Choroby obilnín v roku 2024

Rok 2024 bol pestovateľsky veľmi podobný predchádzajúcemu roku 2023. Teda aspoň v prvej polovici vegetácie. V tej druhej sa horúčavami a suchom podobal skôr na podmienky Grécka. Zažili sme teda dva takmer protichodné typy počasia v jednom ročníku. Vegetáciu obilnín pokryla skôr tá prvá, vlhšia časť roka, kým kukuricu, slnečnicu a iné plodiny postihli v lete suchá a horúčavy. Z hľadiska bilancie je užitočné obzrieť sa za uplynulou sezónou obilnín a zanalyzovať ich zdravotný stav v kontexte s vývojom počasia.

Zima na prelome rokov 2023/24 bola netypicky (či v ostatnom období už skôr typicky) teplá, bez silnejších mrazov a snehu. Úvod vegetačnej sezóny sa niesol v duchu podmočenia pôd v dôsledku výdatných zimných a jesenných zrážok. Február bol najteplejším februárom v histórii meraní, keď priemerná teplota bola o 7 °C vyššia oproti dlhodobému priemeru. Koncom februára boli mnohé pôdy stále premočené, čo sťažilo alebo znemožnilo skoré sejby jačmeňa.

 

Marec 2024 bol typický výraznými odchýlkami počasia. Najnižšia teplota bola -4,6 °C a najvyššia 23,1 °C, pričom napršalo 22,34 mm zrážok. Porasty ozimín prezimovali bez známok výraznejšieho poškodenia. Vplyvom dostatku vlahy a teplého februárového počasia rastliny ozimín výrazne skôr vstúpili do predlžovacieho rastu. Druhá dekáda marca priniesla ochladenie, čo v ranných hodinách spôsobilo prízemné mrazy. Na ozimných obilninách bol infekčný tlak chorôb slabý, vysoká zásoba inokula septoriózy pšenice (Zymoseptoria tritici) bola na najstarších listoch, výskyt múčnatky (Blumeria graminis) a hrdze pšenicovej (Puccinia recondita) na listoch bol iba sporadický. Bol to dôsledok toho, že v zime nemrzlo a takmer všetky listy prezimovali v zelenom stave.

 

 

Prvá dekáda apríla bola extrémne teplá, čo spôsobilo urýchlenie vegetácie, ktorá bola približne 14 dní popredu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Avšak v polovici apríla prišlo na 14 dní opäť chladné počasie s občasnými slabými prízemnými mrazmi, ktoré vegetáciu spomalilo. Na jarnom jačmeni siatom na jeseň bola už začiatkom apríla zaznamenaná silná infekcia rynchospóriovej škvrnitosti (Rhynchosporium secalis). Na ostatných ozimných obilninách vrátane ozimného jačmeňa však neboli rozvinuté takmer žiadne infekcie, iba sporadický výskyt múčnatky a septoriózy pšenice. V čase od 15. do 26. apríla prišlo ochladenie, keď nočné teploty opäť opakovane klesali k bodu mrazu, čo prinútilo ovocinárov a zeleninárov aktivovať protimrazovú ochranu. Kvôli nízkym teplotám sa spomalila nielen vegetácia, ale aj vývoj chorôb, takže napriek vysokému úhrnu zrážok (cca 70 mm za uvedené obdobie) sa choroby významne nerozšírili. Koncom apríla sa z praxe objavili prvé hlásenia o výskyte hrdze plevovej (Puccinia striiformis). Išlo o začiatok epifytócie stredného rozsahu, nakoľko výskyt a škodlivosť hrdze plevovej od konca apríla prudko rástli.

 

 

Prvá dekáda mája priniesla relatívne stabilné počasie. Denné teploty oscilovali okolo 20 °C, v noci klesali pod 10 °C, bez výdatnejších zrážok. Obilniny a vegetácia boli stále zhruba 1 – 2 týždne popredu oproti minulým rokom. V polovici mája boli niektoré odrody ozimnej pšenice už odkvitnuté, iné klasili a boli tesne pred vykvitnutím. Obvykle nastupuje rastová fáza kvitnutia na väčšine ozimných pšeníc koncom mája, takže spomínaný dvojtýždňový náskok vo vegetácii bol evidentný. V priebehu mája došlo aj k výraznejšiemu rozvoju chorôb. Na ozimnej pšenici infekcia septoriózou pšenice dosahovala úroveň listov F3 (tretí list zhora) v intenzite 15 – 20 % napadnutej plochy listov (v závislosti od odrody), čo sa dá považovať už za stredné až vyššie napadnutie.

 

 

V priebehu mája sa na ozimných pšeniciach naplno prejavila aj epifytócia hrdze plevovej. Ako to pri tejto chorobe býva, na väčšine lokalít sa objavila náhle, približne tesne pred alebo v termíne aplikácie fungicídov T2. Mnohých pestovateľov hrdza plevová zaskočila, pretože ju na doteraz odolných odrodách nečakali. V praxi sa často stávalo, že na odrodách, ktoré vlani hrdza plevová nenapádala, sa v roku 2024, naopak, vyskytla vo vysokej miere. Evidentne teda v Európe dochádza k selekcii virulentnejších fyziologických rás patogéna, ktoré prekonávajú dosiaľ spoľahlivé zdroje genetickej rezistencie hostiteľa. Preto pestovatelia, ktorí neaplikovali účinný fungicíd už v termíne T1, boli jej výskytom zaskočení a nedokázali už nijako jej šírenie zastaviť. Pomohlo až horúce a suché počasie v období dozrievania, ktoré výskyt hrdze plevovej efektívne potlačilo.

 

 

Infekcia ozimných pšeníc múčnatkou trávovou bola v priebehu mája v nízkej intenzite, na odolnejších odrodách sa objavila najmä na sterilných odnožiach. Na citlivejších odrodách postúpila iba na spodné listové poschodia F4 až F5 (štvrtý až piaty list zhora), väčšinou však v nízkej intenzite, v hodnotách do 5 % napadnutej listovej plochy. Na viacerých odrodách pšenice sa neobvykle už v období T2 aplikácie objavovala aj hrdza pšenicová, čo v minulých rokoch nebývalo bežné. Hrdza pšenicová totiž napáda pšenicu vo vyššej miere obvykle až po odkvitnutí, teda v druhej polovici vegetácie.

V roku 2024 sa v priebehu mája opäť vo vysokej intenzite vyskytli aj nešpecifické listové fyziologickej škvrnitosti (PLS – Physiological leaf spot), a to nielen na typickom hostiteľovi Triticum durum ale aj na mäkkých pšeniciach (T. aestivum).

 

 

Špecifickým fenoménom bol jačmeň jarný siaty na jeseň. Už viacej rokov možno pozorovať, že v jarnom období (po prezimovaní) býva extrémne napadnutý rynchospóriovou škvrnitosťou. Pritom na tých istých odrodách siatych na jar býva výskyt tejto choroby podstatne nižší. Infekcia rynchospóriovou škvrnitosťou sa objavuje aj na južnom Slovensku, čo nie je typická oblasť jej vysokého výskytu. Ukazuje sa, že druhové spektrum a výskyt hubových chorôb sa výrazne líši podľa toho, či je jarný jačmeň siaty na jeseň alebo na jar. Na porastoch siatych na jeseň tak vzniká akútna potreba skorého fungicídneho ošetrenia na jar, so špecifickým účinkom fungicídov práve na rynchospóriovú škvrnitosť. Na jarných jačmeňoch siatych na jar býva aj napriek zhodnej lokalite situácia odlišná, keď už od skorých rastových fáz dominuje múčnatka a hnedá škvrnitosť. Na jar roku 2024 bolo na týchto porastoch už v rastovej fáze BBCH 30 – 31 zistené vysoké napadnutie múčnatkou na úrovni 5 – 10 %, ale aj hnedej škvrnitosti (Pyrenophora teres) na úrovni 1 – 2 % napadnutej listovej plochy.

Dňa 17. 5. 2024 prerušili slnečné a mierne teplé májové počasie výdatné zrážky. V období po T2 aplikácii fungicídov táto zmena podporila listové choroby, ale aj fuzariózu klasov, pretože niektoré odrody boli v období dažďov práve v období kvitnutia. Výskyt kohútikov bol v roku 2024 pomerne vysoký, v praxi veľké problémy spôsobovala ich rezistencia voči autorizovaným insekticídom, najmä pyretroidom. Až do prvej tretiny júna – 11. 6. 2024 bolo mimoriadne daždivé obdobie. Búrky (aj extrémne) a prehánky boli skoro na dennom poriadku, vyskytli sa záplavy, poškodenia krúpami. Pôda takmer nevyschla, teploty boli okolo 20 – 25 °C. Celkovo bolo v druhej polovici mája mierne teplo a vlhko, čo je ideálne počasie pre rozvoj chorôb.

 

 

V júni bolo počasie menej vlhké a typická bola kulminácia listových chorôb na ozimných obilninách, ktorých napadnutie bolo najvyššie za ostatné roky. Rok 2024 možno na ozimnej pšenici reálne nazvať rokom hrdzí, pretože v prvej dekáde júna boli už listy úplne zničené hrdzou pšenicovou, ktorá sa o posledné zvyšky zelenej plochy delila s hrdzou plevovou. Najvýznamnejším patogénom na nižších listoch pšenice bola septorióza pšenice, na vyšších hrdza pšeničná alebo plevová, v závislosti od odrody. Významný patogén predchádzajúcich suchších ročníkov – helmintosporióza pšenice (Pyrenophora tritici-repentis) sa objavil iba sporadicky. Výskyt fuzariózy klasov možno hodnotiť ako stredný až vysoký, v závislosti od odrody a lokality.

Na jarných jačmeňoch sa v priebehu júna vytvoril veľmi silný tlak múčnatky, stredný infekčný tlak hnedej škvrnitosti a v závere vegetácie došlo ku kalamitnému výskytu ramuláriovej škvrnitosti, ktorá predčasne ukončila vegetáciu chemicky neošetrených porastov. 

 

 

Zber obilnín prebehol bez výraznejších problémov, úrody možno označiť za priemerné. Pre mnohých pestovateľov to bolo veľkým sklamaním, pretože v ročníku s dostatkom (miestami až prebytkom) zrážok v čase hlavnej vegetácie čakali nadpriemerné úrody. V zmysle príslovia „všetkého veľa škodí“ sa tak nadbytok zrážok na obilninách prejavil sčasti negatívne, keďže úrody boli často iba priemerné.

Markantným znakom uplynulej sezóny bol neobvykle veľký rozdiel medzi fungicídne neošetrenými a ošetrenými variantmi spôsobený vysokým infekčným tlakom hubových chorôb. Na niektorých pokusných políčkach bol rozdiel v úrodách rádovo v desiatkach percent (na náchylných odrodách viac ako 50 %), čo ani v pokusoch s citlivými odrodami nebýva bežná hodnota. Preto možno rok 2024 na obilninách právom označiť za rok hubových chorôb a fungicídov. Intenzívna fungicídna ochrana tak bola namieste v drvivej väčšine porastov obilnín. Dobrý zdravotný stav a kvalitnú úrodu v prípade ozimnej pšenice poskytovali iba systémy pestovania s tromi fungicídnymi ošetreniami – T1, T2 a T3. V jarných jačmeňoch to boli minimálne 2 fungicídne ošetrenia (T1 a T2), v mnohých lokalitách sa však v roku 2024 aj na jarnom jačmeni osvedčil systém troch fungicídnych ošetrení.

 

Záver – skúsenosti z roka 2024

• Rok 2024 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín rizikový už od jarných mesiacov. Vyšší infekčný potenciál bol zaznamenaný v priebehu marca – vo forme infekcií najstarších listov. K masívnemu rozvoju hubových chorôb došlo však až koncom apríla a v máji, vďaka vlhkému počasiu a častým zrážkam.
• Najvýznamnejším patogénom na nižších listoch pšenice bola septorióza pšenice, na vyšších hrdza pšeničná alebo plevová, v závislosti od odrody. Významný patogén predchádzajúcich suchších ročníkov – helmintosporióza pšenice (Pyrenophora tritici-repentis) sa objavila iba sporadicky. Výskyt fuzariózy klasov možno hodnotiť ako stredný až vysoký, v závislosti od odrody a lokality.
• Rok 2024 možno na ozimnej pšenici reálne nazvať rokom hrdzí, pretože v prvej dekáde júna boli už listy úplne zničené hrdzou pšenicovou, ktorá sa o posledné zvyšky zelenej plochy delila s hrdzou plevovou.
• V prípade ozimnej pšenice treba zvlášť poukázať na opätovný vysoký výskyt hrdze plevovej. Dôležité sú najmä poznatky o prelomení génov rezistencie niektorých odrôd, ktoré už pre budúce pestovanie nemožno považovať za odolné. Preto treba siahnuť po iných odrodách alebo venovať zvýšenú pozornosť najmä fungicídom aplikovaným v T1 termíne s autorizovanou účinnosťou proti hrdzi plevovej.
• Na ozimných a jarných jačmeňoch bol výskyt hubových chorôb taktiež vysoký, na listoch dominovala múčnatka, hnedá škvrnitosť a vegetáciu predčasne ukončila ramuláriová škvrnitosť.
• Na jarných jačmeňoch siatych na jeseň bolo napadnutie hubovými chorobami veľmi vysoké, najmä rynchospóriovou škvrnitosťou, ktorá sa vyskytovala vo vysokej miere aj na južnom Slovensku hneď po prezimovaní porastu. Preto v prípade ozimných výsevov jarných jačmeňov treba zintenzívniť cielenú fungicídnu ochranu od skorých jarných rastových fáz použitím fungicídov so spektrom účinku pokrývajúcim aj rynchospóriovú škvrnitosť.
• Z hľadiska zdravotného stavu obilnín možno celkovo rok 2024 zhodnotiť ako rok s extrémnym výskytom hubových chorôb. V období mliečnej až voskovej zrelosti obilnín druhové spektrum a škodlivosť hubových chorôb kulminovala a poskytovala tak v rôznych prezentáciách poľných pokusov vynikajúcu možnosť posúdiť účinnosť fungicídov. 
• Markantným znakom uplynulej sezóny bol neobvykle veľký rozdiel medzi fungicídne neošetrenými a ošetrenými variantmi spôsobený vysokým infekčným tlakom hubových chorôb. Intenzívna fungicídna ochrana tak bola namieste v drvivej väčšine obilnín.
• Dobrý zdravotný stav a kvalitnú úrodu v prípade ozimnej pšenice poskytovali iba systémy pestovania s tromi fungicídnymi ošetreniami – T1, T2 a T3. V jarných jačmeňoch to boli minimálne 2 fungicídne ošetrenia (T1 a T2), v mnohých lokalitách sa však osvedčil systém troch fungicídnych ošetrení – T1, T2 a T3.
• Zber obilnín prebehol bez výraznejších problémov, no úrody možno označiť za priemerné. V zmysle príslovia „všetkého veľa škodí“ sa tak nadbytok zrážok na obilninách prejavil sčasti negatívne, keďže úrody boli často iba priemerné.

 

Autor: prof. Ing. Kamil Hudec, PhD., Ústav agrochémie a pôdoznalectva SPU v Nitre