Aplikačné drony si postupne nachádzajú miesto v poľnohospodárskej praxi. Ponúkajú rýchlosť, šetrnosť k porastu a dostupnosť aj v náročných podmienkach. O ich možnostiach, kvalite aplikácie a legislatívnych prekážkach sme sa rozprávali s Ing. Matejom Komárom zo spoločnosti Blumeria Consulting s.r.o.
Aké možnosti využitia aplikačných dronov má dnes slovenský poľnohospodár v rámci platnej legislatívy? Pri ktorých prácach a plodinách podľa Vás už v súčasnosti dokážu priniesť reálny agronomický alebo ekonomický prínos?
V súčasnosti sú možnosti využitia aplikačných dronov značne limitované, ako to zväčša býva, technologický vývoj je rýchly a legislatíva nestíha. V praxi je legálne s takýmto dronom aplikovať hnojivá, či už tuhé alebo listové. Možné je takisto realizovať osev napríklad krycích plodín, podsevov. Napríklad v kukurici sa využíva aplikácia biologických preparátov s parazitoidmi, ktoré sú zhadzované na porast.
Dronová technológia má uplatnenie vo všetkých kultúrach, avšak najväčší prínos vidím v neskorých fázach rastu vyšších plodín, ako sú slnečnica, kukurica a repka.
V čom vidíte z agronomického pohľadu hlavné špecifikum aplikácie dronom oproti klasickej pozemnej technike?
Z môjho pohľadu je to reakčný čas, keď nemusíme strácať čas, pokiaľ pôda dostatočne preschne na vstup bežnej techniky. Oproti pozemnej technike dronová technológia spája menší objem aplikovanej kvapaliny spolu s aktívnym vháňaním rotormi priamo do porastu, to zásadne mení spôsob, ako sa postrek dostáva na cielené miesta.
S akými aplikačnými objemami dokážu dnešné drony pracovať a čo predstavuje spodnú hranicu z pohľadu rovnomernosti aplikácie?
V rámci našich služieb využívame dávky v rozpätí 10 – 20 litrov, v závislosti od aplikovaného materiálu. V sadoch, vinohradoch a špeciálnych kultúrach sú tieto dávky vyššie, ale v porovnaní so štandardnou aplikáciou sa vodou výrazne šetrí. Spodná hranica pri zachovaní rovnomernosti sa uvádza 5 litrov, ide o tzv. ULV aplikáciu (Ultra-low volume), ktorá sa využíva pri špeciálnych postrekoch.
Ako vplýva prúdenie vzduchu vytvárané rotormi na pohyb porastu a distribúciu aplikovaného materiálu?
Vertikálne prúdenie vzduchu je najdôležitejším faktorom pri dronovej aplikácii. Pri správnom nastavení výšky letu nad porastom dochádzka k aktívnemu vháňaniu postreku do nižších poschodí porastu. Negatívne sa prejaví aplikácia pri nízkej výške, kde dochádza k turbulenciám, ktoré odfukujú kvapky do strán, takže stred zostáva poddávkovaný.
Ako výrazne ovplyvňuje výsledok samotná architektúra porastu? Pri akých porastoch má dron z pohľadu kvality aplikácie najlepšie predpoklady a kde už naráža na fyzikálne limity?
Architektúra porastu ovplyvňuje výsledok zásadne. Rozhoduje nielen výška rastlín, ale predovšetkým hustota porastu, usporiadanie listov a to, kam potrebujeme aplikovaný materiál dostať. Najlepšie predpoklady má dron pri zásahu na dobre dostupné vrchné časti rastlín alebo v menej zapojených porastoch. Prúdenie vzduchu od rotorov pomôže rozhrnúť a podporiť prenikanie kvapiek hlbšie.
Pri hustých porastoch repky či mohutnej kukurici nastavenie aplikácie musí vychádzať z konkrétneho porastu a cieľa zásahu, pričom kvalitu je vhodné overovať pomocou vodocitlivých papierikov rozmiestnených v rôznych výškach porastu.
Jednou z diskutovaných tém je veľkosť kvapiek. Ako pri dronoch hľadáte kompromis medzi dostatočným pokrytím cieľa a rizikom úletu?
Smerodajným ukazovateľom je rýchlosť vetra, od toho sa odvíja samotné nastavenie veľkosti kvapiek a aj šírka záberu. Pilot vie nakonfigurovať veľkosť častíc od 50 – 500 μm, pri prídavných konfiguráciách dronu dokáže aplikovať aj hmlu, podobne ako v skleníkoch.
Akú úlohu pri kvalite aplikácie zohrávajú výška letu, pracovná rýchlosť, rozstup letových línií a nastavenie aplikačného systému?
Práve spomínaná výška letu dronu je jedným z najkritickejších nastavení, ktoré treba aj počas letu neustále kontrolovať. Stále sa mení v závislosti od terénu parcely a na ňu nadväzuje pracovná rýchlosť, ktorú je potrebné zosúladiť aj z bezpečnostného hľadiska. Rozstup letových línií je automaticky nastavený systémom po zadaní požadovanej šírky záberu.
Aký reálny pracovný výkon možno pri dnešných aplikačných dronoch dosiahnuť v bežných poľných podmienkach?
Výkon vie byť naozaj veľmi variabilný a veľakrát odlišný od parametrov výrobcu. Čím vyššia dávka postreku tým je hektárový výkon nižší. Aj preto sa používa spomínané rozpätie 10 – 20 litrov postrekovej zmesi na hektár. Veľkosť, členitosť, počet parciel, množstvo prekážok vie rovnako výrazne spomaliť výkon. Reálny výkon je niekde na úrovni 16 – 18 hektárov za hodinu. Náš maximálny denný výkon, pri ideálnych podmienkach a parcelách dosiahol 244 ha za 12 hodín (1 dron).
Ako citlivá je dronová aplikácia na poveternostné podmienky?
Dronová aplikácia je citlivá na poveternostné podmienky, najmä pri nízkych objemoch kvapaliny a jemných kvapkách. Sledujeme nielen rýchlosť vetra, ale aj jeho smer, nárazy, teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu. Pri vysokej teplote a nízkej vlhkosti sa kvapky rýchlejšie odparujú a zmenšujú, čím rastie riziko úletu a znižuje sa množstvo kvapaliny, ktoré dopadne na cieľ.
Jednu rýchlosť vetra ani teplotu nemožno označiť za univerzálnu hranicu vhodnú pre všetky aplikácie. Rozhodujú podmienky použitia produktu, prevádzkové obmedzenia dronu, zvolená veľkosť kvapiek a okolie parcely. Ani úplné bezvetrie nemusí byť vhodné, najmä pri teplotnej inverzii. Schopnosť dronu bezpečne lietať vo vetre preto ešte neznamená, že v rovnakých podmienkach dokáže kvalitne aplikovať. Platia tu určité špecifiká, ktoré je nutné brať na zreteľ, ale to aj pri bežnej pozemnej technike.
Ako sa pri nízkom objeme kvapaliny menia požiadavky na prípravu aplikačnej zmesi?
Základom je rešpektovať návod na použitie produktu vrátane odporúčanej koncentrácie a objemu vody. Dôležitá je kvalita vody, poradie pridávania jednotlivých zložiek a dostatočné premiešanie.
Pri novej kombinácii je vhodné najskôr vykonať skúšku miešateľnosti v malom objeme, ale v rovnakej koncentrácii, aká bude v nádrži dronu. Táto skúška však potvrdzuje len fyzikálnu kompatibilitu, nie bezpečnosť pre plodinu ani účinnosť. Pri neoverenej koncentrácii je preto potrebné aj overenie znášanlivosti na malej ploche v súlade s podmienkami použitia
Aké miesto môžu mať pri dronových aplikáciách pomocné látky upravujúce vlastnosti aplikačnej kvapaliny?
Vo všeobecnosti je vhodné poznať vlastnosti vody, ktorú používame na postrek. Vplyv tvrdosti vody a pH zohráva výraznú úlohu v účinnosti zásahu. Pri dronoch zohrávajú adjuvanty dvakrát tak dôležitú úlohu než pri bežnej technike. Dokážu zabezpečiť rovnomernosť pokrytia, zlepšiť priľnavosť preparátu a predovšetkým udržať pod kontrolou nežiaduci úlet.
Kde vidíte najväčší potenciál variabilnej a bodovej aplikácie?
Najčastejšie sa stretávame s tým, že monitorujeme lokálny výskyt burín, kde napríklad pichliač rastie v špecificky ohraničených ohniskách. V zahraničí to funguje tak, že dron naletí na vopred vyznačené miesto, naaplikuje označené miesto a vráti sa späť. V porovnaní s postrekovačom, ktorý by musel do porastu vstúpiť, zbytočne poškodiť aj nezaburinenú plochu a utužiť pôdu. Takýto typ aplikácie by bol pre dron mimoriadne vhodný, úsporný a efektívny.
Ak by legislatíva v budúcnosti umožnila širšie využitie aplikačných dronov v ochrane rastlín, čo bude podľa vás potrebné agronomicky overiť ako prvé?
Jednou z prvých úloh, ktorú treba overiť je, či dron dokáže so zníženým množstvom vody rovnomerne pokryť celé rastliny až po spodné listy. Zamerať sa treba aj na detekciu úletu a pri akých meteorologických parametroch sú limity dronovej aplikácie. Samostatnou kategóriou je biologická účinnosť a stanovenie dávok. Inšpirácia by sa mohla hľadať v zahraničí, kde prebieha viacero testovaní a vydávajú sa povolenia na vedecké účely.
Kam sa podľa vás budú aplikačné drony v poľnohospodárstve posúvať v najbližších rokoch?
V súčasnosti máme dron, ktorý má vzletovú hmotnosť 175 kg, to už je nejaké číslo. Nemyslím si teda, že by sa mali objemy nejak výrazne zvyšovať. Skôr sa bude segment uberať k väčšiemu výkonu a kapacite batérií, to považujem za kľúčové. Súčasné drony si vyžadujú neustálu prítomnosť obsluhy či už pri výmene batérií alebo dopĺňaní kvapaliny.
Budúcnosť smeruje k automatizovaným staniciam, ktoré môžu byť rovnako umiestnené na prívesoch alebo na okrajoch polí, kde sa dron sám dobije a doplní postrek. S prepojením na AI sa takýto dron v reálnom čase rozhodne, kde cielene vykoná postrek. Znie to ako sci-fi, ale o chvíľu možno realita poľnohospodárstva 5.0.
Ako dnes hodnotíte legislatívne podmienky pre využívanie aplikačných dronov v poľnohospodárstve na Slovensku a aké zmeny by podľa vás boli potrebné, aby sa táto technológia mohla bezpečne a prakticky využívať vo väčšom rozsahu?
Sú tu dve roviny legislatívy, a to z leteckého hľadiska a z hľadiska ochrany rastlín. Drony, ktoré zhadzujú látky, spadajú do kategórie Specific. Vyžaduje sa tu konkrétne posúdenie rizík, vypracovanie prevádzkovej príručky, certifikácie a schvaľovacie procesy. Všetko je však reálne splniť.
Čo však stále neprebehlo aktualizáciou, je Smernica 2009/128/ES a zákon č. 405/2011 Z. z., podľa ktorej sa dronová aplikácia považuje za leteckú. Podľa môjho názoru by malo ísť o špecifický typ aplikácie, kde treba jasne zadefinovať parametre, ktoré treba dodržiavať na bezpečnú prevádzku. Bolo by vhodné, ak by výrobcovia a ÚKSÚP určili, ktoré prípravky (POR, biologická ochrana) je možné použiť na aplikáciu pomocou dronov vrátane stanovenia objemov vody.
Rozhodne netreba zabúdať ani na samotných prevádzkovateľov dronov, ktorí by mali prejsť špecializovanými kurzami na získanie osvedčení pre prácu takýchto pilotov-agronómov.
Ďakujem za rozhovor.
Autor: Tomáš Baran, Naše pole
