Problematika zhutnenia spodných vrstiev ornicového profilu a podorničia je jeden z faktorov, ktorý môže prispieť k negatívnemu ovplyvneniu porastov ozimnej repky. Z hľadiska podpory rozvoja koreňového systému ozimnej repky, najmä z dôvodu hlbšieho zakorenenia sa preto hľadajú možnosti hlbšieho obrábanie pôdneho profilu.
Jednou z možností je využitie hĺbkových kypričov s parabolickými stĺpicami, označované tiež ako dlátové pluhy (obr. 1). Tieto kypriče sa pri porovnaní s inými typmi kypričov vyznačujú určitými špecifikami z hľadiska vplyvu na pôdu. Predovšetkým ide o intenzívnejšie obrobenie hornej vrstvy ornicového profilu. Spodná časť obrábaného profilu je prekyprovaná predovšetkým v trajektóriách radlíc, kde dochádza skôr k rozpraskaniu pôdy. Menej intenzívne nakyprená spodná časť pôdneho profilu dáva predpoklad pre rýchlejší priebeh uľahnutia pôdy a tým aj skoršiemu naviazaniu kapilarity a vzlínania vody ku koreňom rastlín ozimnej repky. Rastliny tak už v jesennej časti vegetácie (najmä pri jej suchom počasí), ale aj počas zimného obdobia pri teplejšom priebehu sú zásobované vodou zo spodných vrstiev ornice.
Obr. 1: Kypriče s parabolickými stĺpicami umožňujú hlbšie obrábanie pôdy (foto: doc. Ing. V. Brant).
Na druhej strane prispieva obrábanie pôdy takýmito kypričmi aj k podpore infiltrácie vody do pôdy (obr. 2) a to aj do spodnejších vrstiev, i v zimnom období. Infiltrácia intenzívnejšie prebieha v miestach trajektórie radlíc. Pričom efekt prekyprenia spodnej časti ornicového profilu je výraznejší pri obrábaní suchej pôdy za sucha. Nižší obsah vody v pôde prispieva k intenzívnejšej tvorbe prasklín v priestore medzi radlicami. Pri obrábaní suchej pôdy s vyšším obsahom ílu dochádza k tvorbe pevnejších pôdnych častíc, hrúd, medzi ktorými sa vytvárajú väčšie voľné priestory, vyplnené vzduchom. Tieto priestory síce následne zlepšujú infiltráciu vody v zimnom období, ale súčasne negatívne ovplyvňujú kapilárnu vzlínavosť vody po vykonanom kyprení s nadväzujúcim založením repkového porastu. S narastajúcou vlhkosťou pôdy sa efekt kyprenia znižuje, a znižuje sa aj intenzita nakyprenia pôdy smerom od stredu radlíc do strán.
Obr. 2: Infiltrácia vody do pôdy stanovená metódou „modrej infiltrácie“ na plochách po vykonanom kyprení do hĺbky 0,5 m na jeseň roku 2015 (foto: doc. Ing. V. Brant).
Súčasne sa takéto stroje vyznačujú dobrým urovnaním povrchu pozemku znižujúcim nároky na predsejbovú prípravu pôdy. Práve z hľadiska pestovania repky, konkrétne zakladania ich porastu ide o významný prvok.
Hlavnú úlohu z hľadiska urovnania povrchu pozemku pri kyprení zohráva správna voľba typu pôdu urovnávajúceho a utužujúceho zariadenia umiestneného za strojom, vo vzťahu k momentálnym pôdnym podmienkam. S tými súvisí ich správne nastavenie. Kvalitné urovnanie a spätné utuženie pôdy priamo pri kyprení znižuje potrebu opakovaných prejazdov pri predsejbovej príprave pôdy, čo obmedzuje riziko nadmerného utuženia pôdy pneumatikami či pásmi. Vplyv následných prejazdov môže zvyšovať heterogenitu pozemku, vznikajú viac a menej utužené miesta, čo sa prejaví na koreňovom systéme rastlín, na nevyrovnanom poraste a v konečnom dôsledku na nižšej úrode.
Pozitívny efekt hlbšieho kyprenia na infiltračnú schopnosť pôdy a na zníženie penetračného odporu, vrátane rozvoja koreňového systému do väčších hĺbok, je badateľný na ťažkých a zhutnených pôdach. Ťažké pôdy, bez prítomnosti zhutnených spodných vrstiev ornice a podorničia vykazujú po obrobení hĺbkovými kypričmi, samozrejme, vhodnejšie podmienky pre infiltráciu vody a zníženie hodnôt penetračného odporu, ale na vývoji koreňového systému pri porovnaní s plytkými systémami obrábania nie je vždy efekt hĺbkového kyprenia zjavný.
Graf 1: Percentuálne vyjadrenie hodnôt modrej infiltrácie na dvoch stanovištiach vo vzťahu k obrábaniu pôdy. Percentá vyjadrujú plochu zafarbenou modrou farbou (rozsah infiltrácie) z celkovej plochy pôdneho profilu.
Graf 1 dokumentuje vplyv hĺbkového kyprenia na infiltráciu vody do pôdy v porovnaní s inými systémami obrábania. Podkladom pre graf bol pokus, v ktorom bola infiltrácia vody zvýraznená jej modrou farbou. Pôdy vykazujúce náchylnosť k zhutneniu sa vyznačujú výrazným poklesom plochy zafarbenej modrou farbou v miestach prechodu obrábanej a neobrábanej pôdy. Zvýšenie zhutnenia pôdy pod obrábanou vrstvou je následne jedným z faktorov, ktoré obmedzujú rast koreňov do spodnejších vrstiev. Graf súčasne dokumentuje pozitívny vplyv hĺbkového kyprenia na infiltráciu vody a nepriamo aj na intenzitu kyprenia práve v spodných vrstvách pôdy, pri porovnaní s plytkejšie vykonaným kyprením. Infiltrácia vody do pôdy na plochách s hĺbkovým kyprením prebieha predovšetkým v trajektóriách radlíc. Tým spôsobom je zabezpečený priesak vody nad neobrobenú pôdu. Následná infiltrácia do spodných vrstiev je závislá od stavu tejto neobrobenej vrstvy. Pri jej dobrej priepustnosti (graf 1 vľavo) prebieha infiltrácia do spodných vrstiev bez výrazného poklesu. Ak je táto vrstva pôdy ťažko priepustná, infiltrácia s hĺbkou rýchlo klesá (graf 1 napravo).
Vplyv stavu pôdy na rozvoj koreňového systému ozimnej repky dokumentujú obr. 3 a 4. Na plochách nevykazujúcich zhutnenie pôdy (obr. 3) je vidieť výraznejšie prenikanie koreňového systému do pôdy, pod hranicu obrábania. Vyššie zhutnenie pôdy vedie k obmedzeniu rozvoja koreňového systému smerom do spodných vrstiev neobrobenej ornice a podorničia (obr. 4). Na oboch obrázkoch je dobre vidieť pozitívny vplyv hlbšieho kyprenia na tvorbu kolového koreňa rastlín ozimnej repky pri porovnaní s ostatnými systémami obrábania pôdy.
Obr. 3: Stav koreňového systému rastlín ozimnej repky v pôdnom profile na plochách nevykazujúcich zhutnenie pôdy v závislosti od systému základného obrábania pôdy (stav na konci mesiaca apríl).
Obr. 4: Stav koreňového systému rastlín ozimnej repky v pôdnom profile na plochách vykazujúcich zhutnenie pôdy v závislosti od systému základného obrábania pôdy (stav na konci mesiaca apríl).
Pri uplatnení hĺbkového kyprenia pomocou kypričov s parabolickými stĺpicami je potrebné vychádzať z týchto skutočností:
- Hlbšie kyprenie je efektívne najmä na ťažších pôdach.
- S poklesom pôdnej vlhkosti efekt kyprenia narastá, s nárastom pôdnej vlhkosti klesá.
- Slama predplodiny je zapracovaná do hornej časti obrábaného pôdneho profilu a po obilnej predplodine je potrebné rátať s vyšším výskytom výdrvu.
- Pri takomto obrábaní pôdy je potrebné nastavením hĺbky obrábania eliminovať tvorbu hrubej pôdnej štruktúry, čo by znamenalo zvýšený počet pracovných operácií pri predsejbovej príprave.
- Predsejbová príprava a sejba zvyšuje pri vysokej pôdnej vlhkosti riziko spätného utuženia už nakyprenej pôdy v celom pôdnom profile.
- Hlbšie obrábanie pôdy pozitívne ovplyvňuje tvorbu kolového koreňa repky ozimnej.
Napriek tomu, že uvedené výsledky vychádzajú zatiaľ z jednoročných pokusov, poukazujú na skutočnosť, že hĺbkové kyprenie pozitívne ovplyvňuje infiltráciu vody do pôdy a vytvára vhodné podmienky pre rozvoj koreňového systému ozimnej repky.
Práca vznikla v rámci projektu QJ1530181 a v spolupráci so Svazem pěstitelů a zpracovatelů olejnin. Autori ďakujú za finančnú a technickú podporu firme BEDNAR FMT s.r.o.
Autori: Ing. M. Škeříková, doc. Ing. V. Brant, doc. Ing. M. Kroulík, Ph.D., Ing. P. Zábranský, Česká zemědělská univerzita v Praze
