Ekologizácia agrárnej krajiny zvyšovaním biodiverzity?

Intenzifikácia rastlinnej výroby priniesla do poľnohospodárskej krajiny významné zmeny. Výroba sa orientuje na úzky okruh pestovaných plodín, lebo prinášajú najvyššiu rentabilitu. Moderné agrochemikálie zabezpečujú potrebné živiny v optimálnom pomere a chránia rastliny pred chorobami a škodcami. Z krajiny sa však vytrácajú jednotlivé prírodné zložky, ktoré kedysi tvorili jej pevnú súčasť.

 Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre v rámci výskumnej úlohy zameranej na biodiverzitu riešil overenie niektorých ekologizačných aplikácií v krajine so zameraním najmä na podporu opeľovačov a tiež na významné druhy poľovnej zveri, ktorých početnosť u nás neustále klesá. Zložky biodiverzity sú v súčasnej agrárnej krajine vystavované negatívnym vplyvom prostredia, a preto je potrebné sa s danou problematikou intenzívne zaoberať.

Odstránením krajinnej zelene, akou boli remízky, vetrolamy a poľné lesíky sa tiež zlikvidovali hniezdne možnosti pre viaceré druhy vtákov, ktoré takto stratili základné zdroje potravy, akými bol endemický hmyz a semená divo rastúcich rastlín. Uniformita agrárnej krajiny negatívne vplýva aj na prirodzené opeľovače výrazným znížením zdrojov kvalitnej potravy – peľu a nektáru. Pri pestovaní monokultúr (repky ozimnej, slnečnice, kukurice) majú včely k dispozícii iba jeden druh peľu a v pomerne krátkom časovom období sú vystavené potravovej monodiéte. Po odkvitnutí týchto plodín nie je dostatočná znášková základňa rastlín poskytujúcich kvalitný peľ, ktorý je základnou bielkovinovou výživou pre včely. Je známe, že pestrá skladba peľu z viacerých druhov rastlín je základom dobrej výživy a tá je dôležitá pre budovanie imunitného systému včiel, čo významne prispieva k celkovej odolnosti včelstva voči chorobám. Nedostatok peľu vo včelstve, hlavne v období vrcholiaceho leta, sa prejaví aj  znížením početnosti včiel vo včelstve, pretože mladým včelám chýba dostatok bielkovín na tvorbu kŕmnej kašičky, ktorou vyživujú včelí plod. Práve toto je obdobie, kedy sa zakladá nová generácia včiel, ktorá má byť dlhoveká a má zabezpečiť plynulý prechod včelstva do nasledujúceho roka. Ale ak je slabá výživa už pri vývoji plodu, dospelé včely majú porušenú imunitu a ľahko podľahnú chorobám, hlavne vírusovým a hynú už koncom jesene. Preto je veľmi dôležité rozloženie včelej pastvy do celého vegetačného obdobia, najmä do času, keď je príroda skúpa k opeľovačom, hlavne vplyvom zmien vyvolaných hospodárením v krajine.

Práve biopásy poskytujú včelám i ostatným opeľovačom priestor pre získanie kvalitnej potravy. Biopásy zároveň poskytujú životný priestor aj pre iný užitočný hmyz – predátorov niektorých druhov živočíšnych škodcov kultúrne pestovaných plodín, a tak pestovatelia by mohli používať oveľa menej pesticídov, čím by sa pre nich znížila ekonomická náročnosť na insekticídnu ochranu.

Je tento súčasný spôsob hospodárenia trvalo udržateľný? Podľa  informácií postupne klesá kvalita pôdy najmä tým, že sa ochudobňuje humusová zložka. Živočíšna výroba je obmedzená natoľko, že živiny z maštaľného hnoja v pôde chýbajú. Ale postupne ubúdajú aj druhy s hospodárskym významom, akými sú zajace poľné a jarabica. Kým kedysi na našich poliach žilo pol milióna jarabíc, dnes sa vykazuje už menej ako 6 tisíc jedincov. Pritom tento druh vykonal veľa užitočnej práce zbieraním hmyzu.

S očakávaním sme sledovali implantáciu ekologizačných opatrení  v praxi, ktoré mali priniesť zlepšenie podmienok v tejto oblasti. Podpora ekologizácie, v súlade s požiadavkami EÚ,  bola zakotvená v priamych platbách a realizovala sa tromi postupmi: diverzifikáciou plodín, zachovávaním existujúceho trvalého trávneho porastu a existenciou oblastí ekologického záujmu. Dnes vieme povedať, že požiadavka na diverzifikáciu plodín priniesla len mierne úpravy do osevných postupov, ktoré nemohli mať potrebnú odozvu v zmenách biodiverzity krajiny. V rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky existovala a ešte existuje ďalšia možnosť, ako zlepšiť ekologickú stabilitu krajiny. V rámci agroenvironmentálno – klimatických opatrení Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 bolo navrhnuté opatrenie s názvom „Multifunkčné okraje polí – biopásy na ornej pôde“. Opatrenie má vytvoriť podmienky a priestor pre hniezdenie relevantných druhov vtákov, priestor pre ochranu drobných živočíchov a podmienky pre činnosť opeľovačov v poľnohospodárskej krajine. Biopásy majú potenciál byť dôležitým stabilizačným prvkom v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine.

V rámci opatrenia sa plánovalo podporiť 12 tis. hektárov takýchto plôch, ktoré mali byť každoročne osiatie zmesou osiva bežných plodín a kvitnúcich rastlín. V prílohe materiálu boli uvedené dva typy miešaniek týchto krycích plodín, ktoré boli pre tento účel schválené. Jedna pre suchšie a jedna pre normálne oblasti. Výmera jednej plochy mala byť minimálne 5 metrov široká v dĺžke najmenej 200 m (plocha min. 1000 m²). Plochy sa mali umiestňovať na okraji alebo vo vnútri dielu pôdneho bloku ornej pôdy medzi dvoma druhmi pestovaných plodín. Ak by toto opatrenie fungovalo, vytvorila by sa v intenzívne obhospodarovanej krajine mozaika ekologických plôch, ktorá by zamedzila trofickým a topickým migráciám živočíchov a tie by zostávali rozptýlené v krajine a nehľadali by náhradné biotopy. V krajine by sa zvýšila celková biodiverzita a aspoň čiastočne by sa mohla obnoviť biologická ochrana rastlín. Veľký význam by mali plochy pre opeľovačov, ktorí sú významným faktorom v rastlinnej výrobe, ale aj pre vtáctvo žijúce v poľných ekosystémoch.

 

 

Opatrenie počítalo s tým, že výsev multifunkčných pásov sa vykoná do konca apríla príslušného roku počas trvania záväzku, pričom ich umiestnenie sa môže každý rok meniť. Na týchto plochách sa celoročne nemali aplikovať chemické prípravky na ochranu rastlín, ani minerálne hnojivá. Pásy sa nemali kosiť a najneskôr do začiatku vegetačného obdobia nasledujúceho roku ich bolo treba zapraviť do pôdy. Aký je výsledok? V roku 2015 sa vysialo z plánovaných 12 tis. hektárov iba 20 ha, v roku 2016 k nim ďalšie dva pribudli.

 

V čom je teda problém?

1. Zloženie predpísanej miešanky a jej dostupnosť.

Nechceme kritizovať komponenty v navrhnutej miešanke. Určite by mali významný ekologický vplyv a aj napr. vlčí mak, kvôli ktorému zmes nechceli vysievať niektorí poľnohospodári, sa v zahraničných miešankách bežne používa. Škoda, že sa nevytvorili aspoň dve – tri ďalšie varianty miešaniek, z ktorých by si bolo možné vybrať. Sme presvedčení, že na zložení miešanky by bolo možné sa dohodnúť. Čo sa týka dostupnosti miešanky, nepodarilo sa nám zabezpečiť osivo na plochy, ktoré sme plánovali osiať v spolupráci s našimi partnermi. Je teda otázne, že ak by záujem o tieto plochy bol vysoký, či by bolo k dispozícii dostatok osiva.

Nami navrhovaná miešanka bola kritizovaná za to, že obsahuje len kultúrne druhy rastlín. Podľa názoru Agro-eko fóra, ktorý sa podieľal na príprave opatrení, mali by najmenej 50 – 70 % zmesi tvoriť divo rastúce rastliny, ktoré sú dostupné na trhu s osivami a tieto doplnené rastlinami atraktívnymi pre hmyz, vrátane opeľovačov (slez, komonica, facélia, ľan, horčica, vika, pohanka, vičenec, ďatelina). Akceptujeme argument, že zvýšenie podielu kultúrnych plodín (kukurica, sója, repka olejka), ktoré sú atraktívne pre zver, nemusí byť z ekologického hľadiska žiaduce, keďže bez použitia agrochemikálií sa môžu stať zdrojom škodcov pre susediace kultúrne bloky.

2. Ak hľadáme dôvody, prečo multifukčné okraje polí nie sú atraktívne pre poľnohospodárov, ktoré pri správnom nastavení by mali byť výhodné pre nich samotných, dochádzame na fakt, že jednoročné biopásy sú nadmerne prácne. Každý rok je potrebné pripraviť pôdu, vysiať a po roku zapraviť do pôdy najneskôr do jari budúceho roka. Pritom použitie viacročných miešaniek pre biopásy by bolo efektívnejšie aj pre zložky biodiverzity, pre ktoré sa toto opatrenie robí. Pri vhodnej skladbe miešanky by tieto plochy vydržali 3 – 4 roky a zapravili by sa do pôdy po skončení zimy.
3. Na prvý pohľad 350 eur na hektár nie je malá suma. Ak však zoberieme náklady na agrotechnické operácie spojené so založením porastu, cenu osiva, ktorá nie je malá, viac vyhovuje pestovateľom sa do uvedeného opatrenia nezapájať. Nehovoríme tu o fakte, že by týmto vlastne pomáhali sami sebe.

Čas začať s biologizáciou je veľmi pokročilý.

Členovia Agro-ekofóra vyslovili názor, že je potrebný výskum, ktorý by bol zameraný na optimalizáciu zloženia viacerých druhov miešaniek a ktorý by sa mohol realizovať v rámci PRV. Išlo by o výskumne-inovačný projekt zameraný na vplyv multifunkčných pásov MFP na agrobiodiverzitu v rôznych oblastiach Slovenska.

 

 

Opeľovače, na ktoré sa opatrenia zameriavajú najviac, sú určite prioritou v poľnohospodárstve, ale prečo by aj jarabica nemala byť predmetom nášho záujmu? Pritom, ak by sa zvýšil výskyt hmyzu na daných plochách, určite by sa zakrátko objavila aj jarabica. Pre jej mláďatá je hmyz limitujúcim faktorom pri úspešnosti prežívania. Rovnako sa to týka viacerých druhov spevavých vtákov, žijúcich v blízkosti polí. Krajina s vyššou ekologickou hodnotou by bola vizitkou každého z nás.

Hoci programovacie obdobie 2014 – 2020 „o chvíľu“ končí, ale ešte stále je šanca upraviť podmienky tak, aby bolo opatrenie v oveľa väčšej miere akceptované poľnohospodármi. Návrhy na zlepšenie podmienok určite máme k dispozícii a radi, ako výskumný ústav prispejeme, ak bude záujem. Ak sa však už zmeny v danom programovacom období nestihnú, bolo by vhodné pripraviť podmienky pre ďalšie obdobie tak, aby opatrenie prinieslo to, čo malo za cieľ. V súčasnosti bola na zasadnutí OSN prijatá Agenda 2030 pod názvom „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. V rámci nej sa pripravuje Národný a investičný plán, v ktorom by mali byť zahrnuté požiadavky na ekológiu a trvalú udržateľnosť rozvoja. Veríme, že ekologizácia agrárnej krajiny nájde aj v tomto budúcom dokumente svoje opodstatnenie.

Autor: doc. Ing. J. Slamečka, CSc., RNDr. T. Čermáková, Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

 

 

.