Aktuálne problémy slovenského lúkarstva a pasienkarstva

Lúky a pasienky sú po stáročia neoddeliteľnou súčasťou slovenskej krajiny. Optimálny manažment trávnych porastov v súlade s ochranou životného prostredia a potrebami zvierat, zachovanie výmery poloprírodných biotopov a zaraďovanie viacročných krmovín do osevných postupov sú kľúčom k zachovania ekologickej stability krajiny.

Okrem toho vedie k zlepšovaniu welféru zvierat, udržaniu pôdnej úrodnosti, a v neposlednom rade sa pozitívne prejavia na efektivite podnikov hospodáriacich na trávnych porastoch. Podľa európskej legislatívy majú lúky a pasienky svoje miesto. Tvorcovia európskej poľnohospodárskej politiky majú na zreteli nielen produkčný potenciál trávnych porastov pretavený do výroby mlieka a mäsa, ale uvedomujú si aj význam racionálneho hospodárenia na trávnych porastoch pre zachovanie čistého životného prostredia, biodiverzity a možnosti čeliť environmentálno-klimatickým problémom.

Počas svojej existencie sa lúkarstvo a pasienkarstvo na Slovensku prispôsobuje aktuálnemu vývoju agrosektora doma aj vo svete, pričom čelí novým výzvam a musí sa aj vyrovnávať s mnohými problémami.

Jedným z dlhodobých problémov je samotná výmera trávnych porastov, resp. ich opúšťanie a fragmentácia. Je všeobecne známe, že existencia trávnych porastov úzko súvisí s chovom hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, oviec, kôz a koní). Pred 30 rokmi výmera obhospodarovaných lúk a pasienkov dosahovala takmer 830-tisíc hektárov a predstavovala 44 % z celkovej využívanej poľnohospodárskej pôdy. V tomto období sa v Slovenskej republike chovalo viac ako 1 560 tis. kusov hovädzieho dobytka a 600-tisíc oviec. Avšak po roku 1990 došlo k rapídnemu poklesu stavov zvierat. Podľa údajov Štatistického úradu SR stav hovädzieho dobytka v roku 2019 dosiahol 439-tisíc kusov, čo predstavuje necelú tretinu z roku 1990. Počet oviec sa znížil o polovicu, na 320-tisíc kusov. Táto skutočnosť sa prejavuje na aktuálne využívanej výmere trávnych porastov, ktorá sa v rokoch 2014 až 2018 stabilizovala a dosahuje cca 520-tisíc hektárov. Okolo 30 % výmery evidovanej ako trvalý trávny porast sa premenilo na biele plochy, ktoré sú vystavené sukcesii, postupne zarastajú, vytvárajú priestor pre nepôvodné a invázne rastliny a v konečnom dôsledku menia charakter krajiny.

 

 

Okrem samotného zníženia počtu zvierat, jednou zo slabých stránok biomasy z lúk a pasienkov je nižšia koncentrácia živín a energie v porovnaní s kukuricou. Seno a siláž z trávnych porastov nedokážu dostatočne pokryť potreby vysokoprodukčných zvierat, najmä dojníc, ktoré sa v súčasnosti v intenzívnych chovoch uplatňujú. Rovnaký problém vzniká aj pri využívaní trávnych porastov na výrobu bioplynu. Výťažok energie z lúčnych porastov je niekoľkonásobne nižší a v suchých rokoch aj viac rizikový v porovnaní s C3 rastlinami, ako sú ciroky a kukurica. 

K stabilizácii výmery lúk a pasienkov prispieva Spoločná poľnohospodárska politika a Program rozvoja vidieka. Sú to najmä agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a ekologické poľnohospodárstvo. Opatrenia sú zamerané na ochranu a zachovanie biodiverzity poloprírodných trávnych porastov. Extenzívne využívanie jednoznačne podporuje udržanie druhovej bohatosti, avšak kvalita, nutričná a kŕmna hodnota týchto porastov je nižšia v porovnaní s lúkami a pasienkami, na ktorých sú vysiate vyšľachtené výkonnejšie trávy a leguminózy. Podľa výsledkov našich výskumov koncentrácia netto energie na laktáciu (NEL) dosahuje pri intenzívnych ďatelinotrávnych miešankách v priemere v prvej kosbe 5,6 – 5,9 MJ.kg^-1 sušiny. Na poloprírodných trávnych porastoch sa tieto hodnoty pohybujú od 4,6 MJ.kg^-1 sušiny, čo je menej, ako je odporučená limitná hodnota pre dojnice s nižšou úžitkovosťou.

Pretože aj na pravidelne využívaných extenzívnych lúkach a pasienkoch dochádza k zmenám druhového zloženia a znižovaniu pokryvnosti nutrične hodnotných druhov tráv, bôbovitých aj bylín (napr. vplyvom meniacich sa teplotných a zrážkových podmienok), pristúpilo sa v tomto programovacom období k možnosti vysievať druhy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danom biotope. Toto opatrenie čiastočne kompenzuje znižovanie výživnej a energetickej hodnoty krmiva z poloprírodných trávnych porastov.

 

Starostlivosť o lúky a pasienky zahŕňa dostatočnú výživu, pravidelné kosenie a pasenie a aj prísev vyšľachtených druhov podľa aktuálneho stavu porastu. K jednému z problémov patrí zanedbanie pravidelného hnojenia lúčnych porastov. Podľa údajov pravidelného monitoringu sa pôdy pod trávnymi porastami vyznačujú nízkou koncentráciou fosforu, nízkou až dostatočnou zásobou draslíka a vysokou koncentráciou horčíka. Hlavne fosfor patrí k živinám, ktorých nedostatok má nepriaznivý vplyv najmä na rast a vytrvalosť bôbovitých. Pravidelné jednostranné odčerpávanie živín vedie nielen k poklesu produkcie, ale aj k postupnej acidifikácii pôdy pod trávnymi porastami. Na nehnojenom poraste s priemernou úrodou 2,5 t.ha^-1 sušiny odvezieme z lúky 8 kg fosforu, 70 kg draslíka, 18 kg vápnika a 11 kg horčíka. Za 5 rokov to predstavuje 40 kg fosforu, 350 kg draslíka, 90 kg vápnika a 55 kg horčíka. Okrem toho dochádza k vyplavovaniu živín do podzemných vôd. Uvedené čísla ukazujú, že minimálne bilančné hnojenie, pri ktorom sa dopĺňajú odobrané živiny má svoje nezastupiteľné miesto pri správnom manažmente trávnych porastov.

Hnojenie trávnych porastov minerálnymi alebo organickými hnojivami je jedným z opatrení na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny na trávne porasty. Trávne porasty majú relatívne vysoký transpiračný koeficient a sú závislé od dostatku pravidelných zrážok. Dlhé obdobia vysokých teplôt a nedostatok zrážok negatívne ovplyvňujú produkciu a kvalitu objemového krmiva. Pri poľnohospodárskych podnikoch a farmároch, ktorých hospodárenie je založené najmä na trávnych porastoch môže dlhotrvajúce sucho spôsobovať vážne problémy. Údaje o dlhodobom priebehu poveternostných podmienok ukazujú na nerovnomerné rozloženie zrážok. Nadpriemernými zrážkami sa vyznačujú mesiace na začiatku a na konci vegetačného obdobia. V Banskej Bystrici boli za ostatných päť rokov silne zrážkovo podpriemerné vegetačné obdobia 2015 a 2018 (graf 1). Naopak, celkový úhrn zrážok v rokoch 2016, 2017 a 2019 bol normálny. Avšak napríklad v minulom roku po zrážkovo výdatnom máji prišli suchšie mesiace jún, júl a august, kde úhrn zrážok dosahoval 75 %, 45 % a 80 % dlhodobého normálu. Najmä zrážkovo silne podnormálny júl a začiatok augusta sa významnou mierou podpísali na mimoriadne nízkej produkcii lúk a pasienkov. Dlhodobá variabilita zrážok a zvyšovanie priemernej teploty môže viesť k vypadávaniu trávnych druhov náročnejších na vlahu, ako sú napríklad mätonohy a ďalej aj ďatelina lúčna, ktorá horšie toleruje vysoké teploty ovzdušia. Meniace sa klimatické podmienky vytvárajú väčší priestor pre šľachtiteľskú prácu, ale aj pre skúšanie a testovanie druhov pochádzajúcich z južnejších oblasti. Rovnako sú potrebné inovácie technologických postupov a agrotechnických termínov zakladania a prisievania trávnych porastov, ako aj termínov kosieb počas  obdobia využívania lúk a pasienkov.

 

 

Prínos trávnych porastov pre spoločnosť je daný aj ich multifunkčnosťou a ich plasticitou. V zmysle  modernej teórie ekosystémových úžitkov a služieb, lúky a pasienky poskytujú obyvateľstvu celý rad týchto služieb v závislosti od prírodných podmienok, v ktorých sa nachádzajú. Stabilita lúk a pasienkov závisí od postojov a vnímania celej spoločnosti, nielen od názorov poľnohospodárskej praxe. Hospodárenie na trvalých trávnych porastoch vytvára perspektívu pre rozširovanie agroturistiky. Aktuálny trend vytvárania druhovo bohatých lúk na vidieku aj v mestách poukazuje na pozitívne vnímanie biodiverzity širokou verejnosťou a podnecuje záujem obyvateľstva o trávne porasty. Výroba vysokokvalitných mliečnych a mäsových výrobkov „z lúky na stôl“ je vynikajúcou príležitosťou pre zvyšovanie potravinovej sebestačnosti. Lúčne porasty môžu slúžiť aj ako zdroj obnoviteľných materiálov a majú perspektívu stať sa súčasťou bioekonomiky a biopriemyslu.

Na záver možno len zdôrazniť, že na preklenutie problémov a zdolávanie výziev, ktoré stoja pred slovenským lúkarstvom a pasienkarstvom je potrebný cielený výskum založený na spolupráci s poľnohospodárskou praxou, ekológmi, lesníkmi, výskumnými a univerzitnými pracoviskami doma aj v zahraničí.

 

Autor: Ing. Miriam Kizeková, PhD., Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica