Jarné ošetrenie repky rozhoduje o úrode semien. Z hľadiska stimulácie porastov sa ešte pred r. 1990 skúšal celý rad prípravkov, vrátane prvých azolových retardantov (Parlay C, Baronet, Cultar a iné ). Zatiaľ čo prvé azolové prípravky neboli v ČSFR pre problémy s toxikológiou povolené, prešiel a bol povolený prekurzor auxínov Relan PGR a neskôr sa rozšíril Atonik. Na tieto dva, v praxi stále používané, prostriedky nadviazalo množstvo ďalších. Regulačné účinky ale nemajú žiadne. Osvedčujú sa ako protistresové aplikácie, kde majú nespochybniteľný kladný efekt. Pri nepoškodených, nestresovaných porastoch, ktorých je ale po zime veľmi málo, sú jasným úrodovým prínosom. Zásah je rentabilný, zvyčajne na úrovni 3 – 12 %, najčastejšie 4 %.
To ale nemusí platiť pre druhú generáciu azolových regulátorov. Ich prehľad platný pre SR uvádzame v úvode príspevku. Pre obmedzenie poliehania a podporu vetvenia majú ale pre jarnú aplikáciu špeciálnu registráciu prípravky s obsahom azolov (Caryx, Efilor, Magnello, Orius 25 EW, Toprex), alebo s obsahom trinexapac ethyl (Moddus, Proteg).
Ich vplyv na skrátenie stonky býva menší ako pri obilninách a predstavuje 6 – 10 % (okolo 0,15 m). Rovnako aj vplyv na obmedzenie poliehania je pri porovnaní s obilninami menší. Navyše to pri repke nie je podstatné, lebo úrodná, dobre pestovaná repka musí byť pri zbere zvlnená a priľahnutá.
Tab. 1: Vplyv antistresového stimulátoru Atonik na ozimnú repku. Priemery z 21 poloprevádzkových pokusov v ČR a SR 2000-2002.
| Ukazovateľ | Územie | Kontrola | Priemer | 1x postrek Atonikom |
| Vetiev 1. rádu na rastlinu (ks) | ČR | 7,6 | 7,6 | +6 % (+0,5 vetvi) |
| SR | 7,7 | |||
| Zaschlo pukov na terminále (ks) | ČR | 10,2 | 10,0 | o 25 % zaschlo menej pukov |
| SR | 9,8 | |||
| Úroda semien | ČR | 3,55 t/ha | 3,22 t/ha | +7,7 % (+248 kg/ha) |
| SR | 2,89 t/ha |
Ak ale celkom poľahne, je to veľmi nežiaduce. Nerovnomerne dozrieva, prerastá burinami, rozširujú sa plesne a múčnatky. To býva spojené s výskytom viacerých chorôb, najmä Botrytis a Sclerotinia. Ak prídu následné dažde, rozširujú sa alternáriové černe. V každom prípade sú regulačno-fungicídne zásahy istou ochranou proti týmto, avšak pri otepľovaní klímy stále menej pravdepodobným, extrémom.
K jarným včasným reguláciám sa pri slabých porastoch staviame veľmi rezervovane. Je to predovšetkým z ekonomických dôvodov, vychádzajúcich zo stále väčšej pravdepodobnosti výskytu sucha a tým aj nestabilných úrod a zo stále sa znižujúcich cien repky so zenitom nad 450 €/t (budeme sa musieť postupne naučiť predávať repku aj za cenu 350 €/ha) a z nárastu cien vstupov. Upozorňujeme na obsah slov „slabé porasty pri skorej jarnej regulácii“. Ide o to, že regulátory sa aplikujú pri dĺžke stonky okolo 0,15 m, na južnom Slovensku okolo 20. marca. Majú primárny vplyv na rozvetvenie stonky, na počet vetví a tým aj na konečnú úrodu semien. Ide o razantné pôsobenie prípravkov a pritom je potrebné rátať aj s tým, že porasty budú retardované suchom. Preto naše výhrady (tab. 2).
Tab. 2: Jarná regulácia azolom pri slabých porastoch repky ozimej (presné pokusy Č. Újezd, začiatok kvitnutia 26.4.2011)
| Porast | 1.termín (11.4.2011) | 2.termín (21.4.2011) | Úroda semien (t/ha) | Úroda semien
(%) |
| asi 40 rastlín/m2 | 0 | 0 | 3,37 | 100 |
| Azol | 0 | 2,99 | 89 | |
| 0 | Azol | 3,23 | 96 | |
| Azol | Azol | 2,97 | 88 |
Spomínané azoly sú ale vždy súčasne aj fungicídmi. Navyše pomáhajú zjednotiť kvitnutie. Takáto úvaha:
niektoré porasty repky sú silné a potrebujú regulovať. Kladný, ekonomicky pozitívny prínos fungicídov je zvyčajne i pri suchom priebehu vegetácie. Navyše je to prínos aj proti poliehaniu. V takom prípade ich dávame pri výške porastu 0,3 – 0,6 m s tým, že v tomto období narastie repka bežne o 70 mm za deň a začína kvitnúť pri dĺžke stonky 0,8 – 1,0 m. Často môže byť výhodná spoločná aplikácia fungicídu s insekticídom proti bylomorovi kapustovému. Ten väčšinou vzlietne ešte pred začiatkom kvitnutia. Do tohto obdobia spadá aj vhodnosť aplikácie listovej výživy. Pritom mix azolov s tekutým dusíkom spôsobuje zasychanie kvetov. Je tu teda rozpor: dusík je teda úrodovo pozitívny, neskorší azol taktiež, ale mix s N hnojivom pôsobí negatívne. Riešenie: je možné to obísť zníženou dávkou regulátora. Overili sme to pri Toprexe. Znižujeme dávku prípravku z 0,5 na 0,35 l/ha + 10 kg/ha močoviny (DAM, tab. 3). Je to i cesta, ako znížiť náklady na pestovanie olejky.
Tab. 3: Spoločná aplikácia regulátoru Toprex a listového N hnojiva pri repke ozimnej. Presné pokusy Č. Újezd a polo prevádzka v SR 2013 až 15.
| Variant / zber roku | 2013 | priemer 2014+2015 |
| Kontrola | 100 % (4,02 t/ha) | 100 % (4,57 t/ha) |
| Toprex* | 98,7 % | 102,8 % |
| Toprex + N** | 98,3 % | 102,8 % |
* dávka Toprex 0,5 l/ha
**dávka Toprex v r. 2013 0,5 l/ha + 10 kg/ha močoviny. V roku 2014 a 2015 dávka Toprex 0,35 l/ha + 10 kg/ha močoviny.
Ak príspevok zhrnieme, vyplýva z neho, že prínos jesennej regulácie je zvyčajne pozitívny, ak pochopiteľne neregulujeme slabé, riedke a neskoro siate porasty. Zásah je potrebný pri silných, dobre vyvinutých porastov s tendenciou prerastania. V dôsledku teplých jesení je to veľmi často.
K jarným reguláciám sa staviame ostražito. Retardáciu porastu odporúčame najmä pri silných porastoch, zvyčajne pri výške stonky nad 0,3 – 0,6 m. Overili sme mix 0,35 l/ha (predtým 0,5 l/ha) Toprex + 10 kg (l) močoviny na ha (DAM), najlepšie ešte s insekticídom na bylomora. Znížené množstvo regulačného fungicídu prispeje k zlepšeniu ekonomiky produkcie repky. Popri úrode semien ide aj o znižovanie nákladov.
Autori: prof. Ing. J. Vašák, CSc., Ing. D. Bečka, Ph.D., ČZU Praha
