Po vlne legislatívnych úprav nielen stredoeurópskeho kontextu je v súčasnosti azda najvýznamnejšou staronovou poľnou plodinou konopa siata Cannabis sativa L., kultúrna konopa severského typu, ktorá je spájaná aj s u nás sa vyskytujúcou zdivenou formou. Jej pestovanie pre technické účely alebo na semeno akosi vypadlo z bežných pestovateľských zručností, k čomu by predpokladane mohla pribudnúť aj kultivácia na farmakologické účely.
Osobitosti konopy siatej a voľne rastúcej konopy rumoviskovej: Konopa je jednoročná rastlina so vzpriamenou hranatou a tuhou vláknitou stonkou, vysokou 0,5 – 3,5 m. Podľa podmienok prostredia je stonka tenká až hrubá, v hornej časti chlpatá, podľa hustoty výsevu riedko až husto rozkonárená a podobne riedko až husto olistená. Listy sú dlhostopkaté, dlaňovité, lístky sú dlhé, kopijovité, pílovité alebo hrubopílovité, na konci špicaté, z vrchnej strany sú šedozelené, zo spodnej sú svetlejšie. Kvety konopy sú jednopohlavné, dvojdomé, zriedkavo jednodomé. Samčie kvety vyrastajú z pazúch listov a vrcholových kvetenstiev, samičie v redukovaných vrcholíkových kvetenstiev. Okvetné lístky samčích kvetov sú zelenkavé, samičie majú nápadne dlhé červené blizny.
Charakteristické listy konopy sú dlaňovito zložené, počet lístkov je 3 – 11, najčastejšie 5 – 9. Na mladých rastlinách sú prvé listy jednoduché, druhý pár listov je zvyčajne 3-dielny a zložitosť listov narastá, čím sú listy na stonke vyššie postavené, a to až po stred rastliny. Vyšším umiestnením a bližšie ku kvetom sa potom počet listov znova znižuje. Pomerne spoľahlivým rozlišovacím znakom medzi kultúrne pestovanou technickou konopou (vlákninovou formou) a porasty plodín zaburiňujúcou divou formou konopy je tzv. pílkovanie listov, resp. rozdielny pomer kratšej k dlhšej strane zúbkov. Pílkovanie listov vlákninovej formy konopy vystihuje pomer 1 : 1,5 – 2, pílkovanie listov divej formy je v pomere 1 : 3 – 4 (pomer kratšej k dlhšej strane zúbkov je výraznejší).
Listy konopy sa vyznačujú žliazkovitým bodkovaním, čo je tiež spájané s bohatým obsahom biologicky aktívnych látok. Existuje približne 60 terpénovitých kannabinoidov, ktoré sa izolovali len v konope, najzávažnejším z nich je delta-9-trans-tetrahydrocannabinol, tzv. THC. THC sa nachádza hlavne v trichómoch kvetných listeňov. Z hľadiska fyziologického významu táto látka pravdepodobne napomáha rozpoznávaniu konopy pre iné organizmy. Divé konope obsahuje iba 0,02 – 0,05 % THC, pri technickej konope je tento obsah menší ako 0,2 %, pričom sa vždy berie do úvahy obsah vo vzťahu k celej nadzemnej časti a v hociktorej fenofáze. Moderným šľachtením sa obsah THC v niektorých technických odrodách znížil na < 0,05 %. Naopak, čím je vláknitá odroda konopy kvalitnejšia, tým sa vyznačuje vyšším obsahom cannabidiolu, CBD je zrejme prekurzorom CBDA. Cannabidiolu je v technickej i divej konope viac. Divo rastúcou a burinovou formou konopy, ktorej v súčasnosti zvyšujúci sa výskyt je dávaný do súvislosti aj s otepľovaním, je konopa rumovisková Cannabis ruderalis Janisch s prirodzeným výskytom v niektorých oblastiach južného a východného Slovenska. Ide o monotypicko-polymorfný druh, resp. poddruh s nie práve jednoduchým botanickým zaradením. Označovaný je tiež ako Cannabissativa subsp. ruderalis či Cannabis sativa L. subsp. spontanea Serebr., prípadne aj ako Canabis sativa L. subsp. sativa var. spontanea – ktorý však už odborníci nepovažujú za druh totožný s u nás sa vyskytujúcou zdivenou formou kultúrnej konopy severského typu.
Škodlivosť konopy rumoviskovej je vysoká hlavne pre vysoký vzrast rastliny, a tým značné konkurenčné čerpanie živín ako aj vody.
Škodlivosť konopy rumoviskovej je vysoká hlavne pre vysoký vzrast rastliny, a tým značné konkurenčné čerpanie živín ako aj vody, čím silno potláča osev, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu úrody. Svojou zelenou fytomasou spôsobuje najmä v daždivom počasí oneskorené dozrievanie plodín, dokonca aj vysokých plodín, ako sú rastliny slnečnice. Sťažuje prácu zberacích kombajnov, prípadne zvyšuje nároky na desikáciu chemickým postrekom. Z fytopatologického hľadiska stojí za zmienku, že konopa je hostiteľom cudzopasných rastlín, ako je Orobanche ramosa, ktorý sa po premnožení prenáša na tabak, paradajky, kapustu, tekvicovité; alebo Cuscuta campestris; prípadne je hostiteľom či prenášačom pôvodcu bakteriózy zemiakov Pseudomonas solanacearum.
Výluh z fytomasy alebo rozloženej slamy konopy negatívne vplýva na klíčenie celého radu plodín ako hrach, lucerna, pšenica a ďalšie trávovité plodiny, ako je kukurica, jačmeň alebo buriny ako ovos hluchý, pýr plazivý či širokolisté ako láskavce atď. Práve citlivosť na alelopatické pôsobenie výluhu konopy pri klíčení a následnom raste až tvorbe hmoty plodín je pravdepodobne jedným z ďalších významnejších výhod pre rast a obrovskú tvorbu hmoty konopy.
U nás vyskytujúca sa burinová forma konopy je dvojdomou rastlinou (4 – 5 % podiel jednodomých rastlín) so silným kolovitým koreňom. Pri dosahovanej výške v značnom rozmedzí 0,5 – 2,5 m je však zrejmé, že konopa veľmi citlivo reaguje na podmienky prostredia. Samčie rastliny sú pritom o 15 – 20 % vyššie, majú svetlejšie listy so žltším odtieňom a vegetáciu ukončujú o 3 – 4 týždne skôr ako samičie rastliny. Samčie rastliny kvitnú o týždeň skôr ako samičie. Od začiatku kvitnutia po plné kvitnutie uplynie doba 2 – 3 týždňov, pričom jedinec kvitne približne 2 týždne a kvitne zdola nahor a od stredu nabok. Peľ konopy síce neobsahuje alergénne bielkoviny, môže ale vyvolať kožnú alergickú reakciu.
Klíčne listy konopy rumoviskovej vykazujú určité badateľné tvarové aj veľkostné rozdiely, väčší s rozmermi 15 – 17 x 3 – 5 mm je jazykovitý a menší s veľkosťou 9 – 12 x 3 – 5 mm je vajcovitý. Konopa klíči skoro na jar a v prípade miernej zimy už od konca februára, hromadne zvyčajne v marci a klíčenie končí koncom apríla. V priebehu jednej sezóny vyklíči 70 – 75 % semien, a to väčšinou z hĺbky 10 – 50 mm, ale konopa vzchádza až z hĺbky 10 – 15 cm. Určitá časť semien klíči už 2 – 3 týždne po svojom dozretí teda ešte na jeseň, väčšina semien klíči podstatne neskôr a to 6 – 8 týždňov pre uplynutie endogénnej dormancie a pokiaľ sú podmienky prostredia priaznivé.
V závislosti od vzídenia kvitne konopa od mája do septembra, následná tvorba semien trvá asi tak 4 – 5 týždňov. Semená konopy sú pri HTS 6 – 12 g (20 g) veľmi variabilné do veľkosti, a to dokonca aj na jednej rastline – v závislosti od podmienok prostredia počas tvorby semien ako aj vlastného postavenia na rastline. Semeno konopy sa vyznačuje tzv. mramorovaním, pričom toto povrchové mramorovanie je pominuteľné, je zotierateľné resp. zmývateľné – nie je typické, ide o odtlačok listeňových obalov oplodia.
NÁROKY NA PODMIENKY – pôdne a klimatické
I keď je konopu možné pestovať v značnom rozpätí zemepisnej šírky, dobre rastie v podmienkach miernej klímy s teplotami 13 – 22 °C. V porovnaní s množstvom technických plodín, vrátane ľanu, vyžaduje podstatne teplejšie oblasti. Pre svoj nerušený vývin potrebuje konopa dostatočne teplé (mladým rastlinám škodia mrazy pod -4 °C) a primerane vlhké počasie. Na mrazy je konopa obzvlášť citlivá počas klíčenia.
V minulosti tradičnými konopiarskymi regiónmi boli južné a východné Slovensko, ktoré spĺňali vyššie teplotné nároky najmä bývalých odrôd, najkvalitnejšej južnej formy – vyžadujúcej teplotnú konštantu 2 200 – 2 800 °C, i keď pre tvorbu vlákien postačovala aj suma 1 800 – 2 000 °C. Z uvedeného vyplýva, že najvyšším a najkvalitnejším odrodám konope neskorého a stredne neskorého typu sa najlepšie darí v kukuričnej výrobnej oblasti, avšak nižšie a skoršie odrody stredoruskej a prechodnej formy sú menej náročné a dozrievajú aj v teplotne miernejšom podnebí repnej výrobnej oblasti, prípadne aj severnejšie.
Divo rastúcou a burinovou formou konopy, ktorej v súčasnosti zvyšujúci sa výskyt je dávaný do súvislosti aj s otepľovaním, je konopa rumovisková.
Na sucho je konopa zvyčajne citlivá iba v počiatočnom období, avšak v prípade dlhšie trvajúcej suchej periódy ostávajú rastliny a stonky nízke. Na vytvorenie 1 kg suchej hmoty spotrebuje konopa až 700 litrov vody, čo je poldruha až dvojnásobok adekvátnej potreby pšenice, ovsa, či ďalších obilnín. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje konopa sumu zrážok 250 – 300 mm, celkovo za rok nie menej ako 500 mm.
Nechránené polohy v oblastiach so silnými a prudkými vetrami úspešnému pestovaniu konope neprajú. Straty vody z pôdy sú privysoké a konopa trpí suchom, stonky a následne i vlákna sú kratšie a pre odolávanie častému vetru sú vlákna príliš drsné. Nižšiu kvalitu vlákien poskytujú aj stonky z krivo rastúcich jedincov, naklonených v mladšej fáze príležitostným vetrom. Hoci konopa nie je náchylná na poliehanie, silná víchrica dokáže porast úplne zlikvidovať. Nevhodné sú tiež oblasti pravidelne postihované ľadovcom, ako aj svahovité parcely so sklonom nad 7 % a tiež aj severné expozície svahov.
Hoci sa porastom konope darí na väčšine kultúrne využívaných pôd, konope patrí k plodinám s vysokými nárokmi na pôdne podmienky, pričom obzvlášť je citlivé na vlastnosti podorničia a existuje i rozdiel medzi nárokmi konope pestovanom na vlákno či semeno. Konopa vyžaduje hlboké, priepustné a výhrevné pôdy, dobre zásobené živinami, humusom i vápnikom, s hladinou spodnej vody hlbšie ako 0,80 m pod povrchom. Zvyčajne ide o humózne, naplavené pôdy, nekamenisté, neštrkovité, nezamokrené, nezhutnené a nezasolené. Optimálna pôdna reakcia je pH 6 – 7; pričom konope sú citlivejšie na kyslejšiu pôdnu reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka. Z pôdnych typov sú najvhodnejšie čiernice, černozeme a fluvizeme, vhodné sú aj hnedozeme a kambizeme. Pri splnení zmienených podmienok môžu byť vhodné aj rendziny a pararendziny, skôr však pre konope na semeno. Pre nízky obsah humusu sú luvizeme a regozeme pre konope menej vhodné až nevhodné, avšak pestovanie konope na vlákno sa pre pokles pevnosti vlákna neodporúča ani pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty v pôdy. Zhutnené ťažké pôdy nie sú veľmi vhodné.
Autori: Ing. Štefan Tóth, PhD., Ing. P. Porvaz, PhD., VÚA Michalovce
