V priestoroch Výskumného centra AgroBioTech SPU v Nitre sa uskutočnil workshop na tému „Riadenie vodných zdrojov odolné voči klimatickej zmene pre poľnohospodárstvo, občanov a ekosystémy“. Bolo to jedno z mnohých podobných podujatí hľadajúcich riešenia negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny a týkajúcich sa množstva a kvality vody pre poľnohospodárstvo, energetiku, priemysel, obyvateľstvo a ekosystémy.
Podstatná časť odborných vystúpení sa týkala využitia závlah, vodných zdrojov a zadržiavania vody v krajine. V extrémne suchom roku 2022 bolo na Slovensku zavlažovaných približne 20 000 ha, čo predstavuje 6,25 % z celkovej zabudovanej výmery. Na ich využití sa rozhodujúcou mierou podieľali pestovatelia zeleniny a ovocia, cukrovej repy a osivovej kukurice. Pri súčasných ekonomických a odbytových podmienkach je zavlažovanie ostatných plodín nerentabilné. Ak vezmeme do úvahy administratívno-technické problémy, finančné náklady a potrebu pracovných síl, nie je sa čomu diviť, že využitie závlah na Slovensku stagnuje.
Významu zadržiavania vody v krajine sa venoval prof. Jurík. Okrem iného poukázal na nevyhovujúci stav vodných nádrží v dôsledku ich zanesenia sedimentami, ktorých obsah v niektorých prípadoch prekračuje polovicu retenčnej kapacity nádrží. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť si jedno z opatrení na zadržiavanie vody v krajine – sfunkčnenie odvodňovacích kanálov. Ak sme pred rokom boli informovaní o úspechoch pri realizácii pilotných projektov revitalizácie odvodňovacích kanálov a rekonštrukciách stavidiel, na tomto seminári zaznel i opačný názor: Čo dosiahneme čistením odvodňovacích kanálov? Zvýši sa tým produkcia ovocia, zeleniny, cukrovej repy či osivovej kukurice? Názor určite relevantný, ak sa týka predovšetkým transparentnosti a opodstatnenosti vynaložených nákladov. Z hľadiska opatrení na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny je však minimálne diskutabilný.
Kritické pripomienky odzneli na adresu Hydromeliorácií š.p., kde sa už roky hľadá ich účelné zaradenie v procese využitia závlah a údržby melioračných zariadení. Jedným z možných riešení je začlenenie Hydromeliorácie š.p. ako odštepného závodu do pôsobnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., ktorý disponuje potrebným materiálno-technickým vybavením. Osud tohto, ako i riešenie mnohých ďalších problémov záleží od Koncepcie rozvoja hydromeliorácií na Slovensku, ktorá nám už roky chýba.
Súčasný stav asi najlepšie vystihujú slová rektorky SPU v Nitre, doc. Ing. Klaudie Halászovej, PhD., ktorá vo svojom vystúpení povedala: „Stále sa potácame okolo koncepcií a štúdií. Stále niečo píšeme a neviem, či pri tom nezabúdame aj pracovať.“
Autor: Ľudovít Szabó
