Medzi najrozšírenejšie morforegulátory patria Auxíny. Z chemického hľadiska ich zaraďujeme medzi heterocyklické aromatické deriváty indolu, zložene z šesťčlenného benzénového jadra. Prekurzorom syntézy auxínov je tryptofan. Najrozšírenejším predstaviteľom je kys. beta – indolyloctová, ktorá je veľmi reaktívna a vytvára komplexy s kys. askorbovou, aminokyselinami a bielkovinami, čo podmieňuje fyziologickú aktivitu. Stimuluje syntézu bielkovín, vlákniny a pektínových látok a čiastočne inhibuje ich hydrolýzu, ich tvorba je viazaná na vegetačný vrchol a osobitne klíčok. Prítomnosť heteroauxínov spôsobuje stimuláciu prítoku asimilátov a minerálnych živín do miesta lokalizácie hormónu. Pri optimálnej koncentrácii od 5.10-12 (pre korene) do 10-6 mol (pre steblá) urýchľuje rast rastlín tým, že stimuluje predlžovanie buniek a pletív. Vysoké koncentrácie (10-3 – 10-2 mol), ktoré prekračujú optimálne hodnoty, vyvolávajú opačný efekt, čo sa prejavuje v potlačení rastu a stimulácii tvorby etylénu, zvýšenej tvorbe hydrolytických enzýmov (najmä pektináz a celuláz), dochádza ku opadávaniu listov (efekt defoliácie). Najvyššia koncentrácia auxínov je v semenách, ktorá významne prekračuje hodnoty vo vegetačnej hmote.
Molekula auxínu sa viaže na špecifické receptory, ktoré podmieňujú expresiu génov, kódujúcich katalytické bielkoviny zodpovedné za fyziologické procesy predlžovania pletiva. Exaktne bol potvrdený stimulačný vplyv auxínov na tvorbu a transport protónov a ich vylučovanie z cytoplazmy do priestoru bunkovej steny. Zvýšená koncentrácia protónov spôsobuje „rozleptávanie“ bunkovej steny, ktorá sa stáva menej rigidnou, nadobúda zvýšenú vláčnosť i rozťažnosť a pôsobením osmotického tlaku dochádza k predlžovaniu pletiva. Auxíny patria medzi veľmi labilné látky, ktoré pôsobením oxidáz a priameho svetla (jav fotooxidácie) sa štiepia a tým strácajú biologickú aktivitu. Najväčšie uplatnenie auxíny nachádzajú v ovocinárstve, najmä pri vegetatívnom množení drevín odrezkami.
Vo všeobecnosti je známe, že humusové látky a produkty pôdnych mikroorganizmov čiastočne vykazujú aj auxínovú, ale aj giberelínovú aktivitu. Dôkazom toho je i skutočnosť, že giberelíny boli po prvýkrát izolované z kultúry húb Gibberella fujikuroi a Fusarium moniforme. Aromatická štruktúra nízkeho stupňa kondenzácie humusových látok čiastočne imituje procesy zrovnateľné s aktivitou auxínov, čo sa prejavuje v stimulácii oxidoredukčných procesov, tvorbe protónov a stimulácii premeny kyseliny citrónovej. Uvedené procesy spôsobujú stimuláciu predlžovania rastu koreňov a nadzemnej hmoty o cca 10 – 15 %. I napriek uvedenému pestovateľ nie je odkázaný na aplikáciu hnojív editovaných humusovými látkami alebo mikrobiálnymi produktmi na podporu klíčenia a rastu koreňov a klíčku. Uvedené látky sú v dostatočnom množstve prítomné v pôde, kde vo vrstve do 0,3 m sa v priemere nachádza okolo 100 – 150 t/ha humusu. Preto percentuálny podiel exogénne aplikovaných humusových látok v komerčnom preparáte hnojív na celkovom obsahu humusu je astronomicky malý.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
