Choroby obilnín v roku 2022

Rok 2022 je považovaný za jeden z najteplejších rokov v histórii meraní, charakteristický aj hlbokým deficitom zrážok. Laická verejnosť si určite spomína na letné televízne reportáže o nedostatku pitnej vody, vysychaní studní, poklese hladiny riek a vodných nádrží, o celoplošnom nedostatku zrážok. Nakoľko počasie priamo vplýva aj na výskyt hubových chorôb, bude zaujímavé zbilancovať, ako sa tento extrémne suchý rok podpísal na zdravotnom stave obilnín.

 

Na jeseň v roku 2021 bola väčšina ozimín zasiata v riadnom termíne, čo zabezpečilo skoré vzchádzanie a dobrý vývoj porastov. Jeseň bola suchá, priebeh zimy mierny, jar bola podobne suchá a chladná. Porasty prezimovali zväčša dobre, neboli zaznamenané žiadne mimoriadne výskyty chorôb, škodcov alebo fyziologického poškodenia porastov.

Jar a úvod vegetácie začal suchým počasím, od začiatku februára nepršalo až do poslednej dekády marca. To umožnilo včasné sejby jarín. Dni boli slnečné, do 10 °C a noci mrazivé až do druhej polovice marca, kedy sa denné teploty šplhali aj nad 15 °C. Napriek suchu porasty neboli vlahovo deficitné, keďže sa kvôli nízkym nočným teplotám vegetácia prebúdzala iba veľmi pomaly. Výskyt chorôb a škodcov bol nízky.

 

 

Začiatkom marca prišlo ochladenie a mrazy, ktoré opäť spôsobili ovocinárom náklady na protimrazovú ochranu (parafínové sviece) sadov. Porasty ozimín však bezprostredne poškodené neboli, nakoľko nešlo o extrémne nízke teploty. Po mrazoch prišli zrážky, ktoré boli na vzchádzanie jarín veľmi potrebné. Nasledujúci mesiac apríl bol okrem posledného týždňa nadmieru chladný. Takmer každý aprílový týždeň sa vyskytol prízemný mráz, ktorý trápil ovocinárov a doplatili na to skoro všetky marhule, menej slivky a čerešne. Podpísalo sa to aj na poľných plodinách, najmä oneskorenou vegetáciou. Repka začala kvitnúť až koncom apríla, čo je 1 – 2 týždňový posun oproti iným rokom. Pozadu boli aj oziminy, ktoré sa po zime preberali veľmi nesmelo. Koncom apríla sa oziminy na južnom Slovensku blížili k rastovej fáze BBCH 31, iba výnimočne k BBCH 32, čo je termín pre prvú – T1 aplikáciu fungicídov. Oproti ostatným rokom išlo o výrazný časový týždňový posun. Ako pomaly rástli porasty ozimín, tak pomaly sa rozvíjali aj choroby, nevyskytovali sa žiadne extrémne napadnutia porastov. Z hľadiska zrážok bol apríl veľmi chudobný, deficit vlahy ale výrazne zmierňoval nízky výpar a nízke teploty. Ak by boli v apríli vyššie teploty, porasty by sa vyvíjali podstatne horšie.

 

 

Začiatkom mája sa v praxi aj v pokusoch realizovali T1 aplikácie v jačmeni ozimnom a pšenici ozimnej. Išlo o úplne preventívne aplikácie, nakoľko pre deficit vlahy a vlhkosti sa nevyskytovali žiadne choroby ani na náchylných odrodách. Na niektorých lokalitách sa na pšenici (najmä tvrdej) objavila fyziologická škvrnitosť. Celý máj bol podobne ako apríl extrémne suchý, ale opäť vlahový deficit zmiernilo studené počasie. T1 aplikácia fungicídov na pšeniciach väčšinou nebola potrebná. Koncom mája (v čase prvých T2 aplikácií na skorých odrodách) sa v porastoch pšenice iba ojedinelo vyskytovali symptómy DTR, múčnatka sa rozvinula iba na steblách. V porastoch jačmeňa ozimného sa v porovnaní s inými rokmi vyvíjala iba mierna infekcia múčnatkou trávovou (Blumeria graminis). Mierne zrážky sa vyskytli až koncom mája, kedy v závislosti od vývoja porastu pršalo priamo do kvitnúcich klasov skorých odrôd pšenice. Väčšia časť odrôd však kvitla oneskorene, až začiatkom júna. Na väčšom výskyte fuzariózy klasov sa to však nepodpísalo.

V jačmeni jarnom bola v porovnaní s oziminami situácia koncom mája odlišná. Na náchylných odrodách bola múčnatka prítomná aj pred T1 aplikáciou, ktorá sa preto javila ako potrebná. V období T2 aplikácií (koncom mája – začiatkom júna) bola múčnatka na neošetrených variantoch (porastoch) rozvinutá v strednej miere a dosahovala už aj 3. listové poschodie. V komerčných porastoch preto nebolo pochýb o nutnosti T2 fungicídneho ošetrenia.

V prvej tretine júna pokračovalo extrémne sucho a pridali sa aj vyššie teploty. Na oziminách sa situácia s výskytom chorôb zmenila iba mierne. Jačmeň ozimný v priebehu júna ukončil vegetáciu iba s nízkym výskytom múčnatky a DTR. Na pšeniciach bol nízky výskyt múčnatky, infekcia DTR napriek suchému počasiu dosiahla strednú intenzitu. DTR tak bola často jediným vážnym úrodoredukčným patogénom pšeníc. 

V priebehu druhej a tretej dekády júna sa na južnom Slovensku vyskytli zrážky, ktoré boli veľmi nerovnomerné. Tam, kde napršalo, boli porasty ušetrené vlahového deficitu a priniesli pomerne dobrú úrodu. Na zrážkovo deficitných lokalitách však bolo frekventovaným javom, že sa horné listy stáčali od sucha a v druhej polovici júna celé porasty žltli a núdzovo dozrievali.

 

 

V období mliečnej až voskovej zrelosti pšenice ozimnej (v júni) sa na niektorých lokalitách, najmä v okolí Levíc objavili výrazné „kolesá“ alebo celé porasty s vysokým výskytom bieloklasosti. Išlo o čiastočné, výnimočne aj o celkové zbelenie a hluchosť klasov. Väčšinou bola sterilná (hluchá) iba horná časť klasu. Symptómy sa vyskytovali aj na ostinatých aj bezostinatých odrodách, väčšinou v terénnych depresiách, niekedy aj plošne bez ohľadu na reliéf parcely. V praxi vznikli dohady o možných príčinách, kde medzi hlavnými podozrivými bola fuzarióza klasov. Túto však možno z hľadiska absencie typických symptómov spoľahlivo vylúčiť. Pri podrobnejšom skúmaní symptómov, najmä spôsobu ich výskytu a lokalizácie, ako aj na základe vlastných skúseností z minulých rokov možno konštatovať, že išlo o mrazové poškodenie klasov. Samotné mrazové poškodenie nastalo niekoľko týždňov pred objavením sa symptómov, keď sa klas ešte len formoval vo vnútri stebla resp. pošvy zástavového listu. V tomto štádiu vývoja je totiž klas na nízke teploty najcitlivejší a jeho poškodenie sa prejavuje neskoršou čiastočnou alebo úplnou hluchosťou – sterilitou klasu.

Ďalším extrémom v roku 2022 boli kohútiky (Oulema melanopus, Oulema galleciana), ktoré terorizovali obilniny neobvykle dlho, často až 2 – 3 týždne. Dôvodom bol zrejme fakt, že larvy škodcov sa liahli v niekoľkých vlnách, takže pestovatelia boli nútení niekoľkonásobne opakovať insekticídne ošetrenia, ktoré neprinášali želaný efekt. Situáciu zhoršoval určite aj výpadok v minulosti osvedčených a vysoko účinných insekticídov (organofosfátov), ktoré sú už v súčasnosti zakázané. Vylúčiť sa nedajú ani lokálne výskyty populácií rezistentných k pyretroidom, čo vzhľadom na výrazne oklieštené spektrum (na kohútiky) autorizovaných prípravkov vzbudzuje obavy u mnohých pestovateľov.

 

 

Jačmeň jarný na mnohých lokalitách sucho znášal lepšie ako pšenice ozimné. Vyššie bolo ale jeho napadnutie chorobami, kedy sa múčnatka a hnedá škvrnitosť rozvinuli až na najvyšších listových poschodiach. Celkovo možno napadnutie jačmeňa jarného na náchylných odrodách hodnotiť ako stredné, aj keď s výrazne užším spektrom patogénov.

V poslednom júnovom týždni prišli horúčavy nad 30 °C, ktoré vegetáciu suchom stresovaných porastov nekompromisne ukončili. Celkovo porasty ozimných a jarných obilnín napriek enormnému vlahovému deficitu dopadli z hľadiska úrod obstojne. Od katastrofálnych škôd úrodu zachránilo zrejme iba to, že apríl, máj a aj prvá časť júna boli pomerne chladné. Z tohto dôvodu nebol výpar vody taký silný a deficit zrážok porasty znášali lepšie ako pri vysokých teplotách.

Špecifickým poznatkom v takomto suchom roku bol antistresový a stimulačný efekt rôznych špeciálnych listových hnojív a stimulantov, ktorý sa markantne prejavil nielen v pokusoch, ale aj na komerčných plochách. Tieto prípravky vo väčšine prípadov preukazne predĺžili vegetáciu a zmiernili stres zo sucha. Pokiaľ boli tieto látky aplikované skôr, počas vegetácie a plodiny boli v plnej vegetácii a bez výrazného stresu, ich účinok nebol vizuálne pozorovateľný. Ak však boli tieto látky aplikované na zástavový list (T2 termín aplikácie fungicídov) a následne prišiel stres zo sucha a tepla, účinok bol vizuálne markantný. Účinnosť týchto ošetrení sa dala spoľahlivo objektivizovať aj hodnotením zelenej plochy, NDVI a inými indexami vegetácie, ako aj priamym meraním obsahu chlorofylu. Vizuálny efekt sa preniesol aj do úrody, kedy takéto aplikácie preukazne predĺžili vegetáciu a zvýšili úrody oproti neošetrenej kontrole. Z uvedeného plynie zdokumentovaná praktická skúsenosť, že špeciálne listové hnojivá a stimulanty aplikované foliárne majú opodstatnenie najmä v období vlahového a teplotného stresu, kedy je prijímanie živín z pôdy obmedzené. Najväčší efekt v pokusoch v roku 2022 dosiahli tieto látky, ak boli aplikované v T2 termíne fungicídnych ošetrení, pred príchodom výrazného vlahového a teplotného stresu.

 

 

Na ozimnej pšenici sa opäť potvrdila potreba T2 aplikácie fungicídov, bez ohľadu na priebeh počasia. Pôvodne sa zdalo, že v dôsledku sucha nie je potrebná ani T1 ani T2 aplikácia. Ale len zdanlivo, pretože 1 – 2 týždne po termíne T2 aplikácie sa v porastoch pšeníc objavili neskoré infekcie DTR, ktoré sa negatívne prejavili na úrode. Na ochranu už bolo vtedy neskoro.

Takisto sa v roku 2022 potvrdil dôležitý poznatok, že ak bola T2 aplikácia uskutočnená hneď po objavení zástavového listu, účinok bol lepší, ako keď bol porast ošetrený 1 – 2 týždne po jeho objavení sa. Pri T2 aplikácii ide teda o potrebu okamžitého fungicídneho ošetrenia – filmu hneď po vyvinutí F1 listu.

V roku 2022 sa miestami objavili aj problémy s vybielenými klasmi, ktoré neboli dôsledkom ani spomínaných neskorých jarných mrazov ani fuzariózy klasov. Iba ojedinelo išlo o poškodenia spôsobené zunčavkou. Väčšinou išlo o choroby bázy stebla, ktoré sa markantne prejavujú pri deficite vlahy, ktorý bol v roku 2000 evidentný. Napadnuté steblo nedokáže zabezpečiť dostatočný transpiračný prúd a prísun vody, v dôsledku čoho rastlina predčasne usychá. To sa prejavuje spomínanou bieloklasosťou. Pri analýze pôvodcu ochorenia boli väčšinou detekované fuzariózy bázy stebla.

 

Záver – skúsenosti z roku 2022

• Rok 2022 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín priaznivý – napadnutie rastlín hubovými chorobami bolo vo väčšine prípadov nízke.
• Na pšenici patrila k hlavným patogénom helmitosporióza pšenice (DTR), ktorá bola v roku 2022 najdôležitejším patogénom. Výskyt ostatných chorôb bol nízky alebo zanedbateľný.
• Na jačmeňoch ozimných bolo napadnutie pomerne nízke. K najvýznamnejším patogénom patrila múčnatka a hnedá škvrnitosť.
• Na rozdiel od jačmeňov ozimných boli jarné napadnuté v strednej až vyššej intenzite, najmä múčnatkou a hnedou škvrnitosťou. Výskyt ostatných chorôb bol nízky alebo zanedbateľný.
• Aplikácia fungicídov v T2 termíne (BBCH 37 – 39) sa na ozimných obilninách opäť ukázala ako najdôležitejší termín v ochrane proti hubovým chorobám.
• V prípade jačmeňov jarných boli opodstatnené obidve (T1 a T2) aplikácie.
• Rok 2022 možno celkovo zhodnotiť ako extrémne suchý. Napriek tomu priebeh infekcií hubových chorôb potvrdil opodstatnenosť fungicídnej ochrany aj vo všeobecne suchých rokoch s deficitom zrážok.
•  V období mliečnej až voskovej zrelosti (v júni) sa na niektorých lokalitách, najmä v okolí Levíc, objavili porasty s vysokým výskytom bieloklasosti. Išlo o mrazové poškodenie klasov, ktoré nastalo niekoľko týždňov pred objavením sa symptómov.
• Ďalším extrémom roku 2022 boli kohútiky (Oulema spp.), ktoré poškodzovali porasty kontinuálne v priebehu 2 – 3 týždňov, v dôsledku čoho boli pestovatelia nútení niekoľkonásobne opakovať insekticídne ošetrenia. V praxi bola často pozorovaná krátkodobá a nízka účinnosť pyretroidov.  
• Celkovo porasty ozimných a jarných obilnín napriek enormnému vlahovému deficitu priniesli uspokojivú úrodu. Od katastrofálnych škôd úrodu zachránilo zrejme iba to, že apríl, máj a aj prvá časť júna boli pomerne chladné.
• Špecifickým poznatkom v takomto suchom roku bol antistresový a stimulačný efekt rôznych špeciálnych listových hnojív a stimulantov. Najväčší efekt v pokusoch v roku 2022 dosiahli tieto látky vtedy, keď boli aplikované v T2 termíne fungicídnych ošetrení, pred príchodom výrazného  vlahového a teplotného stresu.
• V roku 2022 sa na mnohých lokalitách objavili aj problémy s vybielenými klasmi, ktoré neboli dôsledkom neskorých jarných mrazov ani fuzariózy klasov. Išlo o choroby bázy stebla, spôsobené prevažne fuzariózou. 

 

Autor: prof. Ing. K. Hudec, PhD., Ústav agronomických vied, KOR, SPU v Nitre

Foto: autor článku