Výživa včelstiev v poľnohospodárskej krajine

Prísun cukrov, bielkovín, vitamínov, minerálov a vody si včelstvo zabezpečuje prínosom vody, peľu, nektáru a medovice. Medové rezervy nazhromaždené niekoľkými generáciami letných včiel umožňujú ďalšej generácii prežiť chladné zimné obdobie. Každodenné uspokojovanie potrieb včelstva začína zrána uspokojovaním smädu včelstiev.

 

V dopoludňajších hodinách tiež prioritne uspokojuje potrebu bielkovín zberom peľu. Po uspokojení potrieb vody a peľu sa včelstvo sústredí na zber glycidovej potravy, teda nektáru, prípadne medovice.

Včely pri zbere peľu (na rozdiel od nektáru) dávajú prednosť rôznorodosti pred kvantitou, keďže pele z rôznych rastlín obsahujú rôzne spektrá aminokyselín. Z hľadiska biologickej hodnoty je možné zdroje peľu rozdeliť na veľmi výživné (napr. vŕby a ovocné stromy), stredne výživné (väčšina hmyzomilných rastlín), málo výživné (napr. jelša, lieska) až úplne nevýživné (ihličnaté stromy). Takmer 90 % prínosu peľu do úľa pochádza len z veľmi malého počtu rastlín. Na Slovensku je potrebné vyzdvihnúť hlavne význam vŕb, astrovitých rastlín (vrátane púpav a slnečnice), kapustovín (vrátane repky olejky) a bôbovitých rastlín.

Nektár je vodný roztok prírodných cukrov, ktoré rastliny vylučujú v nektáriách. Koncentrácia cukru v nektári sa pohybuje v širokom rozpätí od 20 do 70 %. Pre včely je najatraktívnejší nektár s cukornatosťou nad 50 %. Celková spotreba medu jedným včelstvom je približne 100 kg ročne, vlastný výnos (medná úžitkovosť) je množstvo nad touto základnou spotrebou, ktorá je spojená najmä s výživou lariev a termoreguláciou plodových plôch. Včelári tak od jedného včelstva môžu získať 20 – 40 kg medu, niekedy aj viac. V posledných rokoch sa však stáva, že nevytočia vôbec nič, ponechávajú med vo včelstvách, príp. musia včely dokrmovať aj počas sezóny sirupmi, aby zabránili hladovaniu včelstiev a ich následnému kolapsu.

Praktickí včelári rozlišujú znášky podľa výdatnosti na hlavné a podnecovacie. Na trvalom stanovišti bývajú počas roka spravidla 1 až 2 hlavné znášky. Na Slovensku má potenciál poskytovať hlavnú znášku agát, repka olejka, lipy, slnečnica a ihličnany hostiace producentov medovice. Miestami poskytujú významné množstvá medu aj vŕby, púpava, javory, ovocné stromy, lesná malina, facélia, pohánka či ďatelinoviny. Veľký význam pre vitalitu včelstiev má dolet na druhovo pestré zdroje poskytujúce vyrovnanú podnecovaciu znášku počas celého roka, ako sú kvitnúce lúky, záhradky či parky.

Medovica je cukrový roztok, ktorý vzniká ako bočný produkt látkového metabolizmu v tele niektorých zástupcov polokrídleho hmyzu (rad Hemiptera), predovšetkým vošiek. Tento hmyz nabodáva bunky rastlinných pletív, z ktorých nasáva rastlinné asimiláty. Z miazgy rastlín využívajú vošky, červce a méry predovšetkým dusíkaté látky, vodu a cukry vylučujú ako medovicu, ktorú včely následne zbierajú, predovšetkým z ihličia a listov drevín. Z medovice včely vyrábajú medovicový (ľudovo nazývaný lesný) med.

Na väčšine včelníc Slovenska včelári uskutočnia posledné medobranie a následné zakrmovanie včelstiev v priebehu augusta, keďže po tomto období sa už výdatnejšia nektárová znáška zvyčajne nevyskytne. 

Na produkciu nektáru vplývajú pôdne podmienky, ako je pôdny typ, zásobenie živinami a pôdna vlhkosť. U poľných kultúr sa môžu prejaviť aj iné faktory ako napadnutie škodcami, ošetrenie pesticídmi, repelentami alebo voľba odrody. Teplota vzduchu pôsobí na produkciu aj zber nektáru spravidla kladne (okrem extrémnych horúčav). Rovnako kladne pôsobí vyššia vlhkosť vzduchu. Výrazne negatívny vplyv má vietor (predovšetkým suchý). Pre produkciu a zber nektáru je ideálne bezvetrie, teplota nad 25 °C, vlhko a dusno.

 

Včelársky významné rastliny na ornej pôde

Typickým znakom rastlín pestovaných na poľnohospodárskom pôdnom fonde je vytváranie monokultúr, ktoré môžu poskytnúť nárazové znášky a druhové medy. Na druhej strane po odkvete nektárodajných plodín bývajú v poľnohospodárskej krajine dlhé obdobia úplne bez znášky. Znáškové medzery, vplyv pesticídov a peľová podvýživa následne zhoršujú kondíciu včelstiev.

Pestovateľské plochy vybraných skupín nektárodajných a peľodajných plodín zastúpených na ornej pôde a v ovocných sadoch sumarizuje tabuľka 1. Najvýznamnejšími včelárskymi plodinami pre včelársky sektor sú v súčasnosti olejniny, ktoré v oblastiach Slovenska s intenzívnou rastlinnou produkciou poskytujú prvú (repka olejka) a zároveň aj poslednú (slnečnica) výdatnú znášku. 

Viac ako 40 % slovenských včelníc má vo svojej blízkosti porasty repky. Plný rozkvet repky signalizuje nástup vrcholu jari. Polia s repkou sa v tomto období stávajú najväčším lákadlom pre včely, a na veľkej časti územia Slovenska poskytujú prvú hlavnú znášku. Repkový peľ v tomto období tvorí 70 – 90 % peľových zásob vo včelstvách a tieto zásoby tam zotrvajú často až do vrcholného leta. Aj keď v tomto období pozostáva včelia pastva prevažne z repkovej monodiéty, dobrým zdrojom nektáru a peľu zostáva púpava a dokvitajúce ovocné stromy.

 

Tab. 1: Pestovateľské plochy vybraných včelársky významných plodín na Slovensku v  roku 2021 (v ha).

Plodina	SK spolu	Kraj
		BA	TT	TN	NR	ZA	BB	PO	KE
Repka spolu	136 355	5 008	25 412	10 154	52 329	3 388	11 683	6 552	21 827
Slnečnica	73 584	2 808	16 736	1 843	33 385	10	6 298	2 338	10 163
Strukoviny	13 731	1 013	3 822	937	4 210	648	1 676	609	813
Ovocné sady	5 469	592	759	1 013	1 319	100	956	265	463
Horčica	7 021	438	1 049	880	1 473	33	1 675	539	932
Liečivé rastl.	6 611	93		269	641	659		2 504	1071
Pohánka	1 199		122	235	54		135	278	236

Zdroj: ŠÚ SR

 

Keďže medzi včelárskou verejnosťou panuje názor, že niektoré novovyšľachtené odrody repky a slnečnice medujú veľmi slabo, príp. vôbec, na SPU v Nitre sme sledovali nektárodajnosť, cukornatosť a cukornú hodnotu vybraných 13 hybridov repky a 12 hybridov slnečnice, pričom ani v jednom prípade sme nezaznamenali hybrid, ktorý by bol pre včely úplne neatraktívny.

Najvýznamnejšími poľnými kultúrami poskytujúcimi druhové medy sú už spomínané olejniny repka olejka a slnečnica ročná. Rovnaký potenciál majú aj pohánka či facélia, bývajú však pestované na oveľa menších plochách. Malé výmery mávajú tiež ostatné medonosné rastliny ako sú osivárske porasty krmovín (ďatelina lúčna, purpurová, plazivá, lucerna), horčica, pestrec mariánsky či tekvica. Potenciál obohatiť naše znáškové pomery majú niektoré nové technické plodiny určené na získanie energie z biomasy, ako sú komonice, požlt farbiarsky či vŕby. Určitý význam pre včelárstvo majú aj kukurica siaty a mak siaty, ktoré síce nemajú nektáriá, ale poskytujú včelám peľ.

V minulosti bývali buriny hlavným zdrojom podnecovacej alebo dokonca hlavnej znášky v poľnohospodársky obhospodarovanej krajine. Hlavnými medonosnými burinami boli čistec ročný, reďkev ohnicová a nevädza poľná. Dnes sa v kultúrach repky vyskytujú buriny z čeľade kapustovité, na ktoré z dôvodu príbuznosti nepôsobia selektívne herbicídy, ako sú reďkev ohnicová, horčica roľná či peniažtek roľný. Rizikom pre včely sú otravy pesticídmi, keďže tieto buriny rozkvitajú skôr ako repka, v čase keď poľnohospodári zvyčajne aplikujú postreky do porastov.

Sady a ovocné záhrady sú významným zdrojom nektáru a peľu pre jarný rozvoj včelstiev. Medný potenciál ovocných drevín je však pomerne nízky, prispievajú ku vzniku aromatických jarných medov. Ovocné stromy začínajú kvitnúť od marca približne v poradí marhuľa, broskyňa, čerešňa, hruška, slivka a jabloň. Výdatným zdrojom nektáru sú aj ríbezle a egreše. V podraste záhrad, sadov, príp. vinohradov nachádzame často púpavu.

 

Potreba včelstiev pre opelenie kultúrnych rastlín

Najvýznamnejším hospodárskym prínosom chovu včelstiev je zabezpečenie opeľovania poľnohospodárskych plodín. Odhaduje sa, že 84 % druhov z 264 plodín pestovaných na území Európskej únie je aspoň čiastočne závislých na opeľovaní hmyzom. Päťdesiatdva percent zo 115 hlavných potravinových komodít je závislých od opeľovaní včelami. Mnohé druhy opeľovačov sú pritom v existenčnom ohrození, v Európe hrozí 9 % včelích a motýlích druhov vyhynutie, ďalších 37 % druhov včiel a 31 % druhov motýľov má klesajúcu populáciu. Včelami nerozumieme len včelu medonosnú, ale všetkých druhových zástupcov nadčeľade včely, vrátane čmeľov a samotárskych včiel, ktorých žije na Slovensku okolo 650 druhov. 

Celosvetovo je ročná hodnota opeľovacieho servisu zabezpečovaného hmyzom odhadovaná na 153 biliónov eur, čo predstavuje asi 9,5 % celkovej hodnoty svetovej poľnohospodárskej produkcie. Potreba včelstiev na zabezpečenie opeľovania poľnohospodárskych kultúr rastie v Európe niekoľkonásobne rýchlejšie ako počet včelstiev.

Chov včelstiev je ideálnym spôsobom zabezpečenia opeľovania monokultúr z viacerých dôvodov. Početnosť jedincov vo včelstve sa celoročne udržuje na úrovni 10 000 až 40 000, včelári vedia regulovať rozvoj včelstiev podávaním umelých krmív, chov v úľoch umožňuje ich presuny aj na veľké vzdialenosti v skupinách prispôsobených veľkosti pestovateľských plôch. Včely medonosné sa navyše nešpecializujú na určité druhy rastlín, sú schopné navštevovať aj problematické typy kvetov nepôvodných rastlín, lietajú do vzdialeností až 5 km od úľa, jedno včelstvo je teda schopné zabezpečiť opelenie plochy stoviek hektárov.

Vplyv opelenia včelou medonosnou a ostatnými hmyzími opeľovačmi na úrody vybraných plodín v stredoeurópskych podmienkach je zhrnutý v tabuľke 2.

V tabuľke 3 sú zosumarizované dáta navrhovaného počtu včelstiev vybraných poľnohospodárskych plodín a ovocných stromov v podmienkach Slovenska potrebných na ich dostatočné opelenie podľa slovenských a českých autorov – Popoviča (2008), Veselého et al. (2013) a Rejniča a Schuchmana (2002).

V krajinách s vysokou úrovňou intenzívneho poľnohospodárstva – ako sú napr. USA či Izrael – sú poplatky za prísun včelstiev ku kvitnúcim plochám monokultúr hlavným zdrojom príjmov tamojších včelárov. U nás sa poplatky za opeľovací servis takmer neznáme – s výnimkou ovocných sadov a v minulosti aj semenárskych porastov.

Slovenskí pestovatelia hmyzomilných plodín sa spoliehajú na dolet včiel od hobby včelárov v okolí, a preto často so včelármi nespolupracujú. Zámerné prísuny včelstiev – kočovanie – však zvyšovaniu hektárových úrod poľnohospodárskych plodín prospievajú. Na základe zahraničných štúdií sa po prísune včelstiev k repkovým monokultúram úrody zvýšili o 11 % v porovnaní s plochami, kde sa pestovatelia spoliehali len na prirodzene sa vyskytujúcich opeľovačov (vrátane doletu včiel od záujmových včelárov v okolí). V súčasnosti kočovanie so včelstvami praktizuje asi 13 % slovenských včelárov.

 

Tab. 2: Vzťah kvality opelenia rôznymi opeľovačmi k veľkosti úrody a priemerné percento zvýšenia úrody semien a plodov po opelení včelami.

Názov plodiny	Produkcia plodov alebo semien po opelení (Veselý, 2013)		Priemerné percento zvýšenia úrod semien a plodov po opelení včelou (%) (Popovič, 2008)
	včelou medonosnou (t/ha)	ostatnými opeľovačmi (t/ha)
jabloň	6,0	0,5 – 4,4	95,0
hruška	7,0	0,1 – 0,2	92,0
čerešňa	6,0	1,0 – 3,8	93,5
slivka	7,5	1,2 – 1,9	42,9
broskyňa	6,5	2,9 – 5,6	neudáva
egreš	10,0	2,6 – 4,1	17,2
ríbezľa červená	12,0	3,6 – 6,6	8,8
ríbezľa čierna	5,0	2,0 – 3,5	21,9
repka ozimná	2,5	1,5 – 2,0	22,5
horčica	1,2	0,6 – 0,9	85,5
ďatelina lúčna	0,3	0 – 0,1	45,0
lucerna	0,2	0 – 0,1	35,0
vika	0,7	0 – 0,3	neudáva
bôb	3,0	2,0 – 2,5	47,3

 

Budúcnosť súžitia pestovateľov a včelárov

Dostupnosť a kvalita včelej pastvy sa dramaticky zmenila predovšetkým za ostatné polstoročie v dôsledku nástupu intenzívneho poľnohospodárstva. Ako príklady zmien v poľnohospodárstve môžeme uviesť nástup umelých hnojív, ktoré vytlačili z osevných postupov strukoviny, masívne používanie herbicídov brániacich rastu kvitnúcich burín na poliach a ich okrajoch, kosba krmovín ešte pred ich rozkvetom za účelom zvýšenia obsahu bielkovín, aplikácia dusíkatých hnojív na pasienkoch podporujúcich rast tráv na úkor kvitnúcich rastlín a pod.

Krajina ovplyvnená činnosťou človeka (zastavané oblasti a orná pôda) má negatívny vplyv na výskyt a druhovú rôznorodosť opeľovačov, tento vplyv však môže byť zmiernený blízkosťou prírodných biotopov. Expanzia mestských a prímestských oblastí má na životné prostredie podobné negatívne účinky ako intenzifikácia poľnohospodárstva. Početnosť hmyzích opeľovačov ako aj početnosť návštev kvetov má smerom od mesta k vidieku stúpajúci gradient, paradoxne sú však v záhradkách a parkoch aj vysoko urbanizovaných oblastí lepšie podmienky pre opeľovačov ako vo vidieckej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvom. Vylepšovanie úživnosti okolia včelníc je možné vysádzaním zmesí kvitnúcich nektárodajných rastlín, pričom pri zostavovaní zmesí je potrebné myslieť na to, aby produkcia nektáru a peľu bola vyrovnaná počas celého dňa aj sezóny.

Negatívny vplyv trendov vo využívaní pôdy a jej fragmentácie sa ešte zvýrazní klimatickými zmenami, ktorých razantný nástup už nakoniec pociťujeme hlavne v poslednej dekáde. Zmena klímy nie je spojená len s otepľovaním, predpokladá sa aj zvýšenie extrémnych poveternostných javov, ako sú prívalové dažde, záplavy a suchá. Vplyvom klimatických zmien bude znížená dostupnosť vody na Slovensku a to najmä na juhu. Viac zrážok bude v zime, najmä na severe (20 % a viac), častejšie budú zimné povodne. Vegetačné obdobie sa síce predĺži o 43 – 84 dní, ale produkčný potenciál plodín sa má pritom do roku 2075 znížiť až o 47 %. Úbytok včelej pastvy vyvolá zvýšenú potrebu kočovania so včelstvami.

Sporadicky sa vyskytujú konflikty medzi pestovateľmi a včelármi, spôsobené hlavne prípadmi otráv včelstiev. Mnohí včelári sa monokultúram na ornej pôde vyhýbajú nielen z dôvodu prevencie pred otravami, ale aj z dôvodu, že v ostatných  rokoch sú znášky nektáru z týchto plôch malé, niekedy až nulové. O možných príčinách sme hovorili v čísle 6/2020 tohto časopisu. Obmedzenie používania pesticídov presadzuje aj úspešná európska občianska iniciatíva „Zachráňme včely a poľnohospodárov! Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie“, ktorej sa podarilo koncom minulého roka zozbierať vyše 1,2 milióna podpisov občanov EÚ. Stala sa tak jednou z mála úspešných petičných iniciatív, o ktorej musí podľa vnútorných pravidiel EÚ začať rokovať Európska komisia. 

 

Tab. 3: Navrhovaný počet včelstiev na opelenie 1 ha plodiny.

Poradové číslo a názov plodiny		Navrhovaný počet včelstiev na opelenie 1ha			Potreba opelenia (Popovič, 2008)
		Popovič (2008)	Veselý et al. (2013)	Rejnič et al. (2002)
1	jabloň domáca	1 – 4	2 – 4	4	Vysoká
2	hruška obyčajná	1 – 4	2 – 4	4	Vysoká
3	čerešňa vtáčia	2 – 4	3 – 4	5	Vysoká
4	višňa (cudzoopelivá)	2 – 4	3 – 4	5	Vysoká
5	višňa (samoopelivá)	1 – 2			Nízka
6	slivka guľatoplodá	2 – 4	3 – 4	3	Vysoká
7	slivka domáca	1 – 2	3 – 4	3	Nízka
8	egreš obyčajný	1 – 2	4	5	Nízka
9	ríbezľa červená	1 – 3	4	5	Nízka
10	ríbezľa čierna	2 – 4	4	5	stredná
11	jahoda	1 – 2			stredná
12	ostružina malinová	1 – 2			nízka
13	kapusta repková pravá	3 – 5	4 – 5	3 – 4	stredná
14	slnečnica ročná	2 – 4		3	vysoká
15	sója fazuľovitá	1 – 2		5	nízka
16	tekvica obyčajná	1 – 2	2 – 3		vysoká
17	ľan siaty (olejný)	1 – 2			nízka
18	horčica biela	2 – 4	4 – 5	3 – 4	vysoká
19	semenáče kapustovín	2 – 4	2		vysoká
20	bôb obyčajný	2 – 4		5	stredná
21	ďatelina lúčna	4 – 8	4 – 10	3	vysoká
22	lucerna siata	6 – 10	8 – 12	5 – 8	vysoká
23	cícer baraní	1 – 2			nízka
24	hrach siaty	1 – 2		3	nízka
25	fazuľa záhradná	1 – 2		3	stredná
26	uhorka siata	1 – 2	1 – 2		vysoká
27	melón cukrový	1 – 2			vysoká
28	cesnak cibuľový	2 – 4			vysoká
29	mrkva obyčajná	2 – 4			stredná
30	pohánka jedlá	2 – 5			vysoká
31	vičenec vikolistý		2 – 3	3
32	komonica biela		2

 

Príležitosti pre opeľujúci hmyz v SPP

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) predstavuje približne 40 % z celkového rozpočtu Európskej únie. SPP má prostredníctvom dotácií, stimulov a regulácie výrobných prostriedkov silný vplyv na životné prostredie a biodiverzitu. Ovplyvňuje tak zdravie jednak kultúrne chovaných, ako aj voľne žijúcich opeľovačov. SPP bola doteraz hlavnou hybnou silou pokračovania modelu intenzívneho poľnohospodárstva v Európe, ktorý však priniesol znepokojujúce výsledky.

 

Včelárske a environmentálne združenia preto navrhovali pri vyjednávaniach o podobe novej SPP niekoľko opatrení týkajúcich sa jednak pravidiel v I. a II. pilieri, jednak zavedenia tzv. indexu opeľovačov.

V rámci I. piliera včelári navrhovali podmienenosť platieb uplatňovaním Integrovanej ochrany proti škodcom. Presadzovali „Eko-schémy pre opeľovače“ ako jedinečnú príležitosť investovať, stimulovať a odmeňovať poľnohospodárov za ich ochotu ísť nad rámec povinných požiadaviek. Eko-schémy pre opeľovače zahŕňajú opatrenia ako napríklad zabezpečenie pestovania minimálne 10 % podielu plodín poskytujúcich pastvu pre opeľovače. Medzi opatreniami sa okrem iného vyskytuje aj diverzifikácia pestovaných plodín, spolupráca medzi pestovateľmi a včelármi, či predchádzanie preventívneho alebo trvalého používania pesticídov.

Zaujímavý potenciál na zlepšenie podmienok pre opeľovače majú tiež navrhované nástroje v druhom pilieri. Niektoré z nich si však vyžadujú osobitné upriamenie na opeľovače, ako napr.:

• Agroenvironmentálne-klimatické opatrenia (AEKO) – tieto by sa mali zamerať na ekologické výrobné postupy, precízne a ekologické poľnohospodárstvo, obnoviteľnú energiu a hospodárstvo.
• Poľnohospodársky poradenský systém (PPS) – v záujme poskytovania čo najlepšieho poľnohospodárskeho poradenstva týkajúceho sa opeľovačov a environmentálnej udržateľnosti musia byť odborní poradcovia oboznámení s problematikou potrieb a hrozieb týkajúcich sa opeľovačov.
• Investičné dotácie – príležitosť na investovanie do technológií neškodiacich včelám a iným opeľovačom (napr. kvapkové pôdne aplikácie, autonómne plecie roboty nahrádzajúce herbicídy, využívanie veľkých dátových zdrojov, RFID senzory, feromóny, satelitné zobrazovanie, presné poľnohospodárstvo).
• Znalostné a inovačné systémy v poľnohospodárstve (AKIS) – zlepšenie pestovateľských a včelárskych pracovných postupov a spolupráce s vylepšenou podporou a testovaním získaných znalostí.

Včelárske a environmentálne organizácie navrhovali, aby sa do budúcej SPP zahrnul tzv. index opeľovačov. Cieľom bolo, aby slúžil ako objektívny nástroj na monitorovanie skutočného výkonu verejných politík a ich vplyvu na životné prostredie. Rovnako ako v prípade iných indexov by išlo o monitoring populácií, v tomto prípade chovaných včelstiev, ako aj voľne žijúcich opeľovačov. Európska komisia už vyvíja takýto index opeľovačov v rámci Iniciatívy pre opeľovače v EÚ (EU Pollinators Initiative).

 

Zdroje literatúry u autora

 

 

Autor: doc. Ing. Róbert Chlebo, PhD., Ústav chovu zvierat, SPU v Nitre