Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) predložilo koncom roka 2020 do medzirezortného pripomienkového konania návrh Vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Z odborného posúdenia vyplýva, že táto vyhláška vníma krajinu jednostranne, zdôrazňujúc priority ochrany prírody, avšak bez širšieho zváženia dosahov na ľudí, ktorí sú skutočnými údržbármi vidieka a živiteľmi nás všetkých. Vyhláška nielenže nepriaznivo ovplyvňuje chov hospodárskych zvierat a neprimerane zvyšuje náklady ich chovateľov, ale má viacero ďalších dosahov, ktoré zhoršujú prognózu vyľudňujúceho sa vidieka. To, že návrh vyhlášky má skutočne nemalé rezervy, dosvedčuje aj fakt, že ju v procese doterajšieho schvaľovania sprevádza 301 pripomienok, z toho 189 zásadných.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) vznieslo k vyhláške 55 zásadných pripomienok. Vedenie rezortu vylučuje nespravodlivo pripisovanú neochotu hľadať kompromisné riešenia, naopak, je presvedčené, že pretrvávanie nesúladu pri takýchto dôležitých legislatívnych materiáloch by bolo zlyhaním odborného i politického partnerstva, na ktoré by najviac doplatili gazdovia polí a lesov.
V súčasnosti prebiehajú k predloženým pripomienkam rozporové konania. To, že neboli uzatvorené ešte v minulom roku, je spôsobené nielen zložitosťou rokovaní a neprimeranou termínovou náročnosťou zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), ale aj nepriaznivou zdravotnou situáciou. Aj preto minister Ján Mičovský požiadal listom priamo z nemocnice ministra životného prostredia Jána Budaja o odklad termínu rozporových konaní na január 2021.
„Vítam, že Európska únia kladie veľký dôraz na ochranu biodiverzity a maximálnou mierou presadzuje environmentálne opatrenia, ktoré sledujú spomalenie závažných klimatických zmien. Na rokovaní v Bruseli som bol jedným z mála ministrov, ktorí a priori, bez taktizovania, podporili povinné zelené ekoschémy. Som presvedčený, že obe naše ministerstvá sú spoluzodpovedné za vidiecku krajinu, pričom našou hlavnou povinnosťou je nachádzať správnu mieru medzi jej ochranou a jej schopnosťou ponúkať svojim obyvateľom existenčnú pohodu a nám všetkým zdravé potraviny. Vítam preto všetky kroky smerujúce k zelenšiemu Slovensku,“ zdôraznil minister Ján Mičovský.
MPRV SR je presvedčené, že postup, ktorý uplatnil rezort životného prostredia pri schvaľovaní predmetnej vyhlášky, nemôže byť štandardom. Tým sa musí stať cieľavedomé rokovanie expertných skupín, v ktorých budú mať zastúpenie reprezentanti všetkých nárokových skupín.
„V prípade, ak by neboli akceptované zásadné pripomienky nášho rezortu, máme vážnu obavu z dosahov uvedenej vyhlášky na celú krajinu. Reštrikcie a obmedzenia vlastníkov pôdy, poľnohospodárov a lesníkov budú mať za následok zníženie chovu hospodárskych zvierat v horských a podhorských oblastiach, a tým likvidáciu gazdovstiev, stratu našich tradícií, zvýšenie nezamestnanosti v ťažko skúšaných regiónoch Slovenska, degradáciu cestovného ruchu a výroby slovenských výrobkov a potravín a dokonca rapídne zníženie biodiverzity,“ vyjadril sa Martin Fecko, prvý štátny tajomník MPRV SR.
Implementácia mnohých opatrení, vyplývajúcich zo súčasného návrhu, by si vyžiadala nemalé finančné investície zo strany poľnohospodárov a lesníkov. Tak závažným rozhodnutiam musia preto predchádzať analýzy dosahov na dotknuté subjekty. MPRV SR považuje za nevyhnutné uplatňovanie participatívneho princípu, ktorý garantuje vyváženosť hľadaných riešení. Kolegovia z MŽP SR totiž často presadzujú návrhy, ktoré síce vyhovujú časti spoločnosti, no ktorým chýba nadhľad, ako aj schopnosť kompenzovania tiarch doliehajúcich na ľudí vidieka.
„Chceme podporovať také politiky, v ktorých sa ochrana prírody a krajiny nevykonáva od stola, ale reflektuje potreby vidieka a je založená na odborných argumentoch a faktoch, nie na pocitoch. Holistický pohľad na ochranu prírody a krajiny by mal okrem zachovania prírodných hodnôt zahŕňať aj ochranu života na vidieku,“ uviedol Andrej Gajdoš, druhý štátny tajomník MPRV SR.
Stiahnutie vyhlášky požadujú viaceré subjekty. MPRV SR je toho názoru, že MŽP SR by sa nemalo zameriavať na ďalšie dopĺňanie starej, mnohokrát novelizovanej a už neaktuálnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny. Žiada sa vybudovať nový, efektívny právny predpis tak, ako bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády. MPRV SR je pripravené na tvorbe novej legislatívy partnersky spolupracovať. Sme jednoznačne za cestu participácie, ktorej cieľom je integrovaný manažment krajiny.
„Začneme pozemkovými úpravami, kde vypracovaním metodiky dôjde ku komplexnosti manažovania krajiny. V súčasnej dobe MPRV SR nesúhlasí s prevodom štátnych pozemkov pod správu MŽP SR, keďže je nutné v prvom kroku zabezpečiť rozvoj vidieka, akceptovať práva miestnych občanov a neštátnych vlastníkov pôdy, zohľadniť demografický vývoj obyvateľstva a vytvoriť podmienky na rozvoj sociálnoekonomických podmienok občanov i v chránených územiach,“ doplnil Martin Fecko.
V agrorezorte budeme spolupracovať s predstaviteľmi miest a obcí, životného prostredia, s poľnohospodármi, lesníkmi a potravinármi tak, aby boli trvalo uchovávané prírodné a kultúrne hodnoty krajiny, pričom však nikdy nestratíme zo zreteľa povinnosť dosiahnuť a trvalo uchovávať aj potravinovú bezpečnosť Slovenska.
