Na zemiakoch škodia karanténne háďatká Globodera rostochiensis a Globodera pallida. Sú to cystotvorné háďatká, ktoré parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov, baklažánu a iných druhov z čeľade ľuľkovitých. Ako hostitelia slúžia aj buriny z rodu Solanum.
Pri slabom napadnutí nie sú na nadzemnej časti rastliny vidieť žiadne príznaky. V ohniskách silného výskytu (asi 50 cýst v 100 g pôdy) je krátko po vzídení zabrzdený rast, rastliny sú zakrpatené, tvoria málo slabých stoniek, listy sú malé, predčasne žltnú, často odumierajú. Žltnutie postupuje odspodu nahor. V bazálnej časti stoniek sa tvorí nadmerný počet korienkov. Rastliny vôbec nekvitnú, trsy hynú, nevytvárajú žiadne hľuzy alebo len veľmi málo. Podobné príznaky môžu byť vyvolané i inými faktormi. O tom, že poškodenie je spôsobené háďatkom zemiakovým je možné rozhodnúť iba podľa cýst zistených na koreňoch. Asi 7 týždňov po výsadbe, najčastejšie v druhej polovici júna, sú vidieť na koreňoch najskôr biele, neskôr žlté a hnedé cysty. Za prah škodlivosti sa považuje 15 – 20 vajíčok alebo lariev v 1 g pôdy. Pri väčšom počte nastávajú straty na úrode zemiakov. V ohniskách sa porast nezapojí, nasleduje zaburinenie. Na silne zamorených pozemkoch sa znižujú úrody skorých a stredne skorých odrôd o 50 až 80 %, neskorých odrôd o 30 %. Silne napadnuté pozemky nedávajú prakticky žiadnu úrodu. Ďalšie straty nastávajú v dôsledku karantény a obmedzených možností obchodu. Obidva druhy háďatka zemiakového tvoria niekoľko patotypov s rozdielnou schopnosťou vývoja na hostiteľských rastlinách. Globodera pallida je agresívnejšie ako Globodera rostochiensis a je schopné napádať i odrody odolné voči Globodera rostochiensis.
Háďatko deštrukčné na zemiakoch.
Háďatká zemiakové (Globodera rostochiensis, Globodera pallida) prežívajú v pôde v podobe hnedej lesklej cysty s priemerom 0,2 – 1 mm, na povrchu so sklerotizovanou blanou, ktorá silne odoláva chemickým, klimatickým i pôdnym vplyvom. Živý obsah v cystách zostáva 8 – 10 rokov. V miernom pásme môžu prežívať v pôde až 20 rokov. Cysty sú odumreté samičky. Majú guľovitý tvar so zaokrúhleným zadným a vytiahnutým hlavovým koncom. Cysta obsahuje 200 – 600 vajíčok a lariev. Z cysty sa postupne liahnu larvy po častiach aj niekoľko rokov. Vnikajú do korienkov hostiteľských rastlín a satím poškodzujú korene. Samičky sa po oplodnení samčekmi vyvinú v cysty. Farba cýst Globodera rostochiensis sa mení z bielej cez žltú na hnedú. U Globodera pallidasa sa biela farba cýst mení hneď na hnedú, bez prechodnej žltej farby. Cysty sa môžu vyvíjať i na hľuzách a stolonoch. Po dozretí hnedé cysty odpadávajú do pôdy. Najviac lariev sa liahne z cysty pri teplote 18 – 25 ˚C. Pri teplote pod 12 ˚C je ich aktivita veľmi malá. Pre vývoj háďatka je priaznivé vlhké počasie. Pre ich vývoj je ideálna jar bohatá na zrážky. Nasledujúce sucho zvyšuje ich škodlivosť. Do roka sa vyvinie jedna generácia, za priaznivých podmienok sa môžu vyvinúť i dve. Obidva druhy háďatka majú zanedbateľné schopnosti aktívneho šírenia. Významný spôsob šírenia je tzv. pasívny, pri ktorom dochádza k šíreniu cýst prichytených spolu so zeminou na zemiakoch, škôlkarskych výpestkoch, hľuzách či cibuliach rastlín a pod., ak sú tieto ďalej vysádzané alebo ich odpad nie je riadne asanovaný. Prenos môže nastať aj strojmi, náradím a obuvou.
Ochranné opatrenia môžeme rozdeliť na karanténne a na opatrenia znižujúce škodlivosť na zamorených pozemkoch – agrotechnické a chemický spôsob ochrany. Karanténne opatrenia sú stanovené Nariadením vlády SR č. 507/2009 Z. z. o opatreniach proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového (strana 3886 a 3887). K najjednoduchším opatreniam patria agrotechnické, ako sú vhodne zvolený osevný postup, hlboká orba, bohaté organické a minerálne hnojenie, ničenie ľuľkovitých burín. Vhodné plodiny pre zaradenie na zamorené pozemky sú repa kŕmna a cukrová, červená ďatelina, ďatelinotrávy, ovos, jačmeň, ľan, rozličné trávy, fazuľa, hrach, cibuľa, cesnak a jahody. Tieto plodiny môžu znížiť hladinu populácie v prvých 2 rokoch o 30 – 50 %, neskorší pokles je nižší. Pravidelným obrábaním pôdy hynie väčšie množstvo lariev a embryonov. Najefektívnejším spôsobom ochrany je pestovanie rezistentných odrôd, ktoré sú pre háďatko nepriateľskými rastlinami. Nerezistentné odrody nesmú byť na zamorenom pozemku pestované častejšie ako raz za 4 roky. V ohniskách výskytu aplikujte granulovanú močovinu v dávke 1,0 – 1,5 kg/m2.
Zdravá a napadnutá hľuza.
Odbery vzoriek na diagnostiku háďatiek z plôch určených na množenie zemiakového sadiva a z viničových, okrasných, ovocných a lesných škôlok sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu pred výsadbou zemiakov a rastlín. Odbery vzoriek z plôch konzumných zemiakov sa vykonávajú po zbere zemiakov.
Kontrola sa vykonáva:
- na pozemkoch alebo v skleníkoch, na ktorých sa majú vysadiť alebo skladovať rastliny uvedené v prílohe č. 1 NV SR č. 507/2009 Z. z. určené na pestovanie sadeníc alebo sadivové zemiaky určené na pestovanie sadivových zemiakov,
- na požiadanie na pozemkoch množiteľských porastov ovocných, viničových, okrasných a lesných rastlín (škôlky).
Odber vzoriek pôdy sa vykonáva v období medzi zberom poslednej úrody na pozemku a vysadením sadivových zemiakov, semien alebo rastlín. Odber vzorky (zmesnej vzorky) zahŕňa vzorku pôdy z minimálne 100 vpichov na hektár z hĺbky 0,2 m podľa možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou ako 5 m a dĺžkou menšou ako 20 m medzi miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom pozemku. Základný objem odobratej zmesnej vzorky je 2 000 ml z každého hektára. Čiastkové vzorky z jednotlivých vpichov sa premiešajú a odoberie sa z nich jedna zmesná vzorka.
Pri pestovaní rastlín uvedených v prílohe č. 1, druhom a treťom bode NV SR č. 507/2009 Z. z. sa pôdne vzorky neodoberajú, ak:
- na základe výsledkov testovania neexistuje za obdobie ostatných 12 rokov žiadny záznam o výskyte RZ a HZ na pozemku
alebo
- podľa záznamov o pestovaných plodinách sa na pozemku počas ostatných 12 rokov nepestovali žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1, prvom bode NV SR č. 507/2009 Z. z.
Odber pôdnych vzoriek z prieskumu podľa bodu a) sa vykonáva v každom obvode, v ktorom sa pestujú konzumné zemiaky. Po zhodnotení výmery pestovaných konzumných zemiakov inšpektor vyberie pozemok (pozemky), z ktorých odoberie pôdne vzorky tak, aby spĺňal podmienku minimálne 2,5 % ovzorkovanej výmery konzumných zemiakov v obvode. Pôdne vzorky sa odoberajú z celej výmery pozemku, na ktorom sa pestujú konzumné zemiaky. Vzorky sa odoberajú až po zbere úrody konzumných zemiakov!
Autor: Ing. Alena Škuciová, ÚKSÚP – OKOR Topoľčany
