Na stránkach časopisu Naše pole sa pravidelne venujeme problematike hydromeliorácií. Autori vo svojich príspevkoch informujú o prebiehajúcej klimatickej zmene v rôznych súvislostiach a zároveň poukazujú na možné riešenia. Je tu čas na krátke zhodnotenie súčasného stavu vo využívaní závlah, ale aj zhrnutie opatrení súvisiacich so zadržiavaním vody v krajine.
Predkladaný príspevok vychádza z dlhoročných skúseností autora článku a podporuje ho súhlasné stanovisko popredných užívateľov závlah i ďalších riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych subjektov.
Závlahy – nechcené dedičstvo?
Výstavba závlah do roku 1989 bola realizovaná v zmysle štátnej politiky zabezpečenia výroby potravín. Ich význam bol chápaný predovšetkým ako intenzifikačný a stabilizačný prvok rastlinnej výroby. Dnes už môžeme k tomuto priradiť i ďalší benefit. Je ním výrazná možnosť zadržiavania vody v krajine a zlepšenie mikroklímy v danom regióne. Z celkovej výmery približne 320 000 ha vybudovaných závlah je v súčasnosti v prevádzke asi 50 000 ha, čo je alarmujúci stav.
Začiatky negatívnych zmien
Bod zlomu vo využívaní závlah nastal po roku 1989 zmenou spoločensko-politického zriadenia. Nedostatky v legislatíve, chamtivosť jednotlivcov i zlá sociálna situácia mali za následok prudký nárast krádeží predovšetkým majetku vo vlastníctve štátu. Obrovské škody utrpeli poľnohospodárske družstvá na závlahovej technike inštalovanej na ich poliach. Ako prvé prišli na rad technologické zariadenia čerpacích staníc (ČS), kde vandalizmus končil dokonca až odstránením železných zárubní dvier. Viac už sa odcudziť nedalo. Podobný osud postihol i pivotové zavlažovače Fregat a Sigmatic a množstvo hydrantov na rúrovej sieti. Toto je ten zásadný moment, ktorého dôsledkom bol postupný nezáujem o využívanie závlah, ktorý pociťujeme i v súčasnosti. Finančná pomoc, ktorú poskytli doterajšie vlády na revitalizáciu závlah, určite pomohla. Bez nej, ako i bez investícií z vlastných zdrojov 10 až 15 najväčších odberateľov závlahovej vody, by sme o závlahách na Slovensku hovorili v minulom čase. Je smutné konštatovať, že sme nedokázali ochrániť spoločný majetok.
Aké sú ďalšie príčiny súčasného stavu?
1. Chýbajúca koncepcia štátnej potravinovej bezpečnosti. Výrazný pokles stavov hospodárskych zvierat, voľný trh v rámci EÚ s rastlinnými a živočíšnymi komoditami.
2. Technicko-prevádzkové celky (TPC) zahŕňajúce predovšetkým ČS a rúrové rozvody sú vo vlastníctve štátu a spravujú ich Hydromeliorácie, š. p. Všeobecne prevláda názor, že štát je v tomto prípade brzdou ďalšieho využívania a rozvoja závlah na Slovensku. Približne 50 000 ha TPC si v rámci dlhodobých prenájmov spravujú nájomníci vo vlastnej réžii a je potrebné zdôrazniť, že úspešne. Zvyšných 270 000 ha, ako i torzá ČS eviduje správca, t. j. Hydromeliorácie, š. p. Vzhľadom k vyčleneným finančným možnostiam na ich opravu správca len každoročne konštatuje zhoršujúci sa až havarijný stav predovšetkým objektov ČS.
3. Rentabilita – slovo, ktorého význam je za väčšinou rozhodnutí o využívaní závlah zo strany poľnohospodárov. Predovšetkým pestovatelia intenzívnych plodín, ako je zelenina, ovocie, zemiaky, kukurica osivová, sa bez zabezpečenej závlahy nezaobídu. Avšak pri pestovaní tzv. klasiky – obilnín, krmovín a olejnín, očakávajú pri vlahovom deficite „pomoc zhora“. Ak ani táto nepríde, je tu ešte v prípade škôd spôsobených suchom možnosť dosiahnuť odškodnenie zo straty na úrode od štátu…!
4. Sústavne pretrvávajúce problémy s rúrovou sieťou, predovšetkým s oceľovým potrubím, nedokážu nájomcovia TPC zvládnuť bez pomoci štátu. Veľa nevyjasnených otázok je i okolo chovu rýb vo vodných nádržiach vybudovaných pre účely závlah. Problémom je pokles hladín v letných mesiacoch a riziko úhynu rýb, s chovom ktorých sa pri výstavbe nádrží vôbec neuvažovalo. Ak pri štruktúre pestovaných plodín obilniny – olejniny na 1 000 ha postačuje 4 – 5 pracovníkov, tak pri plánovanom zavlažovaní je tento počet potrebné navýšiť o ďalších minimálne 2 pracovníkov. Pri súčasnom nedostatku pracovných síl je to úloha ťažko riešiteľná.
Pozitívny príklad ako pristupovať k hospodárnemu využitiu vody v poľnohospodárstve, môžeme nájsť v Taliansku. Voda v Pádskej nížine je limitujúcim faktorom rozvoja rastlinnej výroby. Svedčí o tom dômyselná sieť vybudovaných kanálov, ktorá slúži jednak na odvodnenie záujmového územia, a v prípade sucha aj ako zdroj vody pre závlahy. Toto všetko je podporené maximálnym využitím závlah, kde môžeme nájsť všetky spôsoby zavlažovania – od primitívnej formy závlahy výtopou, po najmodernejšiu závlahovú techniku.
Riešenia existujú
Príspevok neponúka recept na konečné riešenia, ale hľadá niektoré z možností na podstatné a zásadné zlepšenie daného stavu:
- štát musí deklarovať záujem o potravinovú bezpečnosť, záujem o riešenie príčin a dôsledkov klimatickej zmeny s využitím hydromelioračných opatrení a toto zodpovedajúco finančne podporiť,
- uskutočniť prevod TPC do vlastníctva subjektov hospodáriacich na dotknutých pozemkoch za symbolickú alebo prijateľnú cenu,
- vytvárať vodné resp. závlahové družstvá, ktorých opodstatnenosť a životaschopnosť je potvrdená praxou,
- v závlahovej technike sa orientovať na pivotové zavlažovače s možnosťou práce na 2 pozíciách; využívať automatizáciu prevádzky,
- využívať tzv. dvojúrodový systém pestovania plodín.
Zadržiavanie vody v krajine
Zmysel tohto slovného spojenia si už začíname uvedomovať v súvislosti s klimatickou zmenou. Sucho a nadmerné zrážky sú najznámejšími sprievodnými znakmi tejto zmeny. Okrem množstva agrotechnických opatrení na ornej pôde si zvýšenú pozornosť zasluhujú i hydromelioračné opatrenia. Okrem už spomenutého významu závlah je tu i sieť vybudovaných odvodňovacích kanálov.
Odvodňovacie kanály
Úlohou odvodňovacích kanálov je odvádzanie prebytočnej vody z polí po intenzívnych zrážkach alebo pri topení snehu s cieľom zabezpečiť výkon plánovanej agrotechniky. Za týmto účelom bolo v rámci Slovenska v rokoch 1950 až 1990 odvodnených približne 460 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Z tejto výmery pripadá 430 000 ha na odvodňovacie kanály so zaústením drenážnych systémov a asi 30 000 ha na odvodňovacie kanály so samostatným odvodňovacím účinkom. Celkom eviduje správca Hydromeliorácie, š. p. 5 851 km odvodňovacích kanálov a 24 ks odvodňovacích ČS. Okrem hlavnej funkcie odvodňovania, ktorá po vhodnej úprave spočíva v pravidelnej údržbe a inštalácii stavidiel, môžu spoľahlivo plniť i funkciu zadržiavania a regulácie vody v krajine.
Súčasný stav si vyžaduje zásadné riešenie
Dlhodobo zanedbaná údržba odvodňovacích kanálov predovšetkým z dôvodu nedostatku financií sa podpísala pod ich súčasný nevyhovujúci stav. Kanály ako recipienty v rámci odvodnenia drenážou vo väčšine prípadov stratili svoju funkciu a postupne zarástli drevinami. Určite má väčší zmysel ponechať ich v tomto stave, ako ich zasypať. Dôležité je venovať pozornosť funkčným kanálom, prostredníctvom ktorých je možné vodu nielen odvádzať, ale i zadržiavať. K tomu je potrebné okrem iného obnoviť alebo vybudovať nové stavidlá. Závažný problém predstavuje i rozdielny pohľad na metodiku ich údržby. Je komplikované nájsť zhodu týkajúcu sa funkčnosti revitalizovaných kanálov pri súčasnej akceptácii niektorých požiadaviek zo strany ochrancov prírody. Pilotné projekty čistenia kanálov to potvrdzujú.
Pomôžu iba konkrétne opatrenia a ich realizácia
Dokument Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku schválený vládou SR dňa 14. 12. 2022, ako i vypracovaná metodika údržby a rekonštrukcie odvodňovacích kanálov vytvárajú základ, na ktorom sa určite dá v budúcnosti stavať. Ciele a navrhované opatrenia, ktoré „na papieri“ vyzerajú dobre, je ale potrebné realizovať v praxi. Ďalšie odkladanie koncepčných riešení budeme v budúcnosti naprávať s podstatne vyššími nákladmi. Naďalej platí a bude platiť: kde je voda, tam je i život. Majme preto k vode úctu vo všetkých súvislostiach, ktoré toto heslo potvrdzujú.
Autor: Ľudovít Szabó, Naše pole
