Sója sa postupne aj na Slovensku stáva dôležitou plodinou, najmä z hľadiska využitia na kŕmne a potravinárske spracovanie. Pri stúpajúcom podiele sóje v osevných postupoch prirodzene stúpa aj výskyt chorôb, vrátane koreňových hnilôb.
Práve koreňové a stonkové hniloby patria k najvýznamnejším chorobám strukovín. Okrem hrachu, fazule a bôbu neobchádzajú tieto choroby ani sóju, na ktorej spôsobujú straty najmä na ťažších pôdach a v rokoch s vlhkejším priebehom počasia. Typickým spoločným znakom týchto chorôb nie je celoplošný, ale skôr ohniskový výskyt, ktorý má spojitosť s pôdnymi podmienkami. Pre pestovateľov sóje bude užitočné zhrnúť dôležité informácie o tejto skupine chorôb pre lepšiu diagnostiku a voľbu ochranných opatrení.
Fuzariózy (fuzáriová spála) sóje
K najdôležitejším pôvodcom koreňových a stonkových hnilôb strukovín patria fuzariózy. Postihujú aj porasty sóje, kde spôsobujú významné straty na úrodách. K najdôležitejším pôvodcom choroby patrí Fusarium oxysporum. F. solani, F. avenaceum, F. equiseti, F. culmorum, F. pallidoroseum a iné.
Infekcia sóje sa prejavuje rôznymi symptómami. Prvé príznaky možno pozorovať už na klíčiacich rastlinách, neskôr aj v pokročilejších rastových fázach. Vzchádzajúce rastliny napádajú najmä druhy F. solani, F. equiseti, F. avenaceum a F. culmorum. Choroba sa prejavuje hnilobami, prípadne nekrózami klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín, ktoré postupne odumierajú. V porastoch sa táto forma napadnutia prejavuje v podobe prázdnych miest a medzerovitosti porastu. Na rastlinách, ktoré vzišli a neodumreli, dochádza k hnilobe koreňov, koreňových krčkov alebo spodnej časti stonky. Na tejto forme sa viacej podieľajú druhy F. solani a F. equiseti.
V období hlavnej vegetácie sa na rastlinách sóje vyskytujú aj cievne oklúzie, ktoré spôsobuje najmä F. oxysporum. To napáda najmä cievne zväzky v stonke, v dôsledku čoho rastliny žltnú, vädnú a predčasne odumierajú (usychajú). Chorobu možno diagnostikovať na priereze napadnutých stoniek, kde vidno stmavnuté vodivé pletivá xylému resp. floému. Táto forma napadnutia sa prejavuje najmä pri teplom počasí a nedostatku zrážok, teda v lete, pri teplotách okolo 28 °C.
V neskorších rastových fázach dochádza k napadnutiu strukov, čo nastáva najmä v chladnejších rokoch. Na struky sa „špecializujú“ najmä F. avenaceum a F. culmorum, v teplejších oblastiach aj F. pallidoroseum. Tieto druhy fuzárií môžu mycéliom prerastať do vnútra strukov, napádajú aj semená a spôsobujú ich hnilobu. Infikované semená majú nízku klíčivosť a nižšiu kvalitu, sú zdrojom infekcie v nasledujúcom roku. Nezanedbateľná je aj sekundárna škodlivosť fuzárií – kontaminácia úrody mykotoxínmi.
Antraknóza sóje
Pôvodcom choroby je huba Glomerella glycines (k.š. Colletotrichum destructivum). Na klíčnych listoch vzchádzajúcich rastlín sa objavujú hnedé, vpadnuté a vodnaté škvrny. Tie sa rozširujú a splývajú, v dôsledku čoho rastliny vädnú a odumierajú. Podobné škvrny sa môžu tvoriť aj na stonkách, ktoré strácajú pevnosť, rastliny padajú a odumierajú…
Viac sa dočítate v č. 5/2024, ktoré vychádza 2.4.
Autor: prof. Ing. Kamil Hudec, PhD., Ústav agronomických vied, KOR, SPU v Nitre
Foto: autor článku
