Epidémia hrdze plevovej na Slovensku v roku 2014

Niektoré patogény sa v agroekosystémoch objavujú sporadicky, ale zato vedia spôsobiť v danom období výrazné škody. Viacero poľnohospodárov hlási na jar v roku 2023 opätovný výskyt hrdze plevovej. Z toho dôvodu sme nazreli do archívov a vrátili sa k článku o tomto patogéne z roku 2014, kedy spôsobil na porastoch značné škody a bol tak následne fytopatologicky študovaný. Článok prináša aj dnes dôležité informácie o danej chorobe.

 

Na začiatku roka 2014 panovalo na celom území Slovenska mimoriadne teplé počasie. Stav porastov ozimných obilnín zodpovedal priebehu počasia. Koncom marca až začiatkom apríla bolo možné na viacerých porastoch ozimnej pšenice pozorovať symptómy „neznámej“ choroby, v podobe oranžových až oranžovo-žltých kôpok. Kôpky sa rýchlo rozširovali, spájali sa do prúžkov. Nezriedka sa v tom čase dalo z praxe počuť, že listy napadla fuzarióza, čo evokovala najmä svetlo-oranžová farba napadnutých listov. Treba poznamenať, že fuzarióza sa síce na listoch obilnín môže vyskytnúť, ale symptomatický obraz je odlišný. Skúsenejší agronómovia okamžite identifikovali hrdzu plevovú. Problémy so správnou diagnózou boli spôsobené najmä tým, že s hrdzou plevovou sa časť pestovateľskej verejnosti doteraz reálne nestretla. Poľnohospodári z vyššie položených regiónov síce s hrdzou plevovou skúsenosti majú, no v takomto meradle nie. Epidémia podobného rozsahu sa totiž zvykne zopakovať v intervale 15-20 rokov.

Zjavná bola odrodová náchylnosť, resp. odolnosť, nakoľko často priamo susedili dva porasty pšenice, z ktorých jeden bol úplne zdecimovaný a druhý zostal chorobou nedotknutý. Problémom bolo veľmi rýchle a agresívne šírenie choroby. Pri náchylných odrodách agronómovia upozorňovali na neúčinnosť fungicídov. Údajne nepomáhali ani opakované aplikácie osvedčených prípravkov. Chýbali skúsenosti, ako daný problém účinne riešiť. Informácie o hrdzi plevovej neboli dostupné ani v domácich ani zahraničných prameňoch. V dostupných zdrojoch  je účinnosť proti hrdziam deklarovaná iba všeobecne „účinnosť na hrdze“. Pritom bolo zjavné, že priebeh infekcie a rozvoj choroby je pri hrdzi plevovej iný ako pri ostatných známych druhoch s pravidelným výskytom, napríklad pri hrdzi pšenicovej. Tak sa nezriedka stalo, že porasty napriek fungicídnej ochrane už v období klasenia prišli o všetku asimilačnú plochu. Straty na úrode sa počítali v desiatkach percent. Situácia prekvapila aj šľachtiteľov, výskumníkov, zástupcov chemických firiem a iných odborných pracovníkov, pretože taký infekčný tlak hrdze plevovej bol naozaj výnimočný. 

Cieľom tohto článku je sumarizácia dostupných poznatkov a hlbšia analýza problému, ktorá by mohla pestovateľom a odbornej verejnosti napomôcť pri jeho riešení v budúcnosti. Nie je totiž isté v akom časovom intervale sa epidémia zopakuje. Môže to byť o ďalších 15-20 rokov, ale aj na budúci rok.

Základné informácie o hrdzi plevovej

Pôvodcom hrdze plevovej je stopkatovýtrusná huba Puccinia striiformis (syn. Puccinia glumarum). Okruh hostiteľských rastlín patogéna je pomerne široký a okrem pšenice zahŕňa ostatné kultúrne obilniny (jačmeň, raž, tritikale) a divorastúce trávy. Choroba sa vyskytuje prakticky na celom svete, v poraste sa objavuje najmä v chladnejších oblastiach a v chladnejších rokoch. Spôsobuje poškodenie listov, listových pošiev a pliev. V skorých fázach rastu môže infekcia spôsobiť zaostávanie v raste, znižovanie počtu a hmotnosti zŕn v klase, ako aj zníženie počtu klasov. Na Slovensku sa hrdza plevová vo väčšine výrobných oblastí vyskytuje v pomerne nízkej frekvencii, väčšinou vo vyšších oblastiach. Výnimkou bol rok 2014, kedy sa v SR, ale aj v Európe vyskytla celoplošne.

Nakoľko sa v poraste pšenice môže vyskytovať viacero hrdzí, ich symptómy sa môžu vzájomne zamieňať. Prvým príznakom hrdze plevovej je tvorba malých (0,5 – 1 mm), citrónovo žltých, predlžujúcich sa urédií na listoch. Urédiá postupne splývajú do radu a tvoria na listoch pozdĺžne „pásiky“. Hrdza plevová je typická ohniskovým výskytom, kedy sú miesta „zožltnutých“ rastlín viditeľné už z diaľky. Napadnutie celého porastu nastáva iba zriedka, pri náchylných odrodách a pri epidemickom výskyte choroby. Postupne, ako urédiá dozrievajú, dochádza k ich praskaniu a uvoľňovaniu žltých uredospór. Postupom času na napadnutých častiach rastlín tvoria aj malé, kryté čierne kôpky – teliá, obsahujúce téliospóry. Na citlivých alebo veľmi silno napadnutých rastlinách dochádza k hnednutiu a zasychaniu listov a takéto rastliny budia dojem poškodenia suchom. Symptómy a poškodenie starších, nižšie položených listov nie je pre úrodu nebezpečné. Najškodlivejšie je ak choroba napadne horné 3 listy a klas.

Huba prezimuje vo forme mycélia alebo spór na listoch pšenice alebo burinových hostiteľoch. Prvé symptómy sa môžu objaviť už na jeseň a na listoch ozimín huba úspešne aj prezimuje. Infekčný cyklus pokračuje skoro na jar, nakoľko hrdza plevová je prispôsobená nižším teplotám a rozširuje sa v jarných – chladnejších mesiacoch. Uredospóry sú citlivé na vysoké teploty. Pri teplotách nad 12 °C strácajú životaschopnosť. Najvyššiu klíčivosť majú pri teplotách 5 – 12 °C, s limitnými hodnotami 0 a 19 °C. Infekcia sa môže v porastoch vyskytovať aj počas zimy, mycélium je vitálne aj pri teplote -5 °C. K najrýchlejšiemu rozvoju choroby však dochádza v rozmedzí teplôt 10 – 13 °C pri daždivom počasí. Počas vegetácie sa v poraste vyskytuje viacero generácií patogéna, nakoľko obdobie medzi vznikom infekcie až po sporuláciu je pri vhodných podmienkach približne 8 dní. Latentná doba (od infekcie po prejavenie sa prvých príznakov) je 4 dni až 3 týždne, v závislosti od podmienok.

K veľmi efektívnym metódam ochrany pred patogénom patrí šľachtenie na rezistenciu. Rezistentné odrody sú dosiaľ najúčinnejšou prevenciou proti vzniku a výskytu choroby.
Chemická ochrana patrí k najfrekventovanejším ochranným opatreniam v praxi. Proti hrdzi plevovej pôsobia fungicídy s účinnosťou deklarovanou proti hrdzi pšenicovej. V prípadoch silnejšieho výskytu choroby a nižšej rezistencie odrôd sa odporúčajú zvýšené dávky fungicídov, v rámci registrovanej tolerancie. V niektorých prácach sú pri hrdzi plevovej uvedené aj prahy škodlivosti pre cielenú aplikáciu fungicídov: steblovanie – 5 % napadnutých odnoží, klasenie – 15% napadnutých odnoží. V prípade objavenia sa ohnísk napadnutia počas steblovania (T1 termín) sa odporúča fungicídne ošetrenie bez ohľadu na počet napadnutých rastlín.

Čo sa stalo v roku 2014?

Vyššie sú uvedené základné informácie, ktoré sú dostupné v odbornej literatúre. V roku 2014 hrdza plevová z neznámeho dôvodu vybočila z normálu a vymkla sa spod kontroly. Na zdôvodnenie tohto javu je potrebná hlbšia analýza.

V roku 2014 sa nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch Európy vyskytla plošná epidémia hrdze plevovej. Predpokladá sa zásadná zmena patogéna vo vzťahu k teplote prostredia. V literatúre sa totiž „traduje“, že Puccinia striiformis je chladnomilná huba, rozširuje sa najmä na jar a pri teplotách nad 20°C sa jej rozvoj spomaľuje. Vysoké teploty by mali jej šírenie dokonca zastaviť. V roku 2014 sa tieto skutočnosti nepotvrdili. Choroba sa šírila veľmi rýchlo, agresívne, prekonávala v minulosti účinné  gény rezistencie a pri rozvinutých infekciách ju údajne nezastavili ani fungicídy.

Nová rasa Warrior – nový problém

V Európe vo viacerých krajinách pozorovali vznik a rozširovanie nových virulentných fyziologických rás hrdze plevovej už niekoľko rokov. Už v sezóne 2011/2012 bol zachytený neobvyklý jav, keď sa do Európy dostala dosiaľ neznáma fyziologická rasa patogéna, neznámeho pôvodu. Vykazovala rýchle šírenie a agresivitu. Postupne dochádzalo k prelamovaniu doteraz spoľahlivých génov rezistencie a z mnohých dosiaľ odolných odrôd pšenice sa stali náchylné. Na Slovensku sa táto rasa dosiaľ nevyskytovala. Podľa monitoringu Eurowheat (http://wheatrust.org) prevládla v roku 2014 v Európe (vrátane Slovenska) nová agresívna rasa patogéna – Warrior. V Anglicku a Nemecku jej výskyt zachytili už v roku 2010. V rokoch 2011 až 2013 sa rozšírila po Európe. Na Slovensku sa v masívnom meradle vyskytla v roku 2014. Vzhľadom na to, že nová rasa Warrior bola v Európe prvýkrát detegovaná v roku 2010, jej celoplošná prevalencia v priebehu 3 rokov svedčí o mimoriadne vysokej agresivite a virulencii.

Z viacerých aktuálnych vedeckých prác a štúdií vyplýva, že dôvodom narastajúcej agresivity hrdzí je klimatická zmena. V ostatných rokoch sa totiž v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii objavili správy o náraste škodlivosti hrdzí a výskyte nových agresívnych kmeňov resp. rás (najmä hrdze plevovej a trávovej), ktoré spôsobili až 40 % straty na úrode. Odtiaľ sa na územie Európy dostávajú vzdušnými prúdmi nové genotypy patogéna, ktoré takto postupne osídľujú nové teritóriá na starom kontinente. V Európe vo viacerých prímorských krajinách v tejto súvislosti už na jar v roku 2014 pozorovali, že vďaka teplej zime dochádza k skorému výskytu hrdze plevovej.

Nová rasa hrdze plevovej Warrior, objavená v roku 2010, je virulentná voči širokému spektru génov rezistencie. Štruktúra jej genómu poukazuje na výrazné zmeny oproti doterajším európskym rasám, čo naznačuje, že do Európy mohla byť zavlečená z iných kontinentov. Dôvodom rýchleho importu novej rasy je okrem šírenia vzdušnými prúdmi aj intenzívny cestovný ruch a globalizácia obchodu s rastlinami. Pri hlbšej analýze genómu sa zistilo, že genetická podobnosť s lokálnymi ázijskými rasami poukazuje na jej pôvod z Ázie, z regiónu Himalájí. Ázijské rasy sa vyznačujú veľkou diverzitou a frekvenciou pohlavného rozmnožovania a teda rekombináciou génov, čo predpokladá rýchly vznik nových rás patogéna.

Pri európskych rasách nebol až doteraz známy medzihostiteľ. Predpokladalo sa, že hrdza plevová je na rozdiel od ostatných hrdzí monoaecická – monocyklická huba, t.j. teleutospórové a aéciové štádium sa tvorí na tom istom hostiteľovi. V roku 2010 bolo práve pri ázijských rasách zistené, že hrdza plevová je heteroaecická, makrocyklická huba, ktorej vývojový cyklus prebieha na primárnych hostiteľoch (pšenica, trávy) a  na medzihostiteľoch (Berberis a Mahonia). Na týchto hostiteľoch prebieha pri aéciovom a spermogóniovom štádiu výmena genetickej informácie, čo umožňuje vznik nových rás so zmenenou virulenciou a agresivitou.

Niektoré práce poukazujú aj na veľké riziko afrických pšeníc, na ktorých dochádza k neobmedzenému vývoju a mutácii hrdzí a iných patogénov, ktoré po rozšírení môžu predstavovať veľké riziko pre Európske odrody. Príkladom môže byť vlaňajší prípad z Nemecka, kedy sa v krajine vyskytlo väčšie rozšírenie hrdze trávovej (Puccinia graminis), ktorá bola pozorovaná prvýkrát po 50 rokoch od jej „vymiznutia“. Identická bola epidémia hrdze v Etiópii vlani v septembri, kde spôsobila straty na úrode na úrovni 50 – 70 %.

Šľachtitelia sa zameriavajú na šľachtenie proti aktuálnym európskym rasám. Nová agresívna rasa prekonáva gény rezistencie pri mnohých doteraz odolných odrodách. Pozitívne je, že pri širšom spektre odrôd, ktoré sa v praxi pestujú, i pri niektorých novo šľachteniach, sú k dispozícii genotypy s dobrou odolnosťou proti tejto rase. 

 

Nová rasa hrdze plevovej – Warrior sa vyznačuje nasledovnými vlastnosťami:

• je virulentnejšia (prekonáva oveľa viac génov rezistencie ako doterajšie rasy hrdze plevovej
• je agresívnejšia,
• má kratší generačný cyklus, z čoho vyplýva, že môže byť ťažšie kontrolovateľná fungicídmi,
• dokáže produkovať až 2-krát viac spór ako predchádzajúce rasy,
• je tolerantnejšia k vyšším teplotám,
• vo vysokej miere napáda okrem pšenice aj tritikale.

Napadnutie tritikale

Hrdza plevová napadla v roku 2014 na Slovensku vo veľkej miere aj porasty tritikale. Ide o prvú správu, nakoľko tento druh obilniny na Slovensku nebol podľa dostupných informácií doteraz nikdy hrdzou plevovou napádaný! Napadnutie tritikale bolo hlásené aj z iných štátov Európy, kde sa vzostup hrdze plevovej na tomto hostiteľovi pozoruje už niekoľko rokov. Na Slovensku bolo v roku 2014 pri mnohých odrodách tritikale napadnutie rastlín silnejšie ako pri pšenici, pretože okrem listového aparátu došlo aj k silnému napadnutiu pliev. Pri väčšine náchylných odrôd pšenice nebolo zistené žiadne alebo len minimálne napadnutie pliev.

Ako ďalej?

Základom účinnej ochrany proti hrdzi plevovej je pestovanie odolných – rezistentných odrôd. Ak pestovateľ nepestuje odolnú odrodu, je namieste pravidelná prehliadka porastov (min. 1x týždenne), ktorá umožní zachytiť prvé prejavy choroby v poraste. Pravidelné prehliadky porastov sú základom ochrany nielen proti hrdzi plevovej, ale aj proti iným patogénom a škodcom. Na všeobecnú signalizáciu výskytu choroby sa nemožno úplne spoľahnúť, nakoľko podmienky v rôznych pestovateľských oblastiach sú veľmi rozdielne. Je chybou ukončiť prehliadky porastov po aplikácii fungicídu, pretože fungicídnym ošetrením sa problémy v poraste nemusia skončiť.

Pred zhruba 20-30 rokmi bola hrdza plevová jedným z najdôležitejších patogénov. Za postupným ústupom hrdze plevovej stáli z väčšej miery šľachtitelia, ktorým sa podarilo vyšľachtiť odolné odrody. Tým sa z hrdze plevovej stala menej významná choroba. Je teraz opäť na šľachtiteľoch, aby sa pokúsili nájsť zdroje rezistencie proti hrdzi plevovej a zvýšiť odolnosť nových odrôd.

Fungicídne ošetrenie porastu proti hrdzi plevovej sa odporúča pri prvom výskyte ohnísk v období steblovania, teda zhruba v termíne T1 aplikácií. Tento termín mnohí pestovatelia v roku 2014 aj vystihli, ale fungicídy podľa ich slov hrdzu plevovú nezastavili. Preto aj pre opakované T2, prípadne T3 aplikácie je nemenej dôležitá otázka výberu účinných fungicídov. Spektrum autorizovaných fungicídov pre rok 2014 účinných proti „hrdziam“ na Slovensku je uvedený v tab. č. 1. V predchádzajúcom období bola účinnosť proti hrdziam posudzovaná komplexne len ako účinnosť na „hrdze“. Až pri autorizácii novších prípravkoch sa v zozname na rok 2014 nachádzajú už aj informácie o konkrétnej účinnosti niektorých fungicídov na hrdzu plevovú.

Tabuľka č. 1: Modely fungicídneho ošetrenia a termíny aplikácie v roku 2014, Malý Šariš

Model ošetrenia	Variant	Ošetrenie (účinné látky)	Dátum postreku	BBCH
neošetrené	1
ošetrené 1x	2	azol + carboxamid + strobilurin	2.5.	37
	3	azol + azol	2.5.	37
	4	azol + morfolin + benzofenon	2.5.	37
ošetrené 2x	5	azol + morfolin + benzofenon / azol + strobilurin	14.4./ 21.5.	32/  47
	6	azol + morfolin + benzofenon / azol + azol	14.4./  21.5.	32/  47

Skúsenosti s fungicídmi z roku 2014

Ako vidno z tabuľky č.1, pestovateľ sa pri rozhodovaní v roku 2014 mohol v zozname autorizovaných prípravkov dozvedieť o konkrétnej účinnosti na hrdzu plevovú iba v prípade 3 fungicídov v pšenici a jedného v tritikale. To však neznamená, že iné fungicídy proti hrdzi plevovej neúčinkujú. Táto informácia v registri nie je presne uvedená. Zo situácie v roku 2014 preto vyplýva potreba autorizácie a špecificky posudzovanej účinnosti nielen proti „hrdziam“, ale proti konkrétnym druhom hrdzí na obilninách. Z odbornej literatúry je známe, že proti hrdziam, vrátane hrdze plevovej, veľmi dobre účinkujú azolové fungicídy na báze tebuconazole, cyproconazole, epoxiconazole, prothioconazole a metconazole. K účinným sa zaraďujú aj SDHI fungicídy (Succinate Dehydrogenase Inhibitor – napr. bixafen), ale aj strobiluríny (pyraclostrobin, picoxystrobin, azoxystrobin) a morfolíny  (fenpropidin, spiroxamine, fenpropimorph).

Nakoľko mnoho agronómov hlásilo neúčinnosť fungicídov, je pravdepodobné, že nová rasa mohla na fungicídy reagovať inak ako „staré“ rasy patogéna. Znamená to, že ak fungicíd proti hrdzi plevovej účinkoval dobre v roku 2013, v roku 2014 mohla byť jeho účinnosť iná – možno aj nižšia. Preto ako neoceniteľný zdroj aktuálnych informácií sa javia výsledky presných pokusov (vrátane registračných) realizovaných v roku 2014 na odrodách, kde sa hrdza plevová vyskytla vo vysokej miere. Autori článku uvádzajú v tabuľke č. 2 výsledky maloparcelového fungicídneho pokusu z lokality VŠS Malý Šariš, kde sa na testovanej odrode Madejka vyskytlo vysoké napadnutie hrdzou plevovou.

V pokuse boli zvolené 3 modely ošetrenia: neošetrené, ošetrené 1x a ošetrené 2x. Prvotné plány ošetrenia vychádzali zo zaužívaných praktík fungicídnej ochrany v praxi: v systéme s 2 aplikáciami boli postreky plánované v rastovej fázach BBCH 32 a BBCH 49-51. V systéme s jedným ošetrením mala byť aplikácia vykonaná v rastových fázach  BBCH 39-49. Ako vyplýva z tab. č. 2, podľa plánu bolo uskutočnené len ošetrenie v rastovej fáze BBCH 32, ďalšie aplikácie boli realizované skôr ako bol pôvodný zámer.

Hrdza plevová sa v lokalite Malý Šariš vyskytla veľmi skoro, podobne ako v ostatných oblastiach Slovenska, už koncom apríla v podobe oranžovo-žltých kôpok. Začiatkom mája sa objavili prvé ohniská hrdze plevovej, preto v systéme 1 ošetrenia boli varianty č. 2-4 foliárne ošetrené už 2. mája. Postrek bol uskutočnený v rastovej fáze BBCH 37, keď zástavový list (= 1. list) už bol viditeľný, ale ešte zvinutý. V priebehu mája došlo priam k exponenciálnemu rozvoju hrdze plevovej, čo dokumentuje aj stupeň napadnutia na parcelách neošetrenej kontroly: 2. mája – hodnotený 3. list- napadnutie 3 %, o 19 dní neskôr 21. mája – hodnotený 2. list – 48 %, o ďalšie 2 týždne neskôr 4. júna. – hodnotený 1. list – napadnutie 76 %. A pre úplnosť dodávame, že 16. júna bol 1. list už celkom suchý. Hodnotenie uskutočnené 4. júna, t.j. zhruba mesiac po aplikácii, ukázalo, že všetky 3 varianty (č. 2-4) zabezpečili v priebehu 4 týždňov spoľahlivú ochranu listov pred napadnutím hrdzou plevovou. Po tomto termíne fungicídna účinnosť začala klesať. Po viac ako 7 týždňoch (16. júna) vykazovali ošetrené varianty ešte veľmi slušnú fungicídnu účinnosť v rozsahu 60-67 %, čo bolo veľmi dôležité pre zachovanie funkčnosti väčšej časti listového aparátu, keďže rastliny pšenice sa k danému dátumu nachádzali ešte len na začiatku mliečnej zrelosti.

Vzhľadom na to, že postrek bol realizovaný v čase, keď zástavový list ešte nebol celkom vyvinutý, najväčšie množstvo postrekovej kvapaliny pri aplikácii bolo preto zachytené na 2. a 3. liste. Upozorňujeme na to v súvislosti s tým, že 2. list bol aj po viac ako 7 týždňoch po aplikácii málo napadnutý hrdzou plevovou (3,0-5,5 %) na rozdiel od 1. listu, kde napadnutie dosahovalo 33,5-40,0 %. Skutočnosť, že zástavový list nebol prakticky priamo ošetrený postrekovou kvapalinou, mohla zohrať istú úlohu z hľadiska ďalšieho rozvoja choroby na tomto liste. Zároveň treba dodať, že 7 týždňov po aplikácii nemožno očakávať, že zástavový list bude čistý, bez napadnutia, pretože na jeho povrch dopadá v porovnaní s ostatnými listami rastliny  najväčšie množstvo novovytvorených spór, prenášaných hlavne vetrom. 

Model, v ktorom bol fungicíd aplikovaný len 1-krát ukázal, že v prípade tak agresívneho patogéna, akým bola v roku 2014 hrdza plevová, jedno fungicídne ošetrenie nepostačuje pre spoľahlivú ochranu listov a klasov náchylných odrôd. V prípade, že k aplikácii dôjde v skoršom rastovom štádiu pšenice, ešte pred plným vyvinutím zástavového listu (BBCH 39), potom v čase nalievania zrna listový aparát už nebude dostatočne chránený. A opačne, ak by sa s foliárnym ošetrením vyčkávalo až do klasenia, už by viac ako polovica listovej plochy bola zničená.

Tabuľka č. 2: Napadnutie hrdzou plevovou a jej dopad na úrodu zrna, odroda Madejka, VŠS Malý Šariš, 2014

	Napadnutie listov  hrdzou plevovou (%)									Úroda zrna
Variant	1	14.4.	2.5.	21.5.		4.6.		16.6.		(t.ha-1)
	2	32	37	47		69		73
	3	4.L	3.L	1.L	2.L	1.L	2.L	1.L	2.L	x	% K	nárast
1		0	3	4,8	48,8	76,3	61,3	100,0	80,0	6,41	100	–
2		0	3	0,0	0,0	3,0	0,0	38,8	3,0	9,66	151	3,24
3		0	3	0,0	0,0	1,0	0,0	33,5	5,5	9,03	141	2,62
4		0	3	0,0	0,0	1,0	0,0	40,0	5,5	8,29	129	1,88
5		0	0	0,0	3,8	0,0	3,8	10,0	4,3	10,01	156	3,60
6		0	0	0,0	3,5	0,0	3,5	9,0	4,3	9,59	150	3,18

¹ dátum hodnotenia

² rastová fáza BBCH

³ hodnotené listové poschodie

Systém 2 fungicídnych ošetrení, v ktorom boli postreky realizované v rastových fázach BBCH 32 a 47, zabezpečil celkom spoľahlivú ochranu rastlín proti hrdzi plevovej a tým aj prírastok úrody oproti kontrole vyšší ako 3 tony. Napadnutie 1. listu vo variantoch č. 5 a 6 dosahovalo na začiatku mliečnej zrelosti (BBCH 73), takmer 4 týždne po ošetrení, hodnotu 9-10 %. Problematickým sa v tomto prípade ukázalo nie celkom správne načasovanie fungicídnej ochrany. Prvý postrek bol realizovaný už 14. apríla, čo bolo veľmi skoro vzhľadom na dátum v kalendári, aj keď rastliny pšenice sa po veľmi miernej zime a nadpriemerných teplotách v marci nachádzali už v rastovej  fáze 2. kolienka (BBCH 32). V tomto období ošetrovala porasty aj väčšina poľnohospodárov, pretože na spodných listoch bol zistený výskyt septórie pšenicovej. Naopak, druhý postrek bol vzhľadom na odstup od prvého postreku (5 týždňov) realizovaný neskoro, pretože daždivé počasie neumožňovalo skoršiu aplikáciu prípravkov. V dôsledku priaznivých poveternostných podmienok však veľmi rýchlo stúpal infekčný tlak hrdze plevovej a zároveň aj septórie pšenicovej. K nárastu chorôb došlo aj vo fungicídne ošetrených porastoch, keďže fungicídna účinnosť prípravkov z prvého ošetrenia už doznievala. Obdobný scenár ako pri realizácii tohto pokusu sa odohral v poslednej májovej a prvej júnovej dekáde aj v mnohých poľnohospodárskych podnikoch. Na základe výsledkov uvedených pokusov možno vysloviť názor, že ak k ošetreniu porastov v T2 došlo s odstupom 5 týždňov od prvej aplikácie v T1, dokázali fungicídne prípravky ešte celkom spoľahlivo potlačiť výskyt a škodlivosť chorôb. Samozrejme veľa záviselo od samotnej kvality použitých prípravkov. Ak však bol interval medzi T1 a T2 ošetrením dlhší ako 5 týždňov, ako uvádzajú niektorí poľnohospodári, už sa veľa zachrániť nedalo.

Okrem maloparcelových pokusov boli choroby v Malom Šariši hodnotené aj v množiteľských porastoch, kde boli fungicídy aplikované v rozdielnych termínoch T1, T2 a T3.  Výborný zdravotný stav porastu pretrvávajúci prakticky až do zrelosti a najvyššie úrody zrna boli zistené v poraste odrody Madejka, kde prvé ošetrenie (azol + strobilurín) bolo posunuté na koniec steblovania (BBCH 39) a druhé ošetrenie (azol + azol) bolo uskutočnené v období kvitnutia (BBCH 65). Pre úplnosť treba dodať, že v čase prvej aplikácie fungicídu sa v poraste už vyskytovali ojedinelé ohniská hrdze plevovej.

V prípade ak sa podobná epidémia choroby zopakuje, pestovatelia budú mať presnejšie informácie, ktorý fungicíd proti chorobe – jej novej rase (Warrior), spoľahlivo účinkuje. Toto v roku 2014 nebolo známe, nakoľko nebolo vždy jasné, či z praxe hlásenú „neúčinnosť“ spôsobili oneskorené alebo neskoré aplikácie fungicídov (pri rozvinutej infekcii), alebo skutočná rezistencia patogéna.

Autori: ¹doc. Ing. T. Roháčik, CSc., ²RNDr. D. Muchová, PhD., ³doc. Ing. K. Hudec, PhD.

1 – Selekt, a.s. Bučany; 2 – Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš; 3 – Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre