Oziminám najviac škodia veľké výkyvy teplôt a suché holomrazy, ktoré spôsobujú vymrazovanie a vysušovanie zamrznutých rastlín sublimáciou. To pre uplynulú zimu nebolo typické, preto je možné, že napriek arktickej zime mnohé porasty prezimovali dobre.
Článok prináša najdôležitejšie poznatky o formách poškodenia mrazom a nízkymi teplotami, o možnostiach prevencie, ako aj o východiskách z daného stavu.
Spôsoby poškodenia rastlín nízkymi teplotami sú rôzne, v praxi sa najčastejšie možno stretnúť s nasledovnými formami poškodenia:
- Poškodenie zimným mrazom
- Poškodenie neskorým jarným mrazom
- Poškodenie nízkymi teplotami
Poškodenie zimným mrazom
Symptómy poškodenia zimným mrazom (známe ako vyzimovanie porastu) sú závislé od stupňa poškodenia a od doby prehliadky porastu. V prípade ozimných obilnín je obdobie prezimovania zložitým obdobím, ktoré mnohé rastliny neprežijú. Dôvodom vyzimovania môže byť komplex abiotických faktorov, alebo aj napadnutie fytopatogénnymi hubami. Z abiotických činiteľov medzi najvýznamnejšie patrí vplyv sucha a naopak nadmernej vlhkosti, nízkych teplôt a výkyvov mikroklimatických pomerov, ktoré spôsobujú fyziologické stresy a oslabenie rastlín, vedúce k ich odumretiu. Na druhej strane oslabovanie fyziologickej rovnováhy a odolnosti rastlín podmieňuje aj zníženie odolnosti proti fytopatogénnym hubám, ktoré sa oslabenej „koristi“ zmocnia ľahšie. Pri extrémnom vyzimovaní môže dôjsť k 50 a viac percentnému poškodeniu porastov. Vyzimovanie obilnín sa prejavuje prázdnymi miestami v poraste, v podstate sa jedná o redukciu počtu rastlín na jednotku plochy. Redukcia počtu rastlín môže byť rozptýlená rovnomerne v poraste, ktorý pôsobí na pohľad ako riedky. V prípade, keď na vyzimovaní majú podiel aj fytopatogénne huby, býva redukcia počtu rastlín skôr lokalizovaná na úvrati, miestach s obnaženým podložím, miestach vysušenými zimnými mrazmi a vetrami, miestach, kde stála na jeseň alebo na jar voda a pod. Lokalizácia zvýšeného vyzimovania je priamo viazaná na faktor, ktorý bol v danom zimnom období pre vyzimovanie rozhodujúci. Miera poškodenia porastu je rôzna. V praxi sa stávajú aj také prípady, že porast je natoľko vyzimovaný a poškodený, že jediným schodným riešením je jeho zaoranie a výsev náhradnej plodiny.
Repke škodia najmä holomrazy.
V porastoch ozimnej repky sa vyzimovanie prejavuje sivobielym sfarbením poškodených listov. Je to spôsobené zvraštením mrazom poškodeného mezofylu pod pokožkou, kde do vzniknutých dutín prenikol vzduch. Niekedy sú listy vodnaté a po zvýšení teplôt strácajú typický tvar, padajú na zem a rýchlo podliehajú sekundárnej hnilobe. Na rastlinách, ktoré boli na jeseň príliš bujné, dochádza k ťažšiemu poškodeniu, kedy je postihnuté aj srdiečko. Listy vrátane rastového vrcholu, sú žltohnedé a podľa priebehu počasia buď usychajú alebo podliehajú hnilobe. Väčšinou poškodenie zachvacuje aj stonku a korene a takéto rastliny predčasne odumierajú a z ďalšieho pestovania sú vyradené. V niektorých prípadoch, kedy nie sú napadnuté korene a stonka, môžu takéto rastliny odnožovať a priniesť dobrú úrodu. Silno poškodené rastliny majú spravidla listy ovisnuté a ležiace na zemi, majú odumretý rastový vrchol a zahnívajúce korene. Už pri zbežnej obhliadke je jasné, že nie sú schopné žiadnej regenerácie. Menší stupeň poškodenia sa prejavuje iba popísanými symptómami na listoch, pričom rastový vrchol, stonka a korene ostávajú živé. Takéto rastliny sú na jar schopné regenerácie a môžu priniesť dobrú úrodu. Určitým prechodom medzi ťažkým a ľahkým stupňom poškodenia sú rastliny s poškodeným koreňovým krčkom, ktorý je mierne zaškrtený. Takéto rastliny síce zregenerujú, tvoria množstvo listov a bočných výhonkov, ale hlavná stonka zaostáva v raste a rastlina celkovo nasadzuje menšie množstvo šešúľ. Celková prognóza porastu repky poškodeného mrazom závisí na podiele rastlín s jednotlivými stupňami poškodenia. Vyzimovanie a zaoranie porastov repky po zime býva celkovo oveľa frekventovanejšie ako zaorávky vyzimovaných porastov obilnín. Vyzimovanie patrí v strednej Európe k najdôležitejším komplexným chorobám repky a v extrémnych rokoch má za následok veľkoplošné vyorávanie porastov, čo spôsobuje veľké hospodárske straty. Menšie škody spôsobuje na rôznych lokalitách síce každoročne, ale veľké a celoplošné straty bývajú typické pre dlhé zimy so silnými holomrazmi a výkyvmi teplôt, najmä po predchádzajúcej teplej jeseni.
Vyzimovanie obilnín – redukcia počtu rastlín.
Napriek tomu, že symptómy logicky nadväzujú na priebeh počasia v zime, môžu sa poškodenia mrazom zamieňať za niektoré choroby, najmä za fómovú škvrnitosť. Mnohí pestovatelia totiž môžu vyzimovanie pripísať na vrub fómovej škvrnitosti, najmä pri povrchnej prehliadke porastu. Okrem vyššie popísaných symptómov sa vyzimovanie odlišuje od fómovej škvrnitosti tým, že na podzemných častiach a stonkách repky nie sú vytvorené škvrny, typické pre fómovú hnilobu. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani kombinované poškodenie, t.j. že rastliny boli na jeseň napadnuté fómovou hnilobou a následne vymrzli. V týchto prípadoch je potrebné určiť, čo bolo primárnym, resp. rozhodujúcim škodlivým činiteľom. Platí pravidlo, že oslabené a napadnuté rastliny odumierajú v zime ako prvé.
Vyzimovanie je spôsobené meteorologickými pomermi a podmienené fyziologickým, resp. kondičným stavom rastlín. Nízke teploty totiž nie sú jedinou príčinou zlého stavu alebo vyzimovania porastov. Niekedy sa slabo vyvinuté rastliny nedostatočne aklimatizujú nízkym teplotám.
Z meteorologických vplyvov sú najnebezpečnejšie veľké výkyvy teplôt a dlhotrvajúce mrazy bez snehovej prikrývky. Veľké striedanie teplôt je pre oziminy škodlivejšie ako silný a dlhotrvajúci mráz. Na podmáčaných a mokrých pôdach bývajú porasty ozimín poškodzované ťažšie, kvôli mrazovým pohybom pôdy a s tým súvisiacim roztrhaním koreňového systému. K vyzimovaniu môže významne prispievať aj zaplavenie rastlín vodou v zníženinách terénu, kde rastliny vplyvom predchádzajúcich stresov a hniloby vyzimujú ako prvé. Počas zimy na rastliny negatívne vplýva aj zľadovatený povrch snehovej pokrývky, ktorý bráni výmene vzduchu a rastliny sa „udusia“. Bežná snehová pokrývka na prezimovanie obilnín a repky nemá negatívny vplyv. Škodlivejšie sú skôr silné mrazy (menej ako -15 °C) bez snehovej pokrývky, striedané výrazným oteplením cez deň. Citlivosť rastlín na vyzimovanie podporuje aj prerastanie porastov na jeseň (najmä repky), zlá agrotechnika, napadnutie živočíšnymi škodcami a fytopatogénnymi hubami.
Zimné mrazy okrem poľných plodín poškodzujú aj ovocné stromy a vinič. Pri silných zimných mrazoch vznikajú na kôre stromov trhliny a praskliny, odumrieť môžu celé konáre alebo aj celý strom. Najcitlivejšie na hlboké zimné mrazy sú teplomilné druhy ovocia (marhule, broskyne, nektarinky) a vinič. V zime sú pre stromy kritické teploty pod –20 °C, úplne odumrieť môžu pri poklese teplôt pod –28 °C.
Na jar môže prekvapiť pleseň snežná.
Poškodenie neskorým jarným mrazom
Poškodenie poľných plodín a záhradníckych rastlín neskorým jarným mrazom po skúsenostiach z roku 2016 asi ani veľmi netreba predstavovať. Rok 2016 bol typickým rokom plošného poškodenia extrémnymi neskorými jarnými mrazmi, ktoré boli miestami nižšie ako -5 °C. Škody boli také rozsiahle, že ich vnímala celá odborná aj laická verejnosť.
Poškodenie neskorými jarnými mrazmi sa netýka iba ovocia a zeleniny, významne poškodené môžu byť aj poľné plodiny, a to nielen ozimné.
Citlivý na neskoré jarné mrazy býva napr. jarný jačmeň. Neskoré jarné mrazy totiž zastihnú jarný jačmeň väčšinou v čase vzchádzania. Poškodené bývajú mladé listy, ktoré zbelejú, strácajú turgor a usychajú. Iba výnimočne dochádza k poškodeniu rastového vrcholu, preto aj na pohľad plošne postihnutý porast jarného jačmeňa väčšinou zregeneruje a prinesie obvyklú úrodu. Poškodenie jarnými mrazmi na jarných obilninách sa vyskytuje väčšinou lokálne, v tzv. mrazových kotlinách. Výnimkou bol rok 2016, kedy udreli neskoré mrazy celoplošne, avšak jarné a ozimné obilniny už boli vo vyšších rastových fázach ako obvykle pri výskyte neskorých jarných mrazov.
Ozimné obilniny postihuje neskorý jarný mráz väčšinou vo vyšších rastových fázach. Ak sa mráz vyskytne pred začiatkom klasenia resp. vytvorenia klasového primordia, dochádza iba k poškodeniu listov. Poškodenie listov nebýva dramatické, prejavuje sa zväčša iba deformáciou vyrastajúcich listov. Deformácia sa neobjavuje hneď po mraze, ale o niekoľko dní (alebo týždňov) neskôr, keď postihnuté listy vyrastú a deformácia poškodených pletív je viditeľná. Deformácia sa väčšinou prejavuje akoby pokrčením listovej čepele na určitom úseku listu, zriedkakedy skrčením celej listovej čepele. Ďaleko nebezpečnejší pre obilniny je výskyt neskorých jarných mrazov v období, keď je už vyvinuté klasové primordium alebo mladý klas v pošve zástavového listu. Tvoriaci sa klas je na silnejší mráz (menej ako -3 °C) citlivý napriek tomu, že je ukrytý hlboko v pletivách. Poškodenie sa prejaví až po vyklasení, často až o niekoľko týždňov po výskyte mrazu. Poškodenie sa prejavuje deformáciou a zaostávaním v raste buď určitej časti klasu, alebo celých kláskov. Poškodené klasy alebo ich časti vôbec nezakvitnú, zostávajú čiastočne alebo celé sterilné a hluché. Ak sa zrno vyvinie, je vplyvom deformácie menšie, nižšej kvality a väčšinou prinesie len malú úrodu, ktorá sa stane súčasťou zadinového podielu. Samotné poškodenie porastu závisí od rozsahu a stupňa poškodenia v poraste, straty môžu byť vysoké. Poškodenie klasov neskorými jarnými mrazmi býva výnimočné a ak sa vyskytne, tak väčšinou v mrazových dolinách a kotlinách, kde lokálne klesne teplota pod bod mrazu. Rok 2016 bol ale výnimočný, pretože mrazy neboli obmedzené iba na kotliny a často boli plošne poškodené celé porasty. V praxi sa takéto poškodenie klasov niekedy mylne považuje za poškodenie strapkami a následne aplikované insekticídy sú zbytočne vyhodeným nákladom.
Ozimná repka je na neskoré jarné mrazy menej citlivá ako napr. obilniny, napriek tomu môžu nastať poškodenia porastu. Ak nastanú mrazy v čase predlžovania stoniek, dochádza k ich deformácii, pozdĺžnemu praskaniu, k zhnednutiu povrchu, prípadne k lokálnym poškodeniam pletiva. Ak nastanú mrazy v období kvitnutia, môžu byť poškodené kvetné orgány a dochádza k oneskorenému nástupu kvitnutia a jeho predlžovaniu. Pri neskorších mrazoch v období tvorby šešúľ sú šešule deformované, zakrpatené a zdeformované semená sa tvoria v obmedzenej miere. Niekedy sa na listoch môže tvoriť aj mierna chloróza. Uvedené symptómy poškodenia sa netvoria na celom poraste, ale iba hniezdovito alebo v pruhoch, podľa vývojového štádia rastlín, reliéfu parcely, kondičného stavu jednotlivých častí porastu, hustoty porastu, výskytu chorôb a škodcov a pod.. Poškodenie býva ťažšie na chránených južných polohách, ktoré sú cez deň vyhrievané slnkom a rozdiel oproti nočnej teplote je vyšší.
Najznámejšie mrazové poškodenie ovocných stromov nastáva v období kvitnutia. V priebehu jedinej mrazivej noci môžu všetky kvety a puky zvodnatieť, postupne zhnednúť a zaschnúť. Pri miernejších mrazoch kvety nezhnednú celé, zhnednú iba tyčinky a piestik a kvet ostáva sterilný. Po odkvitnutí sa citlivosť stromov na mráz výrazne znižuje. Mrazy môžu v niektorých rokoch zlikvidovať úplne celú úrodu (napr. 2016). Na viniči môžu odumrieť iba súkvetia, no pri silnejších mrazoch zhnednú a odumrú celé letorasty resp. výhonky. Stromy aj vinič sú síce schopné regenerácie a vyženú nové letorasty, tie však neprinesú žiadnu úrodu alebo len slabú úrodu nízkej kvality.
V roku 2016 neskoré jarné extrémne mrazy neobišli ani také plodiny (napr. cukrová repa), pri ktorých sa o mrazoch v bežných rokoch ani len neuvažuje.
Autor: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD., Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre
