Mikroelementy v rastlinách tvoria súčasť enzymatických systémov, kde sa podieľajú na metabolickej a biosyntetickej činnosti rastlinných orgánov. Preto sú mikroelementy pre rastliny nenahraditeľné (esenciálne). Ich činnosť je porovnávaná s činnosťou vitamínov u živočíchov. Čiastočne analogickú úlohu plnia aj makroprvky Mg, Ca a čiastočne draslík. Rozdiely sú v tom, že mikroelementy sú potrebné v 100 až 10 000 násobne menšom množstve ako makroprvky. Pri koncentráciách presahujúcich fyziologické limity v prípade makroprvkov oproti mikroprvkom nedochádza k manifestovanej fytotoxicite. Je to dané tým, že mikroživiny patria do skupiny tzv. ťažkých kovov, ktoré pri určitých koncentráciách vykazujú toxický účinok.
Osobitné postavenie vo výžive plodín pripadá na Zn, Fe, Mn, Mo, B, Cu, čiastočne Ni a Cr. Bunky koreňového systému sa zbavujú prebytku mikroprvkov tým, že ich imobilizuju vo forme organo-minerálnych komplexov, ale aj exkretujú do vakuoly a vonkajšieho prostredia. Okrem toho mikroelementy sú transportované do nadzemných orgánov, kde sú viazané na aminokyseliny, bielkoviny a sacharidy (najmä škrob a celulózu) a osobitne v semene na fytín. Z uvedeného vyplýva dôležité zistenie, že koncentrácia mikroživín v úrode nemusí „de facto“ zodpovedať reálnej biologickej potrebe rastlín. Predpokladáme, že reálne potreby na mikroživiny predovšetkým zodpovedajú ich obsahu vo forme organo-minerálnych komplexov s bielkovinami. Na základe uvedeného odporúčame korekciu optimálnej dávky mikroživín uvedených v tab.1 robiť na dolnej hranici.
Tab. 1: Rozsah exportu mikroelementov úrodou plodín (Fecenko a Ložek, 2000)
|
Plodina |
Odber úrodou (g.ha-1).102 |
||||
|
B |
Mn |
Cu |
Zn |
Mo |
|
|
Obilniny Zemiaky Cukrová repa Kŕmna repa Ďatelina lúčna* Lucerna* Lúčny porast* |
5-7 5-7 30-50 30-50 20-30 50-70 7-9 |
35-45 12-16 30-50 25-40 30-40 40-50 25-36 |
5-7 4-6 8-12 8-12 7-9 7-9 17-22 |
15-20 9-10 60-70 75-90 18-22 25-40 3-9 |
0,4 0,2 0,6 0,5 0,9 0,4 0,8
|
Vysvetlivky: * za vegetáciu
Orientačné hodnoty exportu úrodou sú uvedené v tab.1, pritom pre potreby výpočtu dávky hnojiva odporúčame použiť dolnú hranicu hodnôt. Pri voľbe spôsobu aplikácie hnojiva (do pôdy alebo na list) je nevyhnutné rešpektovať a zohľadňovať evidentné rozdiely v rýchlosti mobility živín cievnymi zväzkami floému (z listov do koreňa) alebo transport xylémom (z koreňov do listov). Ďalej je žiaduce zohľadniť obsah prístupných živín v pôde. Medzi najrozšírenejšie hnojivá s obsahom mikroživín patria nasledovné: harmavit, fytovit, kuprohum, folibor, molycit, vermisol Mg, zinkovit, superhum a ďalšie.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
