Fuzarióza klasov obilnín patrí na Slovensku k dobre známym chorobám. V porastoch obilnín sa vyskytuje každoročne v rôznej intenzite. Najškodlivejšia je pre ozimnú pšenicu, menej škodí v jačmeni a raži. Škodlivosť stúpa najmä na náchylných odrodách, vo vlhkých lokalitách, pri zlom osevnom postupe, zlej predplodine a v rokoch bohatých na zrážky v období kvitnutia.
Ochrana proti fuzarióze je rozpracovaná podrobne, no napriek tomu sú s jej účinnosťou pretrvávajúce problémy. Efektívna ochrana je totiž založená na komplexe opatrení vrátane použitia účinného fungicídu v správnom čase. Práve správne načasovanie aplikácie zo subjektívnych aj objektívnych príčin býva najčastejším dôvodom zníženej účinnosti fungicídov.
V čase aplikácie fungicídov proti fuzarióze klasov (začiatok kvitnutia) nie sú na klasoch žiadne symptómy. Tie sa prejavia až neskôr, zhruba 2 – 3 týždne po odkvitnutí. Pre správne posúdenie choroby je dôležité dôkladne poznať jej symptómy. Podľa skúseností autora článku sa v ostatných rokoch vyskytuje pomerne široká variabilita symptómov fuzariózy klasov. Menej známe formy choroby agronomická prax nepozná dostatočne, nakoľko sa vyskytujú iba zriedka. Kvôli uvedeným skutočnostiam je vhodné pestovateľskej praxi pripomenúť variácie symptomatiky fuzariózy klasov, čo môže napomôcť k správnemu posúdeniu nielen výskytu choroby, ale aj účinnosti ochranných opatrení.
Obdobie prejavu symptómov
Obdobím, kedy je fuzarióza klasu najviac pozorovateľná, je spravidla rastová fáza, koniec kvitnutia, až neskorá mliečna zrelosť. V tomto čase sú zdravé klasy sýto-zelenej farby a s fuzarióznymi klasmi vzájomne veľmi dobre kontrastujú. Toto obdobie je na posúdenie napadnutia alebo na hodnotenie pokusov ideálne.
Fáza zreteľných symptómov je však relatívne krátka, obvykle trvá 5-10 dní. Pri vlhkom počasí je dlhšia a naopak pri extrémne suchom počasí, keď obilniny predčasne dozrievajú, môže trvať iba niekoľko dní. Ako obilniny postupujú do vyšších rastových fáz, dochádza k zmene farby porastu. Klasy od fázy voskovej zrelosti začínajú strácať zelenú farbu a postupne žltnú, čím sa stráca kontrast zdravých (zelených) a napadnutých (vybielených) klasov. V tomto období je fuzarióza klasu už len veľmi ťažko pozorovateľná a napadnuté klasy sa dajú rozoznať už len podľa sporulácie. Rozsah zbelenia klasu však už nie je spoľahlivo hodnotiteľný.
Formy fuzariózy klasov
Všeobecne sa fuzarióza klasov uvádza ako choroba spôsobujúca zbelenie klasov s ružovými povlakmi. Tento údaj je pravdepodobne autormi opisovaný z publikácie do publikácie a nie je celkom v súlade s realitou. Pri podrobnejšom skúmaní farebnej škály treba automaticky opisované ružové zafarbenie zmeniť za oranžové, pretože drvivá väčšina klasov v poľných podmienkach vykazuje sporuláciu v oranžovej a nie v ružovej farbe.
Pri detailnejšej analýze symptomatiky fuzariózy klasov v praxi a na základe skúseností a výsledkov z ostatných rokov, najmä zo SR, možno fuzariózu klasov rozdeliť do troch symptomatických foriem:
a) Klasická (oranžová) fuzarióza klasov
Klasická fuzarióza klasu sa prejavuje zbelením kláskov alebo celých klasov, s následnou oranžovou (ojedinelo ružovou) sporuláciou patogénov. Zbelenie sa môže vyskytnúť len na niekoľkých kláskoch alebo sa môže rozšíriť na viaceré. Nie je výnimočné, ak zbelie väčšia časť alebo aj celý klas. K zbeleniu celého klasu dochádza v prípade, ak mycélium primárne napadne vreteno klasu. Časť klasu nad miestom infekcie alebo celý klas odumrie, čo sa prejavuje jeho zbelením. Za priaznivých podmienok sa neskôr na báze pliev a najmä okolo klasového vretena vytvárajú oranžové povlaky sporulácie, najčastejšie vo forme sporodochií. Ojedinele, pri veľmi vlhkom počasí, môžu byť napadnuté klasy celé pokryté oranžovo-bielym mycéliom. V SR bolo pozorované aj predčasné napadnutie klasu ešte čiastočne prekrytého zástavovým listom, s bohatou sporuláciou patogéna medzi pošvou listu a samotným klasom. Zriedka dochádza aj k napadnutiu stebla tesne pod klasom, čo vedie k úplnému uschnutiu klasu a sporulácia sa prejaví len na báze klasu.
Niekedy sa na vybielených kláskoch môžu objaviť aj drobné čierne bodky – peritéciá F. graminearum. Tento symptóm sa v SR vyskytuje iba veľmi vzácne a môže sa zamieňať za sporuláciu sekundárnej saprofytickej huby Epicoccum nigrum, ktorá na klasoch vytvára taktiež tvorbu čiernych bodiek.
Detail oranžovej sporulácie pri klasickej forme.
Klasická klásková fuzarióza – zatiaľ bez sporulácie.
b) Hnedá klásková fuzarióza
Prvé, málo výrazné až nenápadné symptómy hnedej kláskovej fuzariózy klasu sa objavujú pomerne skoro, už 5 – 7 dní po infekcii. Na klasoch je možné pozorovať malé vodnaté hnedasté škvrny na okraji, prípadne v strede plevy, alebo na jej zadnej časti, niekedy aj na vretene klasu. Tieto príznaky sa líšia len mierne, v závislosti od druhu patogéna. M. nivale tvorí na plevách škvrny s tmavohnedým okrajom, pre F. poae sú typické svetlé, ostro ohraničené škvrny v pletivách. Na jačmeni, ojedinelo na pšenici, sa v závislosti od prevládajúceho patogéna tvoria škvrny buď rovnomerne hnedé, alebo škvrny so svetlejším stredom a hnedou obrubou.
Tieto škvrny sú v ostatnom období v Slovenskej republike pozorované frekventovane najmä na jarnom a ozimnom jačmeni. Na pšenici sa tvoria iba v niektorých rokoch, väčšinou pri nízkom infekčnom tlaku. Pri analýze druhového spektra bolo zistené, že medzi najfrekventovanejších pôvodcov tejto formy fuzariózy v SR patrí F. poae, menej M. nivale. Z hospodárskeho hľadiska je hnedá klásková fuzarióza menej škodlivá, nakoľko nespôsobuje také škody ako klasická forma fuzariózy.
Hnedá klásková fuzarióza na pšenici.
Hnedá klásková fuzarióza jačmeňa.
c) Sekundárne sčernenie fuzarióznych klasov
Pri dozrievaní porastu sa môžu fuzariózne klasy prejaviť celkom nešpecificky – sčernením. Ide o skorší nástup černí ako na zdravých klasoch, kde sa černe tvoria podstatne neskôr (po dozretí porastu pri vlhkom počasí). Fuzariózne klasy sú prakticky odumreté a oproti zdravým sú skôr k dispozícii pre saprofytické černe. Fuzariózne klasy sa tak v poraste z pôvodne vybielených klasov rýchlo zmenia na sčernené (sekundárne porastené čerňami).
Sčernenie fuzarióznych klasov môže nadväzovať na klasickú fuzariózu klasov, preto sa v podstate ani nejedná o symptomatickú formu, ale skôr o formu prejavu klasickej fuzariózy klasov. Pre prehľadnosť a odlíšenie symptómov je však uvedená zvlášť od predchádzajúcich dvoch foriem fuzariózy.
Sekundárne sčernenie fuzariózneho klasu – ešte je viditeľná pôvodná oranžová sporulácia fuzárií.
Možnosti zámeny fuzariózy klasov s inými chorobami
Výskyt bielych klasov môže spôsobovať aj niekoľko ďalších škodlivých činiteľov, ktoré sa dajú spoľahlivo odlíšiť od napadnutia fuzáriami.
Černanie bázy stebla (Gäeumannomyces graminis syn. Ophiobolus graminis) sa vyskytuje v ohniskách a je spojené so spomalením rastu rastlín a predčasným odumieraním koreňov. Táto bieloklasosť sa dá od fuzariózy klasov rozoznať najmä tak, že odumretá – zbelená je celá rastlina, nielen jednotlivé klásky alebo klas. Navyše chýba sporulácie typická pre fuzáriá.
Pri bieloklasosti spôsobenej živočíšnymi škodcami (napr. zelenuška žltopása) je poškodené, resp. zbelené celé steblo (alebo jeho časť) a celý klas, na ktorom nie je prítomná sporulácia fuzárií. Navyše sa klas dá z hornej tretiny rastliny vytiahnuť aj s časťou stebla. Pri poškodení strapkami sú zbelené (vycicané) jednotlivé klásky, kde sa vyskytujú jedince strapiek a chýba oranžová sporulácia fuzárií.
V praxi sa niekedy vyskytuje aj fyziologické zbelenie kláskov, ktoré sa podobá na fuzariózu kláskov alebo poškodenie strapkami, avšak nijaké symptómy sporulácie ani prítomnosť patogénov alebo škodcov nebýva zistená.
Septorióza pliev, spôsobená patogénom Phaeosphaeria nodorum, je podmienená rovnakými podmienkami počasia, ktoré vyvolávajú fuzariózu klasov. Často sa môže stať, že obe choroby sa vyskytujú na rovnakých porastoch alebo aj v klasoch súčasne. Škvrny na klasoch napadnutých septoriózou pliev sú čokoládovo hnedé a na napadnutých plevách sa postupne vytvárajú pyknidy. V tomto prípade môže byť podobnosť symptómov veľká, nakoľko veľmi príbuzné symptómy vyvoláva hnedá klásková fuzarióza alebo tvorba peritécií F. graminearum, ktoré môžu byť zamieňané za pyknidy P. nodorum. Napadnutie klasov septoriózou však nebýva v podmienkach SR časté, skôr výnimočné v niektorých lokalitách a na niektorých odrodách.
Záver
Správna diagnóza choroby – v tomto prípade fuzariózy klasov nie je pre ochranu v aktuálnom ročníku rozhodujúca. Symptomaticky sa prejaví až koncom vegetácie, keď je na akúkoľvek ochranu už neskoro. Je však dôležitá z hľadiska monitoringu choroby, hodnotenia odolnosti odrôd, účinnosti ochrany a pre stratégiu pre budúce sezóny.
Autor: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD., Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre
