Názor

Európski pestovatelia sú v súčasnosti konfrontovaní s ďalšou vlnou zákazu používania viacerých pesticídnych účinných látok. Najviac sa to v blízkej dobe odrazí na použiteľnom spektre insekticídov. Veľa otáznikov je aj v oblasti fungicídov, kde sa spoliehame na relatívne malú skupinu látok, ktorých éra sa pomaly, ale isto končí. Otázka glyfosátu nie je dnes o tom, či bude jeho používanie
ukončené, ale skôr kedy k tomu dôjde. Tlak na ekologizáciu narastá, to či sú dané opatrenia vždy v harmónii so zdravým sedliackym rozumom (zákaz insekticídnych moridiel a pod.), nech posúdi každý sám. To, že naozaj prichádza zmena, mi nedávno potvrdila spoločnosť Bayer, ktorá ako jeden z lídrov v oblasti chemickej ochrany rastlín zaradila do svojho portfólia bakteriálny prípravok na báze Bacillus subtilis. Považujem to za historický moment, ktorý uzavrel pomyselnú priepasť medzi chemickou a biologickou ochranou. Určitú mieru zadosťučinenia to prináša aj tzv. „vodičkárom“, teda firmám venujúcim sa biologickým riešeniam v ochrane rastlín už dlhšiu dobu. Objavujeme však už objavené. Aj keď sa môže zdať, že mikrobiologické riešenia sú novinkou ostatných 30 rokov, nie je tomu tak. Biologická kontrola hmyzích škodcov sa datuje do polovice 19. storočia, kedy sa preukázalo, že huba Beauveria bassiana vyvoláva infekčné ochorenie priadky morušovej. V roku 1901 boli v Japonsku z mŕtveho jedinca priadky morušovej izolované spóry huby Bacillus thuringiensis. O desať rokov neskôr bola táto huba objavená na múčnych červoch aj v Nemecku. Prvý komerčný insekticíd na báze tejto huby sa objavil pod názvom Sporeín v roku 1938. V 50. rokoch minulého storočia sa začína rozsiahle využívať biologická ochrana v USA. Prvá polovica 20. storočia bola bohatá na množstvo štúdií pôdnej  mikrobiológie a ekológie, čo viedlo k identifikácii mnohých druhov mikroorganizmov, ktoré pôsobia ako antagonisti alebo paraziti hubových patogénov a hmyzích škodcov. Z dôvodu rýchleho rozvoja chemických pesticídov však tieto poznatky prešli do úzadia. Rozvoj ekologického poľnohospodárstva však tieto riešenia udržal pri živote a ako vidno, začínajú sa postupne uplatňovať aj v konvenčnej výrobe. Je teraz na pestovateľoch a vedcoch, aby ich schopnosti overili.

 

Tomáš Baran, redaktor Naše pole