdielny (Málek 2017).

Podľa výsledkov fungicídnych pokusov SPZO Praha je ich účinnosť (výskyt príznakov chorôb) na úrovni 30 – 80 %, pričom  je zaujímavé, že vo všetkých rokoch majú všetky fungicídne ošetrenia ekonomicky vyčísliteľný prírastok úrody (s výnimkou jediného roku zo sledovaných 22 rokov!).

 

 

Záver

Fungicíd nezlikviduje chorobu celkom, ale „odloží jej schopnosť škodiť“ na tak dlho, že jej dopad na chorú rastlinu je iba malý alebo takmer žiadny.

Z vlaňajších výsledkov vyplýva, že bolo pre zlepšenie zdravotného stavu výrazne vhodnejšie aplikovať fungicídy v druhom aplikačnom okne (kvitnutie až začiatok dozrievania).

To vyplýva i z vývoja počasia a rozvoja príznakov chorôb v čase.

Okrem iného je možné konštatovať už tradične zrejmý synergický vplyv Velocity pri aplikácii s Bumperom Super. Aplikácia fungicídov spoločne s Velocity alebo niektorými mäkkými lepidlami sa ukazuje účinnejšia pri iných plodinách (mak, repka, repa cukrová a i., vrátane obilnín). Pri týchto plodinách je vhodné použiť aplikáciu lepidiel spolu s použitím „listových“ hnojív spoločne s lepidlom a fungicídom. Táto možnosť napomáha pri „čiernom“ zbere slnečnice po aplikácii (aj keď iba samostatnými lepidlami s hnojivom) na úbory.

Proti černiam niektoré prípravky nemajú dostatočný účinok, alebo nestačí na ich elimináciu, pokiaľ je infekcia chorobou už rozbehnutá v čase aplikácie fungicídu. Platí, že i rhizopusové práchnivenie úboru (väčšinou nerozlišovaná od bielej hniloby nebo plesni sivej) reaguje na ochranu do úborov veľmi dobre.

Možno ešte zopakovať staršie konštatovania, podľa ktorých:

Podľa priebehu počasia je možné posunúť fungicídne ošetrenie ako vo fáze 6 listov, tak vo fáze kvitnutia na trocha neskorší  termín.

Taktiež platí, že doplnenie aplikácie fungicídov pridaním listových hnojív sa javí ako lacný, ale veľmi účinný doplnok. Aplikácia deficitnej živiny na list vedie k zásadnému zvýšeniu akumulácie iných živín do orgánov rastliny.

Mimo tento fakt je nutné uvažovať nad tým, že niektoré vlastnosti hnojív vedú ku zvýšeniu účinnosti fungicídov, ak sú spoločne aplikované.

Je známa účinnosť niektorých živín (hnojív) proti klíčeniu spór i rastu mycélia väčšiny patogénov. Preto ich aplikácia zvyšuje účinnosť fungicídov všeobecne.

Navyše je preukázateľné zvýšenie účinnosti fungicídov (i hnojív) pri súčasnej aplikácii s antitranspirantmi, ako sú Agrovital, Flexi, Insenol, Spodnam, Velocity (zoradené abecedne) a pod.

Účinnosť fungicídov rastie tak zrýchlením ich príjmu vplyvom vlastností hnojiva, ako aj priamo špecifickými fyziologickými a fyzikálne chemickými vlastnosťami použitého hnojiva.

 

Stratégie ochrany proti závažným chorobám stonky a úboru slnečnice:

• Doplnenie aplikácie fungicídov v T1 i T2 prídavkom listových hnojív sa navyše ukázalo, že aplikácia deficitnej živiny na list vedie k veľmi zásadnému zvýšeniu akumulácie iných živín do orgánov rastliny.
• Niektoré vlastnosti hnojív vedú ku zvýšenej účinnosti fungicídov, ktoré pri aplikácii sprevádzajú.
• Forma dodaného fosforu – PO₄ alebo PO₃ ión!! PO₃ ión veľmi účinne ničí oosporaceae (peronospora, fytoftóra) a je povolený v niektorých listových hnojivách!
• Biologická ochrana – najmä vo vlhkých rokoch sa ukazuje celkom zaujímavou v ekonomike produkcie.
• Je dôležité vedieť, že o úrode nerozhoduje absolútny počet celkom zdravých rastlín, ale to, ako dlho chorobu nenecháme rozvinúť na škodlivou úroveň!

 

Autor: Ing. K. Říha, Brno

Preložil: P. Zubal