Invázna burina šachor jedlý (Cyperus esculentus) sa v posledných rokoch rýchlo šíri v európskych poľnohospodárskych oblastiach a čoraz viac ohrozuje produkciu okopanín aj kukurice. Podľa odborníkov ide o jeden z najnebezpečnejších burinných druhov v poľnohospodárstve, pričom jeho výskyt sa v mnohých regiónoch výrazne rozširuje.
Rastlina má mimoriadne vysoký reprodukčný potenciál. Jediný jedinec dokáže počas jednej vegetačnej sezóny vytvoriť až približne 700 podzemných hľúz, z ktorých v nasledujúcom roku vyrastú nové rastliny. Práve vegetatívne rozmnožovanie prostredníctvom hľúz je hlavnou príčinou rýchleho šírenia buriny v poľnohospodárskej krajine.
Šachor jedlý patrí do čeľade Cyperaceae a v Európe sa považuje za invázny druh s vysokým hospodárskym rizikom. Rastliny vytvárajú rozsiahly systém podzemných stolónov a hľúz, ktoré môžu prežívať v pôde niekoľko rokov a opakovane regenerovať nové porasty. To výrazne komplikuje ich reguláciu v poľných plodinách.
Najväčšie problémy spôsobuje burina v široko riadkových plodinách, najmä v kukurici, zemiakoch alebo zelenine, kde dokáže silne konkurovať pestovaným rastlinám o vodu, živiny a svetlo. V niektorých regiónoch sa dokonca stáva dominantným burinným druhom a môže spôsobovať výrazné straty úrody.
Odborníci upozorňujú, že regulácia tejto buriny je veľmi náročná.
Šachor jedlý patrí medzi veľmi ťažko regulovateľné buriny. Bežne používané herbicídy určené na reguláciu trávovitých burín (Poaceae) majú voči druhom z čeľade Cyperaceae obmedzenú účinnosť. Preto v minulosti existovalo len málo účinných chemických riešení na jeho reguláciu v kukurici.
Novou možnosťou ochrany je herbicíd obsahujúci účinnú látku halosulfuron, ktorý patrí do skupiny sulfonylmočovinových herbicídov (ALS-inhibítory). Táto účinná látka blokuje enzým acetolaktátsyntázu (ALS), čím narúša syntézu esenciálnych aminokyselín a zastavuje rast citlivých burín. Halosulfuron sa prijíma najmä cez listy a je systémovo transportovaný v rastline.
V pokusoch sa najlepšie výsledky dosiahli pri dávkach 30 – 50 g/ha, pričom účinnosť proti šachoru jedlému dosahovala približne 94 – 99 %. Veľmi dôležité je správne načasovanie aplikácie – optimálne v období BBCH 14–16 kukurice, keď sú buriny v aktívnom raste. V praxi sa často využíva aj delená aplikácia, ktorá je účinnejšia, pretože šachor jedlý klíči v niekoľkých vlnách počas vegetácie.
Účinná regulácia však zvyčajne vyžaduje kombináciu viacerých herbicídov. V pokusoch sa napríklad používala predbežná aplikácia herbicídnej kombinácie pethoxamid + terbuthylazín a mesotrione, ktorá potláča ďalšie buriny a zvyšuje účinnosť následného zásahu proti šachoru jedlému.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že chemická ochrana sama o sebe nestačí. Dôležitá je aj integrovaná regulácia burín, ktorá zahŕňa hygienu mechanizácie, obmedzenie presunu kontaminovanej pôdy, vhodný osevný postup a mechanickú reguláciu. Bez týchto opatrení sa môže burina rýchlo šíriť na ďalšie pozemky a spôsobovať výrazné straty na úrode.
Zdroj: European Weed Research Society
Zdroj foto: Vygenerované AI (Gemini)
