Čo s pozberovými zvyškami a strniskom

Podmietka je plytké obrábanie pôdy po zbere hustosiatych obilnín, ale aj iných plodín, ktoré zanechávajú strnisko. Po zbere v letnom období sa pôda nachádza v zhoršenom fyzikálnom a biologickom stave s výskytom burín strniskového aspektu, resp. trvácich druhov burín a súčasne vypadaných semien burinových kultúrnych rastlín (výdrv) na jej povrchu.

 

Po zbere plodín, ktoré zanechávajú strnisko, je potrebné regulovať viacero parametrov pôdy. Ide o parametre povahy fyzikálnej, biologickej a chemickej.

V rámci hospodárenia na pôde chápeme význam a funkciu podmietky pri súčasnej intenzite rastlinnej výroby a uplatňovaní moderných technológií pestovania plodín hlavne v týchto úlohách:

• podmietka je dôležitým regulátorom termodynamických (teplotných a vlahových) podmienok v pôde,
• zlepšuje hospodárenie pôdy s vodou,
• pri podmietke sa zapracovávajú do pôdy pozberové zvyšky rastlín,
• podporuje sa rozvoj a činnosť pôdnej mikroflóry a pôdnej fauny a uvoľňovanie prístupných živín v pôde,
• je veľmi účinným prostriedkom mechanickej regulácie zaburinenosti pôdy,
• podmietkou možno ekologicky prijateľne regulovať rozvoj mnohých chorôb a škodcov rastlín,
• môže byť efektívnym prostriedkom na obmedzenie vodnej alebo veternej erózie pôdy,
• podmietkou je možné zapracovávať niektoré hnojivá alebo iné materiály do pôdy,
• znižuje spotrebu energie a uľahčuje vstupy do pôdy pri následných pracovných operáciách a i.

 

 

Z termodynamického hľadiska sa skyprením povrchovej vrstvy pôdy podmietkou vytvára izolačná vrstva a izotermický priestor, v ktorom sa intenzívne obnovuje život pôdnych mikroorganizmov. Na rozhraní adiabatickej a izotermickej vrstvy, kam sa pri obrábaní povrchovej vrstvy dostanú semená burín alebo výmrvu zberaných plodín, tieto vyklíčia a následnou orbou, resp. opakovanou podmietkou sú zapravené do hlbších vrstiev pôdy.

Z hľadiska hospodárenia pôdy s vodou umožňuje včas a kvalitne urobená podmietka lepšie prenikanie zrážkovej vody do pôdy. Jej infiltrácia sa zvyšuje 2,6 – 3,6 krát v porovnaní s nepodmietnutou pôdou. Skyprením vrchnej vrstvy pôdy sa prerušia kapilárne póry, a tým aj vzlínanie vody až k povrchu pôdy, čím sa obmedzuje neproduktívny výpar.

V dôsledku zmien tepelných vlastností skyprenej vrchnej a neskyprenej povrchovej vrstvy pôdy, vytvára sa na povrchu, medzi atmosférou a skyprenou pôdou, ako aj na rozhraní medzi skyprenou a neskyprenou časťou pôdy kondenzáciou vodných pár pôdna rosa. Podpovrchové vrstvy sa ňou prevlhčujú, čo umožňuje podmietnutú pôdu orať aj vtedy, keď sa v dôsledku sucha na nepodmietnutej pôde orať vôbec nedá, alebo so značnými problémami. Určitý význam má pri tom aj hĺbka podmietky. V suchších a teplejších podmienkach, pri hĺbke podmietky 0,10 – 0,15 m sa vodné pary lepšie kondenzujú a popri obmedzení výparu pôdu aj lepšie prevlhčujú. Takáto pôda kladie pracovnému náradiu menší odpor a znižuje sa spotreba energie pri jej následnom obrábaní. Pri orbe pôdy bez predchádzajúcej podmietky sa spotrebovalo o 30 – 60 % viac pohonných hmôt ako pri orbe na pôde, ktorá bola podmietnutá.

 

 

Pozberové zvyšky, ktoré zostávajú na povrchu pôdy po zbere plodín, sa rozkladajú len veľmi pomaly. Keď sa podmietkou čiastočne, alebo úplne zapravia do pôdy, ich transformácia sa urýchli. Zlepšením vlhkosti pôdy, zapracovaním organickej hmoty z pozberových zvyškov do pôdy a pri relatívne vysokých teplotách v letnom období sa zintenzívňuje rozvoj a činnosť pôdnych mikroorganizmov. Tým sa podmietkou napomáha vytvoreniu pôdnej zrelosti a tvorbe ľahšie prijateľných živín pre rastliny.

Podmietkou sa vytvárajú aj priaznivejšie podmienky pre premenu dusíkatých látok v pôde. S intenzívnou činnosťou mikroorganizmov ale môže byť spojený aj nežiadúci rýchly rozklad pôdneho humusu. Preto na pozemkoch, kde sa nebudú pestovať medziplodiny, je účelné podmietať plytko, do hĺbky 70 – 100 mm. Silnejšie prehrievanie a vysychanie povrchovej vrstvy pôdy skyprenej podmietkou napomáha uvoľňovať fosfor prístupný pre rastliny, najmä na ťažkých pôdach.

Podmietkou sa podporuje rozvoj užitočnej pôdnej fauny. Na podmietnutej pôde sa znížil počet dážďoviek o 15 % v porovnaní pred podmietkou, na nepodmietnutej pôde sa znížil ich počet až o 70 %.

Veľmi významnú úlohu má podmietka ako mechanické opatrenie na reguláciu zaburinenosti pozemkov. Podmietkou sa priamo regulujú jednoročné a trváce druhy, ktoré sa vyskytovali v pestovanej plodine v čase jej zberu alebo tie, ktoré vyklíčili a povzchádzali v čase od zberu plodiny do termínu podmietky. Na nepodmietnutej pôde buriny pri vysokých teplotách urýchľujú svoj vývin a vytvárajú diaspóry (semená), ktoré zvyšujú potenciálnu zásobu semien a plodov burín v pôde.

Na podmietnutej pôde sa podľa dĺžky životnosti (dormancie) semien, charakteristickej pre jednotlivé druhy, „vyprovokuje“ k vyklíčeniu určitá časť nových semien burín, ktoré dozreli a vypadali na povrch pôdy pred zberom plodiny, alebo pri samotnom zbere. Semená niektorých druhov burín, zapravené ihneď po zbere do pôdy, strácajú rýchlejšie klíčivosť ako pri ich ponechaní na povrchu pôdy. Podmietkou sa „vyprovokuje“ k vyklíčeniu aj veľa semien burín, ktoré sa nachádzajú v pôde z predchádzajúcich rokov (pôdna zásoba semien) a podmietkou sa dostali do vhodných podmienok. Skyprením uľahnutej vrstvy pôdy sa podporí, tzv. samočistenie pôdy od semien burín, pri ktorom zohráva rozhodujúcu úlohu živá zložka pôdy. Podmietkou sa spravidla podporí aj vyklíčenie semien a plodov z výmrvu zberanej plodiny. Tento vplyv má zvláštny význam najmä vtedy, keď sa po sebe pestujú dve ozimné plodiny a v semenárskych porastoch.

 

 

Podmietkou sa do značnej miery môžu oslabovať, až významne regulovať trváce druhy burín. Opakovanou podmietkou tanierovým podmietacím náradím, spojenou s veľmi hlbokou kultúrnou orbou, je možné veľmi účinne regulovať napr. pýr plazivý na ornej pôde. Pri regulácii trvácich druhov burín, rozmnožujúcich sa vegetatívne koreňovými výhonkami (napr. pichliač roľný, pupenec roľný a i.), sa úspešne uplatňuje opakovaná, tzv. dvojitá podmietka.

Na pozemkoch, kde sa pravidelne robí podmietka, býva spravidla nižšia aktuálna zaburinenosť ako na pozemkoch nepodmietnutých, čo vyplýva z výsledkov, ktoré sú uvedené v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Aktuálna zaburinenosť a podmietka

Typ burín	Podmietka počas 4 rokov		Bez podmietky 4 roky
	Počet burín (ks.m2)	(%)	Počet burín (ks.m2)	(%)
Buriny rozmnožujúce sa generatívne	21,0	100,0	67,0	319,0
Pýr plazivý (iba podzemky)	8,0	100,0	39,0	487,5

 

Podmietkou sa môže regulovať veľa pôvodcov chorôb pestovaných plodín, najmä tých, pri ktorých prežívajú niektoré vývojové štádiá na pozberových zvyškoch nad povrchom, alebo tesne pod povrchom pôdy. Napr. pri chorobách koreňov a bázy stebla obilnín možno ich rozvoj regulovať podmietkou v dvoch smeroch. Jedným je zapravenie kontaminovaných pozberových zvyškov pod povrch pôdy. Druhým je prevzdušnenie pôdy, čím sa podporí rozvoj niektorých skupín mikroorganizmov, ktoré môžu redukovať pôvodcov uvedených chorôb. Podmietka zvyšuje tzv. antifytopatogénny potenciál pôdy. V ostatnom období sa stáva zaujímavou tzv. fytohygiena strniska. Zapravenie pozberových zvyškov kapusty repkovej pravej podmietkou do pôdy skôr, ako začne napr. na susednom pozemku vzchádzať nový porast kapusty repkovej pravej, je účinnou preventívnou ochranou proti fómovej hnilobe hlúbovín.

 

 

Podmietka môže byť aj významným opatrením pri regulácii niektorých živočíšnych škodcov pestovaných plodín. Zo skupiny hmyzu je podmietka účinná najmä pri tých druhoch, ktoré sú časťou svojho vývojového cyklu viazané na vrchnú vrstvu pôdy. Narušením prostredia potrebného pre vývoj lariev, alebo ich priamym mechanickým poškodením pri kyprení pôdy, sa môže predísť škodlivému premnoženiu škodcov, napr. bodrušky obilnej, hrbáča obilného a i. Podmietka je aj silným negatívnym zásahom do života hraboša poľného a zabraňuje do určitej miery jeho premnoženie. Vhodne vykonaná podmietka môže prispieť aj k ochrane pôdy pred vodnou, alebo veternou eróziou. Podmietku možno využiť aj na zapracovanie časti priemyselných hnojív do pôdy, alebo vápenatých hmôt.

Uvedené zásady môže najlepšie splniť len kvalitná podmietka urobená včas, do správnej hĺbky a vhodne ošetrená bránením, valcovaním alebo opakovaním celej podmietky.

 

 Autori: doc. Ing. Š. Týr, PhD., Ing. J. Smatana, PhD., FAPZ, SPU v Nitre

Autor fotografií: Š. Týr